Napätie medzi Kyjevom a Budapešťou sa vyostrilo po ukrajinskom útoku na ropovod Družba

Podľa nemeckého vicekancelára a ministra financií Larsa Klingbeila sú rokovania v počiatočnom štádiu a na ich formovaní sa musí podieľať aj Ukrajina.

„Dôležité je, aby na konci existovali bezpečnostné záruky, ktoré zaistia, že Ukrajina už nebude pod útokom a že Putin sa už znova Ukrajinu neodváži napadnúť,“ uviedol počas svojej prvej návštevy hlavného mesta Ukrajiny.

Podľa Klingbeila je na dosiahnutie takéhoto cieľa potrebné posilniť ukrajinskú armádu a zvýšiť produkciu zbraní na Ukrajine. Minister tvrdí, že Nemecko „prevezme zodpovednosť“ pri poskytovaní bezpečnostných záruk, ale konečné rozhodnutie nesmie byť prijaté „nad hlavami Ukrajincov“ a proces vyjednávania sa musí začať prímerím.

„Na rade je teraz Vladimir Putin. Verím, že nás čaká ešte dlhá cesta, pretože zatiaľ nevidím, že by Vladimir Putin zmenil názor, náhle ustúpil a chcel by viesť skutočné, vážne a udržateľné mierové rokovania,“ uzavrel. (TASR)

„Aby sme eliminovali ruskú propagandu a nastolili poľsko-ukrajinské vzťahy založené na skutočnom partnerstve, vzájomnom rešpektovaní a vzájomnej citlivosti, domnievam sa, že do návrhu zákona by sme mali zahrnúť jasný slogan ‚stop banderizmu’ a symbol banderovcov v trestnom zákonníku prirovnať k symbolom zodpovedajúcim nemeckému národnému socializmu, bežne známemu ako nacizmus, a sovietskemu komunizmu,“ vysvetlil poľský prezident Nawrocki.

Zdroj Ukrajinskej Pravdy z prostredia ukrajinskej diplomacie uviedol, že vzniknutú situáciu analyzujú. Predstaviteľ uviedol, že Kyjev je vďačný Varšave za všetky doterajšie rozhodnutia v prospech ukrajinských občanov a verí, že ich práva budú rešpektované rovnako ako v ostatných krajinách EÚ.

„Akékoľvek spolitizované rozhodnutia, ktoré by stotožňovali ukrajinské symboly s nacistickými a komunistickými, by mohli vyvolať nárast negatívnych nálad v ukrajinskej spoločnosti a vyžadovali by si reakciu zo strany Ukrajiny,“ zdôraznil zdroj. (TASR)

Trump odpovedal kladne na novinársku otázku, či sa po stretnutí 18. augusta v Bielom dome už rozprával s Putinom.

„Každý rozhovor s ním je dobrý rozhovor. A potom, bohužiaľ, niekto odpáli bombu na Kyjev alebo niekde inde a ja sa na to veľmi nahnevám. Myslím, že vojnu ukončíme. Je to ťažké,“ pokračoval Trump.

Trump tvrdí, že stretnutiu dvoch prezidentov bráni odpor Putina k Zelenskému. „Nemá ho rád. Ja mám ľudí, ktorých nemám rád a nerád by som sa s nimi stretol,“ uviedol americký prezident. „Už skutočnosť, že prišiel na Aljašku, do našej krajiny, bola podľa mňa jasným signálom, že to chce dotiahnuť do konca,“ dodal Trump.

Trump sa snaží zorganizovať stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, pričom po minulotýždňovej schôdzke so Zelenským a európskymi lídrami informoval, že sa už začali prípravy tohto summitu. (TASR)

Moskva v súčasnosti okupuje asi tri štvrtiny Doneckej oblasti, ktorú anektovala v septembri 2022. Stiahnutie ukrajinských síl z regiónu považuje za kľúčovú podmienku pre mierové urovnanie konfliktu.

V Ruskom okupovanej časti Doneckej oblasti pretrváva akútny nedostatok vody. Skupina nespokojných obyvateľov preto minulý mesiac zaslala otvorený list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a požiadala ho o nápravu. Situáciu nazvali „humanitárnou a ekologickou katastrofou“.

Pušilin v rozhovore uznal, že nedostatok vody je „citlivou“ otázkou, ktorá „nemá žiadne rýchle riešenia“. Voda z kohútikov podľa neho tečie raz za tri dni a iba niekoľko hodín. Z Moskvy už podľa jeho slov povolali cisterny a vybudovali aj vodovodnú rúru, ktorá privádza vodu z rieky Don. Jej kapacita je však nedostatočná.

„Pravdepodobne najvýznamnejším a jediným riešením, a to je to, čo naši vojaci robia, je oslobodiť Slovjansk a okolité územia, aby bolo možné začať s obnovou kanála Siverskyj Donec-Donbas, ktorý bude región plne zásobovať potrebnou vodou,“ povedal Pušilin.

Reuters pripomína, že kanál vznikol v 50. rokoch minulého storočia. Meria 135 kilometrov a začína sa severne od Slovjanska, ktorý je naďalej pod kontrolou ukrajinských síl. Vodu privádzal na juh Ukrajiny severovýchodne od mesta Doneck v oblasti kontrolovanej ruskými silami. (TASR)

Informuje o tom agentúra DPA.

„Ak si prezident Putin myslí, že môže hrať o čas, tak sa mýli,“ vyhlásil Wadephul počas stretnutia so šéfom chorvátskej diplomacie Gordanom Grličom-Radmanom.

Wadephul zdôraznil, že na Rusko sa musí naďalej vyvíjať tlak, a dodal, že Európska únia proti nemu pripravuje 19. balík sankcií. Teraz je na Putinovi, aby dokázal, že je skutočne ochotný pracovať na dosiahnutí spravodlivého mieru, vyhlásil nemecký minister. „Na základe všetkého, čo vidíme, o tom existujú značné pochybnosti,“ pokračoval Wadephul.

Ukrajina podľa neho už urobila ústupok tým, že je ochotná rokovať bez ďalších predbežných podmienok. Nemecký minister zároveň sľúbil, že Kyjev „budeme naďalej podporovať politicky, ekonomicky a vojensky“.

Radman vyzdvihol pokračujúcu európsku podporu pre Ukrajinu na ceste k spravodlivému a trvalému mieru bez akýchkoľvek zmien jej hraníc prostredníctvom násilia.

„Vieme, že akýkoľvek iný scenár by mal negatívne dôsledky na bezpečnosť juhovýchodnej Európy a najmä západného Balkánu... Iné riešenia, ktoré odmeňujú agresora, so sebou nesú potenciál ďalších expanzívnych tendencií a nestability, a to ako v Európe, tak aj globálne,“ uviedol Radman. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj to oznámil na spoločnej tlačovej konferencii s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem. Ten prisľúbil, že Nórsko sa bude podieľať na bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v oblasti protivzdušnej obrany a námornej bezpečnosti.

Európske štáty sa s vládou Trumpa v júli dohodli, že od USA budú nakupovať zbrane pre Ukrajinu. Obchod by mal vyzerať tak, že spojenci nakúpia zbrane od USA a svoje zásoby budú môcť poslať na Ukrajinu.

Týkalo by sa to najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot, rakiet a ďalšieho vybavenia. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa na vyzbrojovaní Ukrajiny chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Kanada. (TASR)