USA ponúkli leteckú a spravodajskú podporu povojnovým silám na Ukrajine

Stretnutie bude súvisieť s pokračujúcou snahou Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine.

Informuje o tom agentúra AFP.

„V piatok sa v New Yorku v Spojených štátoch uskutoční stretnutie s tímom prezidenta Trumpa,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

Schôdzka podľa neho nadviaže na rokovania vo Švajčiarsku, ktoré sa uskutočnia vo štvrtok.

Ukrajinský prezident zároveň potvrdil, že novou veľvyslankyňou Ukrajiny vo Washingtone bude Oľha Stefanišynová, ktorá pôsobila ako podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu v kabinete bývalého premiéra Denysa Šmyhaľa.

Na pozícii nahradí Oksanu Makarovú, ktorá bola veľvyslankyňou v USA od roku 2021.

Hrubý domáci produkt Ruska sa v období január až júl zvýšil medziročne o 1,1 percenta, pričom v júli vzrástol o 0,4 percenta. 

Uviedlo to ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja s odvolaním sa na predbežné údaje štatistického úradu Rosstat.

Informovala o tom agentúra TASS.

Podľa údajov ministerstva hospodárskeho rozvoja sa rast HDP v júli 2025 spomalil na 0,4 % z 1 % v júni.

Rosstat v separátnej správe informoval, že medziročná miera inflácie v Rusku v období od začiatku augusta do 25. augusta dosiahla 8,46 %. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajina pravidelne útočí na ruské rafinérie a ropné sklady, aby zabránila Moskve financovať ofenzívu proti nej.

Rusko, jeden z najväčších svetových producentov ropy, prijalo v predchádzajúcich mesiacoch niekoľko opatrení na zníženie cien pohonných látok, ktoré tento mesiac dosiahli takmer rekordné maximá.

Vláda na sociálnej sieti Telegram oznámila, že zaviedla „nový dočasný zákaz vývozu benzínu pre automobily“ do 31. októbra s tým, že chce „udržať stabilnú situáciu na domácom trhu s palivami“.

Nedávne ukrajinské útoky narušili tiež leteckú a železničnú dopravu. To prinútilo viac ľudí jazdiť autom počas letnej sezóny, čo ešte zvýšilo dopyt po benzíne. (TASR)

Maďarský minister to povedal po telefonickom rozhovore s prvým námestníkom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom.

Informuje o tom agentúra TASS.

„Najnovší útok Ukrajiny raketami a dronmi na ropovod Družba spôsobil také vážne škody, že opravy trvajú niekoľko dní. Prvý námestník ruského ministra energetiky Pavel Sorokin ma informoval, že po intenzívnej práci sa našlo dočasné riešenie, takže dodávky ropy do Maďarska sa môžu zajtra (28. 8.) obnoviť v testovacom režime v nižších objemoch,“ napísal minister zahraničných vecí na sociálnej sieti Facebook.

Dvaja diplomati v rozhovore pre tento portál vyjadrili nádej, že patová situácia okolo vstupu Ukrajiny do EÚ môže byť v nadchádzajúcich mesiacoch prekonaná, a to vzhľadom na tlak voči Budapešti.

Maďarský predseda vlády opakovane vyhlásil, že sa stavia proti členstvu Ukrajiny v eurobloku, a Politico poznamenalo, že Orbán o údajnej zmene svojho postoja dosiaľ verejne nehovoril.

Politico nedávno informovalo, že európski predstavitelia zvažujú otvorenia prvého klastra pre Moldavsko ešte pred septembrovými parlamentnými voľbami, čo by podľa tohto portálu po prvý raz posunulo Moldavsko na ceste k členstvu EÚ pred Ukrajinu.

Kyjev však vyjadril nespokojnosť s takýmto krokom a uviedol, že by to Ukrajincom vyslalo nesprávny signál uprostred mierových snáh sprostredkovaných USA.

Diplomati však povedali, že po telefonickom rozhovore Trumpa s Orbánom, v ktorom údajne šéf Bieleho domu vyvíjal tlak na maďarského premiéra v súvislosti s členstvom Ukrajiny, sa dynamika zmenila.

Ukrajina totiž dúfa, že tlak zo strany amerického prezidenta by mohol Orbána presvedčiť, aby zmiernil svoj odpor, konštatuje Politico.

„Teraz má možnosť zliezť z toho (protiukrajinského) stromu,“ povedal jeden diplomat. Politico poznamenalo, že Orbán je známy tým, že mení svoje postoje.

