Maďarsko zažalovalo Úniu pre využívanie zmrazených ruských peňazí pre Ukrajinu

"Prezident Vladimir Putin ma informoval o priebehu rokovania s americkým prezidentom D. Trumpom na Aljaške a o perspektíve ukončenia tohto vojenského konfliktu. Z dôležitého rozhovoru som si urobil niekoľko záverov a posolstiev, ktoré mienim v piatok odovzdať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému," uviedol Fico.

Premiér zároveň kritizoval opozíciu. "Mám tu pocit prenesenej hanby, keď vidím, čo na Slovensku v súvislosti s touto zahraničnou cestou stvárajú naši duchovní bezdomovci z opozície," napísal.

„Sériu rokovaní, ktoré absolvuje predseda vlády SR s Vladimirom Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, vníma prezident SR ako prejav snahy o medzinárodný dialóg, ktorý napokon môže priviesť znepriatelené strany za rokovací stôl s cieľom ukončiť vojnové utrpenie,“ uvádza sa vo vyjadrení hlavy štátu, ktoré poskytol odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Premiér Robert Fico (Smer) odcestoval na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny do Číny a absolvuje aj bilaterálne rokovania.

Dnes sa stretol aj s Vladimirom Putinom, ktorému povedal, že Slovensko sa len tak ľahko a dobrovoľne nevzdá ruských energií. Ako ďalej povedal ruskému prezidentovi, Slovensko má naďalej záujem o dodávky ruského plynu, ako aj ropy.

Putinovi potvrdil, že Slovensko bude na pôde Európskej únie hlasovať proti plánu úplne sa odstrihnúť od dodávok ruských energií od roku 2028.

Fico taktiež povedal Putinovi, že v piatok má plánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Na ňom chce okrem iného ukrajinskému prezidentovi povedať, aby už nebombardovali energetickú infraštruktúru.

„Budem túto otázku veľmi vážne otvárať. Jednoducho to nie je možné, aby sa takto útočilo na infraštruktúru, ktorá je pre Slovensko tak dôležitá,“ povedal Fico.

Slovenský premiér plánuje znovuobnovenie stretnutí zmiešanej slovensko-ruskej komisie. Taktiež Putinovi povedal, že Slovensko bude podporovať vstup Ukrajiny do EÚ, ale už nebude podporovať jej vstup do NATO. (SITA)

Zároveň zdôraznil, že pred ich uplatnením bude potrebné uzavrieť mier.

„Musíme koordinovať bezpečnostné opatrenia so Spojenými štátmi, ktoré v podstate poskytnú podporu tomuto procesu... S našimi náčelníkmi generálnych štábov sa zameriavame na tieto otázky a vypracovávame konkrétne plány toho, ako by operácia mohla vyzerať,“ povedal Stubb novinárom.

„Napredujeme v tejto záležitosti a dúfame, že sa nám čoskoro podarí nájsť riešenie,“ ozrejmil fínsky prezident.

Varoval, že v blízkej budúcnosti neočakáva uzavretie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.

Stubb ako jeden z európskych lídrov v auguste vo Washingtone absolvoval spoločné stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym s cieľom rokovať o vyhliadkach na mier medzi Ruskom a Ukrajinou. (TASR)

Hlavnými témami rozhovorov majú byť bezpečnosť východného krídla NATO, situácia na Ukrajine a možnosti jej mierového riešenia.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa hovorcu poľského ministerstva zahraničných vecí Pawla Wroňského sa očakáva, že obaja ministri budú diskutovať aj o spolupráci v hospodárskej oblasti.

Spoločným bodom programu bude účasť na slávnostnom odovzdaní Ceny slobody a solidarity Lecha Walesu predstaviteľovi kubánskej opozície.

Wroňski zdôraznil, že návšteva Sikorského v Miami bola naplánovaná ešte pred avizovaným stretnutím prezidenta Karola Nawrockého s prezidentom USA Donaldom Trumpom v stredu. Podľa hovorcu rozhodnutie o udelení ceny padlo už pred dvoma mesiacmi a vtedy vzniklo aj pozvanie pre Rubia.

Sikorski v posolstve adresovanom prezidentovi Nawrockému uviedol, že vláda očakáva, aby počas návštevy v USA jasne pomenoval činy ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine a obhajoval spravodlivý mier.

