Počet obetí ruského útoku na Kyjev sa zvýšil

V Taliansku na žiadosť Nemecka minulý týždeň zatkli podozrivého muža z Ukrajiny a obvinili ho z členstva v skupine, ktorá na plynovod umiestnila výbušné zariadenie.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Je určite uspokojivé, že vyšetrovanie pokračuje,“ povedal hovorca Kremľa novinárom. „Chcem veriť, že to skončí a že budú menovaní nielen páchatelia, ale aj podnecovatelia týchto teroristických činov,“ pokračoval a dodal, že Berlín s Moskvou ohľadom vyšetrovania nebol v kontakte.

Z výbuchov na plynovode v Baltskom mori zo septembra 2022 sa Rusko a Ukrajina obviňovali navzájom, pričom niektorí západní predstavitelia priamo obviňovali Moskvu. 

Zelenskyj vyhlásil, že jeho vláda nič o explóziách na plynovode nevedela. V čase výbuchu nebolo žiadne z potrubí v prevádzke.

Plynovod Nord Stream je dlhodobo kritizovaný za to, že umožňuje pri vývoze zemného plynu z Ruska obchádzať tranzitné trasy vedúce cez štáty východnej Európy a uľahčuje Nemecku zostať závislé od lacnej energie z Moskvy.

Rozšírený plynovod Nord Stream 2 bol dokončený len krátko predtým, ako Rusko vo februári 2022 vyslalo svoje vojská na Ukrajinu. Nikdy nebol uvedený do prevádzky. (TASR)

Informoval o tom šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko s tým, že bilancia zrejme nie je konečná. Medzi mŕtvymi sú štyri deti.

Desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia, podľa Tkačenka je medzi nimi desať detí.

Informuje o tom správa stanice Sky News.

Medzi obeťami sú aj štyri deti, najmladšie vo veku dvoch rokov.

Britská vláda si v súvislosti s týmto útokom predvolala ruského veľvyslanca, uviedol podľa agentúry AFP šéf diplomacie David Lammy.

„Útoky Putina minulú noc pripravili o život civilistov a poškodili budovy vrátane British Council a misie EÚ v Kyjeve... Predvolali sme si ruského veľvyslanca,“ napísal Lammy na platforme X.

Moskva takéto kroky podľa neho už podnikla v reakcii na „vojenské hrozby“, ktoré predstavuje členstvo Fínska a Švédska v NATO. Medvedev tiež tvrdí, že Rusko má právo vetovať prípadné rozhodnutie Rakúska ísť cestou členstva v NATO.

Informovala o tom ruská agentúra TASS.

Moskva často uvádza rozširovanie NATO a možné prijatie Ukrajiny do Aliancie ako dôvod svojej invázie na Ukrajinu. Od začiatku vojny vo februári 2022 vstúpili do NATO ďalšie dva štáty, Švédsko a Fínsko, ktoré týmto krokom ukončili svoju desiatky rokov trvajúcu neutralitu. Zmenu postoja odôvodnili obavami o svoju bezpečnosť.

Rakúsko udržiava politiku neutrality od roku 1955. Ministerka zahraničných vecí Beate Meinlová-Reisingerová ale nedávno v rozhovore pre nemecký denník Welt povedala, že „samotná neutralita (Rakúsko) nechráni“ a že treba posilniť schopnosti sebaobrany a prehĺbiť bezpečnostné partnerstvá.

V tejto súvislosti vyjadrila otvorenosť diskutovať na národnej úrovni o možnosti vstupu do NATO. Uznala však, že v parlamente ani medzi Rakúšanmi v súčasnosti nie je väčšina, ktorá by to podporovala.

Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, v príspevku na platforme VKontakte nazvanom „Anšlus NATO“ vyjadril presvedčenie, že vzdanie sa neutrality a vstup Rakúska do Aliancie by mohli sprevádzať značné diplomatické náklady - vrátane možného presunu sídiel medzinárodných organizácií z Viedne do „krajín globálneho Juhu a Východu, kde možno zaručiť optimálne podmienky na ich prácu“.

„Militaristický kurz Rakúska ničí jeho imidž mierotvorcu, čo výrazne obmedzuje politické manévrovanie Viedne a výrazne zvyšuje riziko, že jednotky Bundesheeru (rakúskych ozbrojených síl, pozn. TASR) sa stanú konečným cieľom palebnej sily ruských ozbrojených síl,“ napísal Medvedev.

„Proti Štokholmu a Helsinkám boli po ich vstupe do NATO prijaté protiopatrenia voči vojenským hrozbám pre bezpečnosť našej krajiny. Ani v prípade Rakúska nebudú urobené žiadne výnimky,“ dodal. (TASR)

Oznámila to švajčiarska vláda. Informuje o tom agentúra Reuters.

Obe krajiny zároveň ohlásili 12 projektov, ktoré budú s podporou švajčiarskej vlády realizovať švajčiarske spoločnosti v rámci obnovy Ukrajiny, a to v oblasti infraštruktúry, verejnej dopravy, zdravotníctva i tzv. humanitárneho odstraňovania mín.

