Von der Leyenová pristávala bez GPS. Rušenie signálu je dlhodobý problém

Kim už na začiatku stretnutia povedal, že je ochotný pomôcť, ako len bude môcť.

Putin mu naopak poďakoval za vyslanie Severokórejčanov do Ruska, kde sa v Kurskej oblasti zapojili do bojov proti ukrajinským silám.

V meste Znamjanka, ktoré je významným železničným uzlom v Kirovohradskej oblasti, ruský dronový útok zranil päť ľudí, uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Andrij Rajkovč. Poškodených bolo podľa neho 28 obytných domov, pričom jeden bol úplne zničený.

Ukrajinská štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznycja uviedla, že pri ruskom útoku na železničnú infraštruktúru boli zranení štyria pracovníci. Viacero vlakov muselo byť odklonených a spoje naberajú mnohohodinové meškania.

Podľa ukrajinského letectva použilo Rusko pri útoku 502 útočných dronov a tiež 16 striel s plochou dráhou rokov Kalibr a osem striel Ch-101.

Zneškodnených bolo na 430 dronov, 14 striel Kalibr a sedem Ch-101. Celkovo 14 bližšie nešpecifikovaných miest zasiahli spolu tri strely a viac ako 60 dronov.

Kvôli nočnému vzdušnému útoku ruských síl na západné oblasti Ukrajiny vzlietli poľské a spojenecké lietadlá, aby chránili poľský vzdušný priestor, oznámila podľa agentúry Reuters poľská armáda. K podobnému kroku poľské letectvo pristupuje opakovane. (ČTK)

Kim vyhlásil, že pomáhať Moskve v čo najväčšej miere je pre jeho krajinu „bratskou povinnosťou“.

Putin vyhlásil, že Moskva a Pchjongjang stoja spoločne v boji „proti modernému nacizmu“. Pred novinármi ocenil „odvahu a hrdinstvo“ severokórejských vojakov, ktorí sa podľa neho podieľali na odrazení ukrajinských útokov v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti.

„Vaši vojaci bojovali statočne a hrdinsky,“ uviedol ruský prezident. Juhokórejské spravodajské služby odhadujú, že od minulého roka vyslal Pchjongjang do Ruska približne 15-tisíc vojakov.

Kim poďakoval Putinovi za uznanie a pripomenul, že vzájomná spolupráca sa posilnila po podpise dohody z minulého roka, ktorá obsahuje aj záväzok vzájomnej obrany v prípade agresie.

Dokument vtedy označil za „najsilnejšiu dohodu v dejinách“ vzťahov oboch štátov. V Pekingu zároveň vyzval na ďalšie prehĺbenie spolupráce v rôznych oblastiach. (TASR)

Pre ruský úder Poľsko nasadilo obranné lietadlá, uviedli ukrajinské a poľské úrady.

K útokom došlo v čase, keď sa ruský prezident Vladimir Putin zúčastňoval na vojenskej prehliadke v Pekingu pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny.

Vzdušný poplach znel po celej Ukrajine niekoľko hodín a výbuchy bolo počuť v deviatich z jej 24 oblastí - od Kyjeva po Ľvov až Volyň na západe, ozrejmili ukrajinskí predstavitelia a médiá.

Západný sused Ukrajiny a člen NATO Poľsko aktivovalo lietadlá pre zaistenie svojej bezpečnosti, uviedlo velenie ozbrojených síl.

„Ruská federácia opäť podniká útoky na ciele nachádzajúce sa na území Ukrajiny,“ napísalo operačné velenie v príspevku na X.

Štyroch železničných pracovníkov v centrálnej Kirovohradskej oblasti po nálete hospitalizovali, uviedli ukrajinské štátne železnice na platforme Telegram a pre škody na svojich zariadeniach upozornili na meškanie desiatok spojov.

Päť ľudí utrpelo zranenia a 28 domov v oblasti bolo poškodených pri ruskom útoku na obec Znamjanka, uviedli ukrajinské záchranné služby na Telegrame.

V západoukrajinskom meste Chmelnickij po útoku došlo k „významným narušeniam dopravného poriadku“ v rámci verejnej dopravy, uviedli mestské úrady na Telegrame.

Tamojší guvernér upozornil na požiare a poškodenie obytných budov. Rusko sa k útoku bezprostredne nevyjadrilo.

Podľa informácií, ktoré v stredu zverejnili Ruské železnice, v blízkosti železničnej stanice v ruskej Rostovskej oblasti sa zrútil dron, čo spôsobilo prerušenie dodávky elektriny a meškanie desiatok vlakov. (TASR)

Incident sa udial v Odeskej oblasti. Nie je jasné, či chcel prekročiť hranicu s Rumunskom alebo Moldavskom. 

