Ruský letecký útok na Kyjev si vyžiadal najmenej tri obete

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj zo spravodajskej služby.

Zdroj uviedol, že v zariadení okrem iného skladovali bezdymový pohonný plyn používaný v munícii pre ručné zbrane, delostreleckých systémoch a niektorých raketových motoroch.

Miestne médiá informovali o hlasných výbuchoch, po ktorých na miesto vyrazili hasičské vozidlá a sanitky.

Ukrajinské vojenské spravodajstvo zdôraznilo, že operácie na neutralizáciu ruskej obrannej priemyselnej základne budú pokračovať na celom území Ruska. (SITA, Ukrajinská pravda)

Zopakovala, že Rusko nesmie získať späť svoje aktíva zmrazené v Európe, kým nezaplatí za škody, ktoré Ukrajine spôsobilo.

"Všetky členské štáty EÚ podporujú diplomatické úsilie na dosiahnutie mieru na Ukrajine. Je ale jasné, že Rusko nechce mier a pripravuje sa na ďalšiu vojnu," uviedla Kallasová po skončení neformálneho rokovania ministrov zahraničia EÚ, takzvaného Gymnichu, v Kodani.

Ministri podľa nej diskutovali najmä o tom, ako navýšiť tlak na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu a začalo debatovať o mieri.

"Sankcie fungujú," dodala s tým, že v budúcom devätnástom balíku sankcií by mohli byť ďalšie obmedzenia voči Moskve v energetickej či finančnej oblasti.

Niektoré štáty spomínali ďalšie clá na ruské produkty. Sankcie by sa mohli opäť týkať aj ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva využíva na obchádzanie doterajších sankcií predovšetkým pri vývoze ropy. (ČTK)

Úrad generálnej prokuratúry krajiny vo vyhlásení uviedol, že sa pátra po páchateľovi v prípade „úmyselného zabitia“ známeho 54-ročného politika.

Tamojšie médiá uviedli, že k streľbe došlo približne o 11.00 h predpoludním SELČ, pričom páchateľ na politika viackrát vystrelil.

Polícia uviedla, že Parubij „zomrel na následky zranení na mieste“ streľby a dodala, že po strelcovi pátrajú. Motív vraždy doposiaľ nie je jasný.

Podľa médií padlo osem výstrelov a páchateľ bol údajne prezlečený na kuriéra doručovacej služby. Po vražde z miesta ušiel.

Parubij, ktorý bol predsedom ukrajinského parlamentu v rokoch 2016 až 2019, bol prominentným podporovateľom proeurópskej Oranžovej revolúcie v roku 2004 a tiež revolúcie na Majdane v roku 2014. (TASR)

„Nemecko spolu so svojimi spojencami bude podporovať Ukrajinu a jej právo brániť sa tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedol nový nemecký veľvyslanec pri OSN Ricklef Beutin. Ako dodal, najnovšie útoky Moskvy sú dôkazom ignorovania medzinárodného práva.

„Moja otázka a otázka, ktorú by sme mali položiť Ruskej federácii, je jednoduchá: Ak to Rusko myslí s mierom úprimne, prečo nemôže súhlasiť s prímerím?“ podotkol.

Ukrajinská premiérka Julia Svirydenková vyzvala bezpečnostnú radu, aby zvýšila diplomatický, ekonomický a vojenský tlak na Moskvu, a zdôraznila, že Kyjev naliehavo potrebuje viac protivzdušnej obrany a zbraní dlhého doletu, aby mohol zasiahnuť ruské vojenské zariadenia.

Zástupca ruského vyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij označil piatkovú schôdzku za absurdnú a obvinil západných diplomatov, že sa pri vypracúvaní všeobecných vyhlásení spoliehajú na umelú inteligenciu. Trval na tom, že Moskva útočí na vojenské ciele a obvinil Ukrajinu z využívania civilistov ako ľudských štítov.

Debata sa začala po masívnych ruských dronových a raketových útokoch z noci na štvrtok, ktoré podľa Kyjeva zabili na najmenej 25 ľudí. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tieto útoky ukázali, že Moskva v skutočnosti nemá záujem o mier. (TASR)

Ministri vnútra zmienených krajín ležiacich na východe EÚ zaslali ešte v piatok v tejto veci list výkonnej podpredsedníčke Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henne Virkkunenovej a eurokomisárovi pre vnútorné veci a migráciu Magnusovi Brunnerovi.

