Ukrajina kritizuje Woodyho Allena pre účasť na moskovskom filmovom festivale

Podobný názor samostatne vyslovil aj fínsky prezident Alexander Stubb, podľa ktorého Putin používa „typickú“ ruskú taktiku zdržiavania.

Stretnutie medzi ruským a ukrajinským prezidentom sa snaží zorganizovať americký prezident Donald Trump. S oboma nedávno samostatne rokoval - s Putinom na Aljaške a následne so Zelenským v Bielom dome za účasti európskych lídrov. Trump v pondelok vyhlásil, že nevie, či sa Putin so Zelenským stretne, keďže má voči nemu odpor.

„Nemá ho rád. Ja mám ľudí, ktorých nemám rád a nerád by som sa s nimi stretol. Už skutočnosť, že (Putin) prišiel na Aljašku, do našej krajiny, bola podľa mňa jasným signálom, že to chce dotiahnuť do konca,“ domnieva sa Trump.

Trump po nedávnych rokovaniach podľa Merza vyvolal dojem, že je blízko k dosiahnutiu dohody o mierovom riešení vojny na Ukrajine. Stretnutie medzi Putinom a Zelenským malo nasledovať v priebehu najbližších dvoch týždňov. Termín podľa DPA vyprší o niekoľko dní a nič nenasvedčuje tomu, že by sa blížil nejaký prelom. Loptička je teraz podľa kancelára na strane Moskvy.

„Putin považuje za správne viazať toto stretnutie na predpoklady, ktoré sú z pohľadu Ukrajiny, ale aj z nášho a z môjho osobného pohľadu úplne neprijateľné,“ uviedol Merz. V prípade, že Rusko na stretnutie lídrov nepristúpi, bude potrebné ho dostať pod ešte väčší tlak. Podotkol to s tým, že Európska únia pripravuje v poradí 19. balík protiruských sankcií.

Carney podľa DPA obvinil ruského prezidenta, že sa bojí stretnutia s ukrajinským náprotivkom a že Kanada chce pomôcť zabezpečiť mier a bezpečnosť na Ukrajine, čo je možné len prostredníctvom sily a sankcií voči Rusku.

Stubb ako jeden z lídrov prítomných na stretnutí v Bielom dome sa podľa svojich slov snažil Trumpovi vysvetliť, že je veľmi nepravdepodobné, že Putin zasadne za rokovací stôl so Zelenským. V utorok na tlačovej konferencii podľa denníka Ilta-Sanomat vyjadril presvedčenie, že ide o typickú ruskú zdržiavaciu taktiku, v ktorej sú Rusi veľmi zruční. „Dúfam, že trpezlivosť prezidenta Trumpa čoskoro dôjde,“ dodal Stubb. (TASR)

Podľa Zelenského sa tento týždeň uskutočnia ďalšie rokovania s predstaviteľmi krajín tzv. koalície ochotných.

Ukrajina požaduje od svojich spojencov poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré by odradili ďalšiu prípadnú ruskú inváziu. Podľa predošlých vyjadrení Zelenského by záruky mali byť podobné článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy.

„Konštatovali sme, že tempo práce sa musí zrýchliť. Obranná zložka bezpečnostných záruk musí byť v blízkej budúcnosti podrobne rozpracovaná,“ napísal ukrajinský prezident na sieti X.

Zelenskyj pri nedávnom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem povedal, že záruky by mali pozostávať z toho, čo môžu partneri dať Kyjevu, ako aj z toho, aká by mala byť armáda na Ukrajine po skončení vojny. Zároveň však dodal, že je príliš skoro na to, aby sa vedelo, kto môže čím prispieť - vojakmi, spravodajskými informáciami či financiami.

Na bezpečnosti Ukrajiny sa podľa Rutteho budú podieľať aj Spojené štáty, ktorých prezident Donald Trump sa v posledných týždňoch intenzívne usiluje rusko-ukrajinský konflikt ukončiť. Po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške a európskymi lídrami v Bielom dome oznámil, že spustil prípravy stretnutia Putina so Zelenským.

Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý bol na stretnutí v Bielom dome prítomný, v utorok na tlačovej konferencii povedal, že dúfa, že Trumpa trpezlivosť s Putinom čoskoro prejde, informovali fínske médiá. Naznačil tiež, že jediným spôsobom, ako prinútiť šéfa Kremľa ukončiť inváziu na Ukrajinu, by bolo zasiahnuť proti jeho spojencom.

„Jediní, ktorí môžu Putina presvedčiť, aby uzavrel mier, sú skôr na východe ako na západe,“ uviedol Stubb a zdôraznil, že Fínsko a ostatné európske krajiny „urobia všetko, čo je v ich silách, aby dosiahli trvalý mier“ na Ukrajine. (TASR)

Kyjev nekonkretizoval, ktoré objekty boli zasiahnuté.

Správy na sociálnych sieťach však naznačujú, že išlo o útok na železničnú infraštruktúru na stanici v meste Džankoj, ktoré je hlavným železničným uzlom na Kryme, a na stanici Krasnohvardijske.

Záujem rastie najmä o Ukrajinu, celkovo je na úrovni 19 %. Ďalej nasleduje subsaharská Afrika a krajiny ako Keňa či Uganda so 16 % podielom a západný Balkán v podobe Srbska alebo Bosny a Hercegoviny s 15 %.

Vyplýva to z prieskumu Eximbanky, ktorý sa uskutočnil v roku 2024 na vzorke 112 respondentov.

