Nórsko kúpi pre svoje námorníctvo najmenej päť britských fregát

Reagoval tak na oznámenie Londýna, ktorý plánuje využiť približne 1,3 miliardy dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu, informuje agentúre Reuters.

Britský minister obrany John Healey uviedol, že sa na podporu Kyjeva použije viac ako jedna miliarda libier z výnosov zmrazených ruských aktív.

„Vzhľadom na to, že tieto prostriedky z pochopiteľných dôvodov nemožno vymáhať súdnou cestou, má naša krajina iba jeden spôsob, ako získať späť cennosti: vrátiť ich v naturáliách. Ide o „ukrajinské územie“ a ďalší nehnuteľný a hnuteľný majetok, ktorý sa na ňom nachádza,“ uviedol Medvedev na platforme Telegrame.

Naznačil, že Rusko bude reagovať na „akékoľvek nezákonné zabavenie zmrazených ruských finančných prostriedkov alebo ziskov“ zabavením „cenného majetku Británie“ vrátane toho v Rusku, píše Reuters.

Británia v stredu uvalila sankcie na 11 subjektov napojených na Rusko, ktoré sa údajne podieľali na pokusoch Moskvy o násilné deportácie a indoktrináciu ukrajinských detí, pripomína AFP. (TASR)

Informovali o tom agentúry Reuters a TASS.

Estónsko v polovici augusta vyhostilo nemenovaného ruského diplomata pre obvinenia, že sa podieľal na podkopávaní ústavného poriadku krajiny a prispel k protištátnym trestným činom zahŕňajúcim aj porušovanie sankcií.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vtedy oznámil, že za spomínané činy je obvinený jeden občan Estónska. „Pokračujúce zasahovanie ruskej ambasády do vnútorných záležitostí Estónskej republiky sa musí skončiť,“ vyhlásil Tsahkna.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si podľa štvrtkovej tlačovej správy predvolalo dočasného chargé d’affaires Estónska v Moskve Mareka Ühtegiho, aby mu odovzdalo dôrazný protest proti „bezdôvodnému“ rozhodnutiu Tallinnu z 13. augusta.

„Na základe zásady reciprocity ruská strana oznámila, že diplomatický zamestnanec estónskeho veľvyslanectva bude vyhostený z Ruska,“ doplnil rezort. „Estónskej strane bolo jasné oznámené, že žiadne nepriateľské kroky Tallinnu nezostanú bez odpovede.“

Agentúra DPA pripomenula, že Estónsko priamo hraničí s Ruskom a žije tam početná rusky hovoriaca menšina. Napätie medzi susednými štátmi eskalovalo po tom, čo ruské vojská vo februári roku 2022 napadli Ukrajinu. Estónsko je od začiatku tejto vojny podporovateľom Kyjeva.

Estónsko a Rusko znížili úroveň svojich diplomatických vzťahov a nariadili svojim veľvyslancom, aby v rámci odvetného kroku v roku 2023 opustili ambasády. (TASR)

„Prečo by nás malo zaujímať, čo si Rusko myslí o vojskách na Ukrajine? Ukrajina je suverénna krajina. Nie je to ich rozhodnutie. Rusko s tým nemá nič spoločné,“ generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

„Ak Ukrajina chce mať bezpečnostné sily na svojom území na podporu mierovej dohody, je to ich rozhodnutie. Nikto iný o tom nemôže rozhodovať,“ zdôraznil Rutte. „Myslím, že naozaj musíme prestať robiť z Putina príliš mocného,“ dodal s odkazom na Putina.

Rusko naďalej odmieta akékoľvek nasadenie západných vojsk na Ukrajine ako súčasť možnej mierovej dohody. Západní diplomati uviedli, že skupina približne 30 krajín, ktorá diskutuje o možnej „záložnej sile“ pre Ukrajinu, už má konkrétne čísla vojakov, ktorých by jednotlivé krajiny mohli nasadiť.