Zdôraznil tiež potrebu, aby sa predišlo redukcii amerických vojenských síl v Európe, najmä v Poľsku. Minister dodal, že prezident dostal od rezortu zahraničných vecí podrobné podklady a vyjadril mu podporu pri rokovaniach v USA.

Prezident Nawrocki pricestuje do Washingtonu v stredu na svoju prvú zahraničnú návštevu.

Jeho rokovania s americkým prezidentom budú zamerané predovšetkým na vojenskú a energetickú bezpečnosť Poľska, pričom má zdôrazniť, že Rusku ani jeho vedeniu nemožno dôverovať. (TASR)

Podľa ruskojazyčnej služby BBC zomrel jeden muž tiež pri ruskom údere na Chersonskú oblasť. Útoku čelilo v noci aj mesto Sumy, podľa šéfa vojenskej správy mesta Serhija Kryvošejenka je niekoľko zranených, vrátane dieťaťa.

"Objavili sme telo muža, zatiaľ čo hasiči bojovali s ohňom v garážovom komplexe, ktorý začal horieť v dôsledku útoku," napísal šéf regionálnej vojenskej správy Mykola Kalašnyk. Informoval tiež o ďalších škodách v meste Bila Cerkva - poničených oknách a požiaroch.

Ruské jednotky zaútočili tiež na Chersonskú oblasť, kde podľa BBC zahynul 73-ročný muž. O dronovom údere informovala aj správa Černihivskej oblasti, podľa nej tu bolo zranených niekoľko ľudí vrátane 14-ročného dievčaťa.

Ruské drony zasiahli tiež mesto Sumy. Kryvošejenko na telegrame uviedol, že pri útoku bolo zničené obchodné centrum a štyri obytné budovy a niekoľko ľudí bolo zranených, vrátane dieťaťa. Podľa predchádzajúceho oznámenia úradov na mieste útoku vznikol rozsiahly požiar, podľa Kryvošejenka sa ho už ale podarilo uhasiť.

Ruská armáda zaútočila s použitím 150 bezpilotných lietadiel Šahíd a návnadových dronov rôznych typov. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zničiť 120 dronov, ale zvyšných 30 zasiahlo svoje ciele. 

Ruské drony útočili podľa BBC aj na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti, podľa úradov sa "vďaka včasnej reakcii podarilo zabrániť značným škodám a stratám na životoch".

V noci na dnes informovala o útoku aj ruská strana. Kvôli ukrajinským dronom museli úrady v Rostovskej oblasti evakuovať viac ako 300 ľudí. Gubernátor oblasti Jurij Sljusar uviedol, že v jednom z bytov bola objavená nevybuchnutá dronová munícia, a museli tak evakuovať všetkých obyvateľov budovy.

Podľa Sljusara útok poškodil niekoľko obytných domov a rozhoreli sa kvôli nemu na mieste malé požiare. Úder tiež ľahko zranil troch ľudí vrátane dieťaťa, doplnil. Zranených hlásila po ukrajinskom útoku aj Belgorodská oblasť. (ČTK)

Informoval o tom juhokórejský poslanec s odvolaním sa na odhady tajnej služby NIS.

V apríli juhokórejská NIS uviedla, že severokórejský „počet obetí vojny bol najmenej 600. Na základe aktualizovaných posudkov však teraz odhaduje tento počet na približne 2000,“ povedal novinárom poslanec Lee Seong-kweun po brífingu tajnej služby.

Juhokórejské a západné spravodajské služby už dávnejšie uviedli, že Severná Kórea v roku 2024 vyslala do Ruska na pomoc viac ako 10-tisíc vojakov (predovšetkým do Kurskej oblasti) spolu s delostreleckými granátmi, raketami a raketovými systémami s dlhým doletom.

Poslanec Lee Seong-kweun dodal, že podľa NIS plánuje KĽDR vyslať do Ruska ďalších 6000 vojakov a inžinierov, z nich približne 1000 tam už dorazilo.

Pchjongjang potvrdil až v apríli tohto roka, že vyslal svojich vojakov do Ruska a priznal, že niektorí z nich v bojoch zahynuli. AFP pripomína, že odvtedy sa severokórejský vodca Kim Čong-un stretol s rodinami padlých vojakov a vyjadril im sústrasť.

Štátne médiá tiež zverejnili zábery dojatého lídra, ako víta vojaka pri návrate domov. (TASR)