Aktuálne sa Ukrajina radí medzi prioritné trhy, o ktoré prejavujú slovenské spoločnosti najväčší záujem aj z dôvodu rozsiahlych potrieb obnovy, najmä v oblasti energetickej infraštruktúry a v ďalších strategických sektoroch. Firmy lákajú tiež krajiny Južnej a Juhovýchodnej Ázie, konkrétne 13 % a v deviatich percentách prípadov je to aj Latinská Amerika.

Pri expanzii do týchto krajín však narážajú na nedostatok kontaktov, finančného zabezpečenia a neznalosť daných teritórií. Najmenej zaujímavé sú pre slovenské podniky regióny Blízkeho a Stredného východu vrátane Severnej Afriky s päťpercentným podielom a región Kaukazu a Strednej Ázie s tromi percentami.

„Pri snahe preniknúť na menej tradičné zahraničné trhy čelia podniky viacerým výzvam. Najčastejšie uvádzanou prekážkou (24 % respondentov) je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazanie lokálnych kontaktov. Tu zohráva mimoriadne dôležitú úlohu ekonomická diplomacia, kde miestna znalosť prostredia a vytváranie dôveryhodných kontaktov patria medzi rozhodujúce pri budovaní diplomatických a ekonomických vzťahov,“ upresnila Eximbanka.

Ďalším z faktorov je tiež potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenia zmluvných vzťahov, ktorú uviedlo 22 % z opýtaných firiem. Pre 13 % respondentov predstavuje výzvu tiež nedostatok informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o potrebách týchto krajín. Týka sa to najmä nedostatku relevantných dát o dopyte, odvetvových príležitostiach, regulačnom prostredí alebo o miestnych špecifikách podnikania. Rovnako 12 % firiem označilo ako bariéru nízku informovanosť o dostupných nástrojoch financovania, poistenia a mechanizmoch zdieľania rizík, ako sú záruky a exportné poistenie.

Z prieskumu vyplynulo, že 72 % exportérov dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Ďalších 21 % však považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá alebo akvizície. Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvoriť prístup na náročné trhy, ktoré sa vyznačujú politickou alebo ekonomickou nestabilitou.

„Slovenskí exportéri majú poznatky a kapacity uspieť aj mimo tradičných trhov, no vyžaduje si to okrem kvality ich dodávok aj dostatočnú pripravenosť, zabezpečenie či spoľahlivých partnerov, a to najmä na trhoch s vyššou mierou rizika,“ dodal generálny riaditeľ Eximbanky Rastislav Podhorec. (TASR)

Ukrajinskí vojaci za ostatných 24 hodín v smere na Pokrovsk odrazili 43 ruských útokov.

Druhý najväčší počet útokov Moskvy počas uplynulého dňa smeroval na Lyman severe Doneckej oblasti. Bolo ich 28. Na celom fronte Rusi za ostatných 24 hodín podnikli 174 bojových stretov.

Ukrajinský generálny štáb zároveň uviedol, že za uplynulý deň bolo zabitých alebo zranených 890 ruských vojakov. Moskva podľa neho stratila štyri tanky, tri obrnené bojové vozidlá a 33 delostreleckých systémov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Štátny tajomník poľského ministerstva obrany Pawel Zalewski uviedol, že v súvislosti s pripravovanými rusko-bieloruskými vojenskými manévrami Zapad 2025 sa očakáva nárast provokácií na poľsko-bieloruskej hranici. Dodal, že cvičenia môže sprevádzať intenzívnejšia informačná a hybridná vojna.

Zalewski poukázal aj na pondelkový incident, keď pri pokuse migrantov o nelegálne prekročenie hranice utrpel zranenie poľský vojak. Podľa neho sú migranti, ktorých pripravujú tajné služby Bieloruska a Ruska, čoraz agresívnejší, hoci hranica je chránená účinne.

Podľa dostupných informácií sa manévre Zapad 2025 uskutočnia 12. až 16. septembra prevažne na území Ruska a Bieloruska, pričom priamo pri poľských hraniciach sa cvičenia tentoraz neplánujú. Litovské ministerstvo obrany odhaduje účasť na menej než 30.000 vojakov, čo by znamenalo najmenšie manévre tohto typu za posledné roky. Pre porovnanie, v roku 2021 sa do nich zapojilo až 200.000 vojakov.

Ministerstvo obrany Poľska zároveň pripravuje na september rozsiahle medzinárodné cvičenia s názvom Železný obranca, do ktorých sa má zapojiť 34.000 vojakov z Poľska a spojeneckých krajín s viac ako 600 kusmi techniky. Podľa Zalewského ich cieľom je ukázať pripravenosť na možné provokácie, pričom scenáre majú čisto obranný a mierový charakter.

Zalewski uistil, že samotné rusko-bieloruské cvičenia nepredstavujú pre Poľsko bezprostredné ohrozenie, aj keď ich obsah je z pohľadu Varšavy rizikový. „Dnes nič nenasvedčuje tomu, že by z týchto manévrov mohla vzniknúť ozbrojená hrozba,“ zdôraznil. (TASR)

„Myslím si, že denuklearizácia je veľká hra,“ uviedol americký líder. „Rusko je ochotné to urobiť a myslím, že aj Čína bude ochotná. Nemôžeme dovoliť, aby sa jadrové zbrane ďalej šírili. Musíme to zastaviť,“ dodal bez toho, aby prezradil detaily rokovaní.“ Kremeľ sa k Trumpovmu vyhláseniu nevyjadril.

Podľa správy Federácie amerických vedcov malo Rusko k marcu 2024 celkovo 5 580 jadrových hlavíc, pričom približne 1 200 z nich bolo určených na demontáž. Ide o najväčší arzenál na svete. Ruský jadrový arzenál zahŕňa taktickú výzbroj určenú na použitie na bojisku aj strategické zbrane schopné zasiahnuť územie USA.