Európske krajiny dúfajú, že jasný plán presvedčí Trumpa, aby splnil svoj sľub poskytnúť vojenskú podporu. Trump sa snaží ukončiť vojnu, no Kremeľ brzdí snahy o zorganizovanie priamych rokovaní medzi Putinom a Zelenským. (SITA)

Spojenci Kyjeva sa záruky poskytnúť chystajú po uzavretí mieru s Ruskom.

Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním na svoj zdroj.

Ponuka Berlína bude podľa nemenovaného predstaviteľa podliehať trom podmienkam. Prvá z nich je, že Spojené štáty sa budú na bezpečnostných zárukách podieľať. Po druhé Nemecko požaduje, aby sa Rusko „zúčastnilo na rokovaniach“.

Na záver ponuka závisí aj od konsenzu v nemeckej vládnej koalícii a podpory zo strany nemeckého parlamentu.

Zdroj tiež potvrdil informácie časopisu Der Spiegel, ktorý informoval, že Nemecko sa usiluje posilniť množstvo zbraňových systémov ukrajinskej protivzdušnej obrany a ich účinnosť o 20 percent každý rok.

Berlín by tiež mal poskytnúť vybavenie pre štyri mechanizované ukrajinské pechotné brigády vrátane stoviek bojových vozidiel pechoty, pokračovať vo výcviku ukrajinských vojakov a pracovať na posilnení vojenskej výroby medzi Ukrajinou a zvyškom Európy.

Diskusia o nasadení nemeckých jednotiek na Ukrajinu v rámci mierovej misie je podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza zatiaľ predčasná, hoci túto možnosť úplne nevylúčil. „Najdôležitejšou bezpečnostnou zárukou, ktorú momentálne môžeme poskytnúť, je dostatočná podpora ukrajinskej armády v jej úsilí brániť krajinu,“ povedal v utorok.

Štvrtkový samit, ktorý v tejto chvíli prebieha, spoločne vedú francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer.

Osobne sú prítomní viacerí európski lídri vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, poľského premiéra Donalda Tuska alebo dánskej premiérky Mette Frederiksenovej. Niektorí lídri sa na schôdzke zúčastňujú virtuálne.

Po samite by mali predstavitelia koalície ochotných telefonovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zelenskyj by sa tiež mal osobne stretnúť s Trumpovým vyslancom Steveom Witkoffom, ktorý je na rokovaniach taktiež prítomný. (TASR)

Ten je podľa neho pre Slovensko dôležitý, keďže Ukrajina je jeho susedným štátom.

Uviedol to v Národnej rade SR v reakcii na novinársku otázku.

„Ukrajina je susediaca krajina, s ktorou chceme mať dobré vzťahy, ale zároveň chceme, aby aj náš sused rešpektoval naše národnoštátne záujmy. Preto vítam, že práve ukrajinská strana iniciovala stretnutie na úrovni premiéra a prezidenta a na úrovni niektorých ministrov,“ skonštatoval Blanár.

Program stretnutia sa podľa neho v súčasnosti dolaďuje.

Premiér Robert Fico sa po návrate z Pekingu vo štvrtok večer presunie na východné Slovensko, aby v piatok (5. 9.) absolvoval bilaterálne stretnutie s ukrajinským prezidentom. (TASR)

Generálny tajomník NATO na Pražskom obrannom samite zdôraznil potrebu navyšovania rozpočtov na obranu a výrobu kľúčovej techniky - od delostreleckej munície cez systémy protivzdušnej obrany až po drony.

„Samit si dlhodobo udržiava dobrú povesť v rámci hodnotenia vojenských kapacít. Som tu preto, aby som hovoril o európskych vojenských možnostiach a o tom, čo Európa potrebuje dnes a do budúcna,“ povedal Rutte v úvode samitu.

Podľa jeho slov Rusko prešlo na vojenskú ekonomiku a výrobu a preto Európa a celá Aliancia musí podniknúť potrebné kroky.