Podľa francúzskeho predstaviteľa existujú výhody ako pre kandidátstvo Ukrajiny, tak pre kandidátstvo Moldavska. Rozhodnutia v Bruseli však musia byť jednomyseľné. Rozhodnutie sa očakáva v najbližších dňoch alebo týždňoch, tvrdí Politico.

Trump telefonoval s Orbánom po nedávnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími európskymi lídrami v Bielom dome.

Zdroje pre agentúru Bloomberg uviedli, že európski lídri v jednej chvíli počas tohto stretnutia požiadali Trumpa, aby využil svoj vplyv na Orbána a vyvinul naňho tlak, aby prestal brániť vstupu Ukrajiny do EÚ.

Orbánov následný príspevok na sieti Facebook naznačil, že si vypočul požiadavky európskych lídrov týkajúce sa prístupového procesu Ukrajiny k EÚ, ale že nemá v úmysle ustúpiť.

Napísal, že členstvo Ukrajiny v EÚ neposkytuje žiadne bezpečnostné záruky a že viazanie členstva krajiny na bezpečnostné záruky je zbytočné a nebezpečné. (TASR)

Maďarský premiér Viktor Orbán pohrozil Kyjevu dlhodobými dôsledkami. Reagoval tým na výrok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v nedeľu pred novinármi pripustil, že útoky ukrajinských dronov na ropovod Družba v Rusku súvisia s Orbánovým odporom proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie. 

Server Politico ale s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov napísal, že americký prezident Donald Trump Orbána presvedčil, aby zmiernil svoj odpor proti prijatiu Ukrajiny do dvadsaťsedmičky, ktorej príslušné rozhodnutie vyžaduje jednomyseľnosť.

O pokračovaní slovných prestreliek medzi Kyjevom a Budapešťou informujú ukrajinské a maďarské médiá. Ropovod Družba prepravuje ruskú ropu na Slovensko a do Maďarska, ale v minulom týždni tieto dodávky narušili opakované nálety ukrajinských dronov.

Samotný Orbán, ktorý opakovane vystupoval proti členstvu Ukrajiny v EÚ, o zmene svojho postoja doteraz nič nepovedal, napísal server BBC News.

"Bol to rušný víkend. Prezident Zelenskyj otvorene vyhrážal Maďarsku. Priznal, že útočí na ropovod Družba, pretože nepodporujeme členstvo Ukrajiny v EÚ. To ukazuje, že Maďari urobili správne rozhodnutie," vyhlásil Orbán podľa denníka Magyar Nemzet a zdôraznil, že do EÚ sa nevstupuje vydieraním, bombardovaním ani vyhrážkami. "Zelenského slová zanechajú dlhý tieň," varoval. (ČTK)

Hlavným predmetom diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu je návrh mechanizmu, ktorý by vychádzal z článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, uviedla podľa agentúry TASS talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským na sieti X napísal, že už nastal čas zorganizovať rokovania lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram bezpečnostných záruk.

Podľa predošlých vyjadrení Zelenského by garancie mali byť podobné článku 5 zmluvy o NATO.

„Taliansko vždy zastávalo názor, že mier závisí od spoľahlivých bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Toto bolo potvrdené na nedávnom stretnutí v Washingtone medzi Európania, Američanmi a Ukrajincami. Návrh Talianska na mechanizmus inšpirovaný článkom 5 NATO je teraz hlavným predmetom diskusie,“ citovala TASS Meloniovej vyjadrenie na podujatí v Rimini.

Pokiaľ ide o možné zapojenie USA do bezpečnosti Kyjeva, denník Financial Times (FT) v utorok s odvolaním sa na svoje informoval, že Spojené štáty sú pripravené poskytnúť spravodajskú podporu, dohľad nad bojiskom a protivzdušnú podporu pre akúkoľvek západnú vojenskú misiu, ktorá by bola po skončení bojov nasadená na Ukrajine.

Zdroje ale upozornil, že ponuka zo strany USA ešte nie je definitívna a môže byť odvolaná.

„Naše tímy aktívne pripravujú architektúru silných a multilaterálnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu za účasti všetkých zainteresovaných strán – Európanov, Američanov a našich ďalších partnerov v Koalícii ochotných,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

„Je už čas zorganizovať formát diskusií lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram,“ vyzval

Záruky po skončení bojov Ukrajine prisľúbila tzv. koalícia ochotných pod vedením Francúzska a Británie. Európski lídri však neverejne pripustili, že svoje jednotky na Ukrajinu nasadia len v prípade, že im Spojené štáty poskytnú podporu.

Zdroje FT tvrdia, že USA naďalej odmietajú vyslanie vlastných vojakov na Ukrajinu. (TASR)