Ukrajina priznala, že ruské sily vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti

Berlín aktuálnu situáciu podľa nemenovaného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí pozorne sleduje.

O pohyboch dronov nad východným Nemeckom vo štvrtok informoval denník New York Times s odvolaním na amerických a európskych predstaviteľov.

Rusko spojitosť s bezpilotnými lietadlami odmietlo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že so správou New York Times nie je plne oboznámený.

„Je však ťažké si to predstaviť, pretože Nemci by to jasne videli a určite by nemlčali. Takže to všetko vyzerá skôr ako ďalšia falošná správa,“ povedal.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v tejto súvislosti varoval pred rozsiahlymi hybridnými útokmi zo strany Ruska. „Môžu mať formu pokusov o atentáty. Môže mať formu rušenia signálu komerčných lietadiel v Pobaltí alebo kybernetických útokov na veľkú krajinu NATO,“ vyhlásil Rutte na podujatí v nemeckom meste Würzburg.

„Vieme, že Rusko je schopné mnohého. Aj v tomto prípade by sme nemali byť naivní a viem, že Nemecko nie je naivné,“ citovala generálneho tajomníka agentúra DPA. (TASR)

„Ciele? Nie vojaci a zbrane, ale obytné oblasti v Kyjeve – bombardovanie civilných vlakov, sídiel misie Európskej únie a Británie a nevinných civilistov,“ uviedol osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu v prvej reakcii americkej administratívy na útok.

Denník The Guardian pripomenul, že samotný Trump sa k incidentu zatiaľ verejne nevyjadril.

„Nedávny silný letecký útok na ropovod Družba bol útokom na suverenitu Maďarska,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Ukrajina si dobre uvedomuje, že ropovod Družba je pre energetickú bezpečnosť Maďarska nenahraditeľný,“ pokračoval.

Podľa Szijjártóa bol ukrajinský útok taký závažný, že Maďarsko muselo počas opráv takmer siahnuť po svojich strategických rezervách. Minister trvá na tom, že zákaz vstupu platí do celého schengenského priestoru, nielen do Maďarska.

Ukrajinská armáda oznámila, že pred týždňom a pol zaútočila na prečerpávaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti a spôsobila na nej značné škody. Ropa začala opäť cez Družbu prúdiť len vo štvrtok.

Na rozdiel od väčšiny krajín Európskej únie (EÚ) zostávajú Slovensko a Maďarsko naďalej závislé od ruskej energie a väčšinu svojej ropy dostávajú cez ropovod Družba, uviedla agentúra Reuters. Ten k nám vedie cez Bielorusko a Ukrajinu. Európske sankcie sa na zemný plyn a ropu dopravenú potrubiami nevzťahujú.

Brovdi sa ujal funkcie veliteľa síl bezpilotných systémov začiatkom júna a sám patrí k maďarskej menšine na Ukrajine, dokonca je jeho prezývkou v armáde „Maďar“.

Zelenskyj v reakcii uviedol, že opatrenie je „len ďalším pokusom maďarských predstaviteľov prezentovať čiernu ako bielu a zvaliť vinu za prebiehajúcu vojnu na Ukrajinu“. Dodal, že takýto krok Budapešť navyše prijala po ťažkých nočných ruských útokoch na Kyjev.

„Maďarskí predstavitelia zašli tak ďaleko, že sa pokúsili diskriminovať členov maďarskej komunity na Ukrajine za ich účasť na obrane nášho štátu a nášho národa. Ak Maďarsko skutočne uzavrelo vstup do Maďarska a do celého schengenského priestoru jednému z ukrajinských vojenských veliteľov, ktorý je maďarského pôvodu a občanom Ukrajiny, môže to vyvolať iba pobúrenie,“ napísal na sociálnej sieti X. (TASR)

Kancelár v príspevku na mikroblogovacej sieti X uviedol, že skutočnosť, že pri útoku bola poškodená aj misia Európskej únie v Kyjeve, „ukazuje rastúcu bezohľadnosť ruského režimu“.

Ruské rakety a drony v noci na štvrtok zasiahli v ukrajinskej metropole obytné domy a zabili najmenej 18 ľudí vrátane štyroch detí.

„Práve som hovorila s prezidentom Zelenským a potom s prezidentom Trumpom po masívnom útoku na Kyjev, ktorý zasiahol aj kancelárie Európskej únie. Putin musí prísť k rokovaciemu stolu,“ napísala šéfka Európskej komisie na sieti X.

„Musíme zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu s pevnými a dôveryhodnými bezpečnostnými zárukami, ktoré z krajiny urobia oceľového dikobraza,“ dodala.

Šéfka EK ďalej napísala, že „Európa v plnej miere zohrá svoju úlohu“, pričom poukázala na rozsiahly nový program EÚ na pomoc pri financovaní zbraní pre Ukrajinu.