Tvrdia v ňom, že východná hranica EÚ sa stala akýmsi cvičiskom pre čoraz aktívnejšie hybridné vojnové taktiky. Medzi tie zaradili využívanie migrantov ako politického nástroja, kybernetické útoky, podpaľačstvo, sabotáže na zariadeniach kritickej infraštruktúry či narúšanie vzdušného priestoru. Zmienili, že v uplynulých mesiacov prileteli na územie ich krajín drony s výbušninami a došlo k incidentom v blízkosti civilných oblastí.

Predchádzajúca pomoc zo strany EÚ podľa nich pomohla posilniť ochranu hraníc. Tvrdia však, že súčasná situácia si v tomto smere vyžaduje ďalšie investície, ktoré by konkrétne chceli použiť na nákup pokročilých technológií vzdušného monitorovania, bezpilotných lietadiel i technológií na zneškodňovanie nepriateľských dronov. Zdôraznili tiež, že investície do bezpečnosti vo východnej Európe majú význam pre celú EÚ.

List menovite podpísali: poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski a jeho rezortní kolegovia - estónsky Igor Taro, lotyšský Rihards Kozlovskis, litovský Vladislav Kondratovič a fínska ministerka Mari Rantanenová. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto správu potvrdil na sociálnej sieti.

"Urajinský minister vnútra Ihor Klimenko a generálny prokurátor Ruslan Kravčenko práve informovali o prvých známych okolnostiach hroznej vraždy v Ľvove. Andrij Parubij bol zabitý. Vyjadrujem sústrasť jeho rodine a blízkym. Do vyšetrovania a pátrania po vrahovi sú nasadené všetky potrebné sily a prostriedky," napísal Zelenskyj.

„Táto vojna sa neskončí politickými vyhláseniami; sú potrebné skutočné kroky,“ napísal Zelenskyj v sobotu na sociálnej sieti Facebooku po ďalších masívnych ruských útokoch v priebehu noci, najmä v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Zelenskyj konkrétne vyzval na zavedenie prísnych ciel pre krajiny, ktoré nakupujú ropu a plyn z Ruska a tým financujú vojenské operácie Moskvy.

Prezident mal zjavne na mysli krajiny ako Čína a India, ktoré však nemenoval. Zároveň zdôraznil, že ďalšie sankcie sú potrebné aj proti samotnému Rusku v bankovom a energetickom sektore.

Zelenskyj vyjadril poľutovanie nad tým, že Rusko svojimi nedávnymi útokmi raketami, dronmi a strelami s plochou dráhou letu ukázalo, že „opäť raz prejavuje svoju úplnú ignoranciu voči slovám“.

„Spoliehame sa na skutočné činy,“ povedal Zelenskyj a dodal, že je úplne jasné, že Moskva využila čas, ktorý jej Západ poskytol na prípravu rozhovorov medzi ukrajinským a ruským prezidentom, na zorganizovanie nových útokov.

Dohodu v hodnote 8,5 miliardy dolárov schválilo ministerstvo zahraničných vecí USA a vzťahuje sa na šesť odpaľovacích zariadení, radarové a navádzacie systémy a zodpovedajúce rakety.

Dánsko i ďalší spojenci z radov Severoatlantickej aliancie majú v pláne zásobiť Ukrajinu modernými zbraňovými systémami s cieľom posilniť jej obranyschopnosť voči ruským útokom, píše DPA.

Keďže Dánsko neprevádzkuje systémy Patriot, musí ich nakupovať od Spojených štátov. Holandsko tiež kúpilo systémy Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny.

Kyjev v posledných mesiacoch opakovane žiadal západných spojencov o systémy Patriot, aby lepšie chránil svoje mestá pred ruskými náletmi.

Keďže USA sa zdráhajú financovať ďalšie dodávky zbraní Ukrajine, partneri z NATO kupujú americké systémy a presúvajú ich ukrajinským silám, dodáva nemecká agentúra. (TASR)