„Je zrejmé, že aktuálne kapacity sú nedostačujúce. Čelíme vážnym hrozbám. Rusko i Čína vyrábajú zbrane ohromným tempom. Nejde o demonštráciu na vojenských prehliadkach, ale o skutočný prejav sily. Rusko do zbrojenia investuje aktuálne približne 40 percent svojho rozpočtu. Len v tomto roku plánuje nasadiť tisíce tankov a stovky rakiet Iskander. Našou povinnosťou je zaistiť, aby bola Európa pripravená,“ priblížil Rutte.

Šéf NATO pripomenul navyšovanie obranných rozpočtov a zlepšenie protivzdušnej obrany.

„NATO má ambiciózny a jasne stanovený plán... potrebujeme späťnásobiť schopnosti v oblasti protiraketovej obrany, delostrelectva a výroby veľkokalibrovej munície. Dobrou správou je, že teraz sú na stole značné finančné prostriedky a ďalšie pribúdajú. To platí aj pre Českú republiku, ktorá plánuje do roku 2030 výrazne zvýšiť svoj obranný rozpočet,“ povedal.

Rutte sa poďakoval Česku za podporu a muničnú iniciatívu pre Ukrajinu. Podľa jeho slov je Rusko agresorom a hrozbou, a preto je potrebné navýšiť investície do obrany.

Reagoval tiež na vyhlásenie hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej. Uviedla, že Rusko nebude v prípade prímeria akceptovať nasadenie cudzích vojsk na Ukrajine v rámci bezpečnostných záruk. „Prečo nás zaujíma, čo si Rusko myslí o vojakoch na Ukrajine? Je to zvrchovaná krajina. Nie je na nich, aby o tom rozhodovali,“ vyhlásil Rutte podľa agentúry AFP.

„Našou najväčšou výhodou je jednota Európy a Spojených štátov. Práve v tejto jednote je naša sila. Zaistíme mier prostredníctvom sily,“ povedal na záver samitu.

Wieslaw Kukula oznámil, že armáda mala podľa neho situáciu plne pod kontrolou.

Operačný veliteľ ozbrojených síl Maciej Klisz v tejto súvislosti požiadal o prípravu rozhodnutí, ktoré majú skrátiť čas reakcie protivzdušnej obrany.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Už v stredu nadránom Operačné velenie ozbrojených síl informovalo, že počas ruských útokov na ciele na Ukrajine intenzívne operovali v poľskom vzdušnom priestore poľské aj spojenecké lietadlá.

Spustené boli všetky potrebné procedúry na ochranu vzdušného priestoru a že pozemné systémy protivzdušnej obrany a rádiolokačného prieskumu dosiahli najvyššiu pohotovosť.

Tieto opatrenia označilo velenie za preventívne a zamerané na ochranu obyvateľstva, najmä v prihraničných regiónoch. Dodalo, že situáciu priebežne monitoruje a podriadené jednotky sú pripravené na okamžitú reakciu.

Na územie východného Poľska spadol koncom augusta ruský dron, ktorý následne vybuchol. Výbuch rozbil okná na niekoľkých budovách, avšak k vážnejšiemu poškodeniu ani k zraneniam nedošlo, keďže išlo o dron bez bojovej hlavice a len s malým množstvom výbušniny – tzv. návnadu. (TASR)

V stredu sa tam po boku čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga objavili aj lídri Ruska a Severnej Kórey. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Zdá sa, že hráš za iný tím, Peter @FM_Szijjarto“ napísal poľský minister a pripojil fotografiu z Pekingu. V sprievode politických lídrov kráča Szijjártó v poslednom rade, píše server.

Vzťah Sikorského a Szijjártóa nie je bezoblačný a v uplynulom období si viackrát vymenili kritické odkazy na platforme X.

Naposledy Sikorský reagoval na to, že vláda v Budapešti zakázala vstup do Maďarska ukrajinskému veliteľovi, ktorý velil útoku na ropovod Družba.

Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi patrí k maďarskej menšine na Ukrajine a jeho prezývka v armáde je „Maďar“. (TASR)