Medzi vybranými firmami je spoločnosť Geberit, ktorá plánuje inštalovať sanitárne zariadenia či Divario, ktorý postaví tzv. prefabrikované domy i spoločnosť Roche Diagnostics, ktorá zase zriadi lekárske laboratórium. Švajčiarska vláda poskytne týmto spoločnostiam približne 100 miliónov švajčiarskych frankov (107 miliónov eur).

Nočný útok na Kyjev si vyžiadal najmenej 15 mŕtvych vrátane štyroch detí.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že cieľom boli tamojšie vojenské zariadenia. Pri útoku Rusko podľa rezortu obrany použilo hypersonické strely.

Rusko útočilo na Kyjev (36 fotografií)

„V noci ozbrojené sily Ruskej federácie spustili skupinový útok...proti podnikom vojensko-priemyselného komplexu a vojenským leteckým základniam na Ukrajine,“ uviedlo ministerstvo obrany na sociálnych sieťach.

Na otázku, či existuje rozpor medzi deklarovaným záujmom Moskvy dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach a útokom, hovorca Kremľa Peskov povedal, že obe strany na seba naďalej útočia, ale Rusko má stále záujem dosiahnuť svoje ciele prostredníctvom diplomacie.

„Zároveň má Rusko naďalej záujem pokračovať v rokovacom procese. Cieľom je dosiahnuť naše ciele politickými a diplomatickými prostriedkami,“ uviedol hovorca Kremľa.

„Špeciálna vojenská operácia pokračuje. Môžete vidieť, že útoky kyjevského režimu na ruskú infraštruktúru, často na ruskú civilnú infraštruktúru taktiež pokračujú,“ konštatoval.

Peskov na otázky novinárov odpovedal, že ruské ozbrojené sily si plnia svoje úlohy. „Pokračujú v útokoch na vojenské objekty a na objekty súvisiace s vojenskou infraštruktúrou,“ vyhlásil. Hovorca podľa Reuters opakovane tvrdí, že Rusko pri útokoch zámerne necieli na civilistov.

Útoky sú podľa Peskova úspešné, ciele sa ničia a špeciálna vojenská operácia, ktorou Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu, pokračuje. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

K najnovšiemu útoku Ruska sa vyjadrili ďalší európski politici vrátane španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, prezidenta Litvy Gitanasa Nausédu, Lotyšska Edgarsa Rinkévičsa či britského premiéra Keira Starmera.

Agentúra AP informovala, že išlo o prvý rozsiahly a ruský útok na Kyjev za uplynulých niekoľko týždňov a v čase, keď sa Trump snaží o ukončenie viac než trojročnej vojny.

Pri útoku boli poškodené obytné a ďalšie budovy, ako aj diplomatická misia EÚ a kancelária organizácie British Council.

Kallasová na sieti X informovala, že hovorila s predstaviteľmi delegácie EÚ v Kyjeve, ktorej budovu poškodil ruský úder. „Žiadna diplomatická misia by nikdy nemala byť terčom útoku,“ napísala a oznámila, že si predvoláva ruského veľvyslanca v Bruseli.

Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová doplnila, že budova bola vážne poškodená tlakovou vlnou. Podľa jej slov ide o „skutočnú odpoveď Moskvy na mierové snahy“ ukončiť vojnu na Ukrajine. (TASR)

V Lotyšsku, Fínsku, Estónsku, Poľsku, Litve, Bulharsku a Rumunsku chce riešiť najmä obranu a bezpečnosť, informovala Európska komisia.

Už v piatok sa v Lotyšsku stretne s premiérkou Evikou Siliňovou a navštívi fabriku na výrobu dronov.

"Návšteva podčiarkne podporu EÚ členským štátom, ktoré čelia výzvam v súvislosti so zdieľaním hraníc s Ruskom alebo Bieloruskom. Bude tiež diskutovať o bezpečnosti a obrane Európy s vládnymi a vojenskými predstaviteľmi, "informovala únijná exekutíva.

Neskôr v piatok sa šéfka EK presunie do Fínska, kde bude rokovať s premiérom Petterom Orpom a zameria sa aj na hrozby súvisiace s útokmi na kritickú podmorskú infraštruktúru. Von der Leyenová sa tiež zúčastní pracovnej večere organizovanej fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.

V sobotu 30. augusta navštívi predsedníčka Európskej komisie Estónsko, kde bude rokovať s premiérom Kristenom Michalom. O deň neskôr sa presunie do Poľska. Spoločne s premiérom Donaldom Tuskom odcestuje na hranice s Bieloruskom, kde budú sledovať operácie zamerané na ochranu východnej hranice bloku.

Neskôr v nedeľu ju čaká ešte návšteva Bulharska a rokovania s tamojším predsedom vlády Rosenom Željazkovom.

V pondelok 1. septembra bude šéfka únijnej exekutívy v Litve, kde bude rokovať s prezidentom Gitanasom Nausédou a tiež navštívi hranicu s Bieloruskom. Popoludní potom odcestuje do Rumunska na stretnutie s tamojším prezidentom a premiérom. Spoločne sa vydajú na hranicu s Ukrajinou. (ČTK)