Von der Leyenová zároveň doplnila, že Brusel čoskoro predstaví 19. balík protiruských sankcií a ďalej zohľadní, ako môžu byť zmrazené ruské aktíva použité na pomoc Ukrajine.

Zelenskyj po telefonáte vyzval na zintenzívnenie tlaku na Rusko, až dokým neurobí „skutočné kroky smerom k mieru“.

"Diskutovali sme o našom diplomatickom úsilí s cieľom zastaviť zabíjanie, ukončiť túto nevyprovokovanú ruskú agresiu, a zabezpečiť skutočnú bezpečnosť pre našich ľudí. Za týmto účelom sa na rôznych úrovniach vykonáva veľa práce. Kým však Rusko nepodnikne skutočné kroky k mieru, treba naň vyvinúť väčší tlak, "uviedol na sieti X Zelenskyj a dodal, že von der Leyenová mu poskytla informácie o príprave ďalších únijných sankcií voči Moskve.

Ukrajinský prezident zároveň označil nočný ruský útok za jeden z najväčších na Ukrajinu, Rusi si podľa neho ako hlavný cieľ stanovili Kyjev. (SITA, TASR)

Ruské ministerstvo obrany o niečo skôr informovalo o zasiahnutí ukrajinskej výzvednej lode Simferopol námorným dronom v ústí Dunaja, podľa Rusov sa plavidlo potopilo.

"Bohužiaľ jeden člen posádky zahynul, niekoľko bolo zranených," uviedol hovorca ukrajinského námorníctva, podľa ktorého pokračuje pátranie po niekoľkých nezvestných námorníkoch.

Hovorca Pletenčuk tvrdil, že sa pracuje na odstránení škôd spôsobených útokom, a ubezpečil, že "veľká časť posádky" je v bezpečí.

Hovorca ponechal bez vyjadrenia ruské tvrdenie o potopení lode, ani nespresnil, ktorú loď Rusi zasiahli, upozornil server BBC News.

Plavidlo určené na elektronický prieskum a rozviedku bolo spustené na vodu v roku 2019, v roku 2020 pomenované Simferopol, po administratívnom stredisku ukrajinského polostrova Krym, ktorý v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko.

Plavidlo je schopné sledovať až 200 hladinových cieľov vzdialených až 450 kilometrov, tvrdí portál RBK-Ukrajina, podľa ktorého sa Rusko inšpirovalo k vývoju vlastných námorných dronov pod vplyvom úspechov ukrajinských bezposádkových plavidiel v Čiernom mori. (ČTK)

„Takéto činy podkopávajú úsilie o mier, ktoré musí byť v našom susedstve alebo v regióne Blízkeho východu urgentne a spravodlivo presadzované. Mier by nemal byť nikdy braný za samozrejmosť,“ zdôraznilo ministerstvo.

Rezort diplomacie zároveň pripomenul, že počas nočných náletov na Ukrajine sa stala terčom práve civilná infraštruktúra, čo malo za následok ďalšie civilné obete vrátane detí v Kyjeve. Medzi poškodenými budovami je aj sídlo misie Európskej únie na Ukrajine, kde pôsobia aj slovenskí pracovníci, doplnilo ministerstvo.

V Taliansku na žiadosť Nemecka minulý týždeň zatkli podozrivého muža z Ukrajiny a obvinili ho z členstva v skupine, ktorá na plynovod umiestnila výbušné zariadenie.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Je určite uspokojivé, že vyšetrovanie pokračuje,“ povedal hovorca Kremľa novinárom. „Chcem veriť, že to skončí a že budú menovaní nielen páchatelia, ale aj podnecovatelia týchto teroristických činov,“ pokračoval a dodal, že Berlín s Moskvou ohľadom vyšetrovania nebol v kontakte.

Z výbuchov na plynovode v Baltskom mori zo septembra 2022 sa Rusko a Ukrajina obviňovali navzájom, pričom niektorí západní predstavitelia priamo obviňovali Moskvu. 

Zelenskyj vyhlásil, že jeho vláda nič o explóziách na plynovode nevedela. V čase výbuchu nebolo žiadne z potrubí v prevádzke.

Plynovod Nord Stream je dlhodobo kritizovaný za to, že umožňuje pri vývoze zemného plynu z Ruska obchádzať tranzitné trasy vedúce cez štáty východnej Európy a uľahčuje Nemecku zostať závislé od lacnej energie z Moskvy.

Rozšírený plynovod Nord Stream 2 bol dokončený len krátko predtým, ako Rusko vo februári 2022 vyslalo svoje vojská na Ukrajinu. Nikdy nebol uvedený do prevádzky. (TASR)