Pohraničná stráž tvrdí, že hranicu sa snažila prekročiť skupina viacerých ľudí. Príslušníci reagovali niekoľkým varovnými výstrelmi.

Jedného muža sa im podarilo zadržať pri hraničnej bariére.

Ďalšieho však našli so smrteľnými strelnými poraneniami. Príslušné orgány už incident vyšetrujú.

Od začiatku ruskej celoplošnej invázie pred tri a pol rokmi je na Ukrajine vyhlásený vojenský stav. Muži vo veku od 23 do 60 rokov môžu krajinu opustiť iba v odôvodnených prípadoch. Vláda iba minulý týždeň povolila odchod z krajiny mužom od 18 do 22 rokov.

Pri pokuse o prekročenie tzv. zelenej hranice od vyhlásenia vojnového stavu zahynuli už desiatky ukrajinských mužov. (TASR)

„Som veľmi sklamaný z prezidenta Putina, to môžem povedať. Mali sme skvelý vzťah, som veľmi sklamaný,“ odpovedal Trump na otázku politického komentátora Scotta Jenningsa, či sa cíti krokmi Putina po samite na Aljaške zradený.

Trump po samite stanovil Rusku na uzavretie mieru dvojtýždňový termín, ktorý vyprší koncom tohto týždňa. Americký prezident napriek tomu neuviedol, či a aké dôsledky bude nenaplnenie jeho podmienky mať.

Minister financií Scott Bessent v pondelok v televízii Fox News uviedol, že o potenciálnych sankciách budú rokovať tento týždeň.

„Putin spravil presný opak toho, čo naznačil, že chce urobiť. Skutočne opovrhnutiahodným spôsobom zintenzívnil bombardovanie. Takže si myslím, že s prezidentom Trumpom sú na stole všetky možnosti a myslím si, že ich tento týždeň veľmi dôkladne preskúmame,“ uviedol Bessent.

Trump taktiež vyhlásil, že sa po stretnutí Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom neobáva potenciálneho paktu medzi Moskvou a Pekingom.

„Vôbec ma to neznepokojuje, nie. Máme zďaleka najsilnejšiu armádu na svete a proti nám by nikdy nepoužili svoju armádu. Verte mi, že by to bolo to najhoršie, čo by kedy mohli urobiť,“ povedal Trump.

Americký prezident krátko na to počas tlačovej konferencie v Bielom dome uviedol, že medializované správy o jeho zhoršujúcom sa zdraví, či až smrti, sú „dezinformácie“.

Ako informovala britská stanica BBC, súd nateraz nerozhodoval o obvinení 52-ročného obyvateľa Ľvova Mychajla Sceľnikova.

Generálna prokuratúra však v utorok prekvalifikovala Sceľnikovov čin ako „pokus o atentát na ukrajinského poslanca spáchaný v súvislosti s jeho verejnou činnosťou“. Predtým bol prípad vyšetrovaný ako úmyselná vražda.

K streľbe na 54-ročného Parubija došlo minulú sobotu približne o 11.00 h SELČ v Ľvove. Páchateľ na politika vystrelil najmenej osemkrát. Polícia uviedla, že Parubij „zomrel na následky zranení na mieste“ streľby. Páchateľ bol prezlečený na kuriéra doručovacej služby. Po vražde z miesta ušiel na elektrickom bicykli.

Polícia ho zadržala v nedeľu na hranici Chmeľnyckej oblasti.

Sceľnikov sa v utorok v rámci pojednávania obrátil aj na novinárom a priznal, že vraždu Parubija spáchal on. Motívom vraždy bola pomsta ukrajinským úradom.

Uviedol tiež, že by chcel byť odsúdený čo najskôr, aby sa mohol dať vymeniť za vojnových zajatcov a tak sa dostal do Ruska, kde chce pátrať po tele svojho syna, ktorý padol na fronte na východe Ukrajiny.

Tvrdenie, že ho ruské tajné služby vydierali, označil Sceľnikov za nepravdivé. Reagoval tým na medializované informácie, že mu ruské tajné služby sľúbili prezradiť miesto, kde sa nachádza telo jeho syna, ak zavraždí „ktoréhokoľvek známeho ukrajinského politika.“

Sceľnikov však v utorok pred novinármi deklaroval, že Parubijova vražda bola výlučne jeho vlastná „iniciatíva.“ Dodal, že keby nežil vo Ľvove a nemal šancu stretnúť Parubija, ale býval by napríklad v meste Vinnycia, pristúpil by aj na vraždu ukrajinského exprezidenta Petra Porošenka, keby sa mu naskytla príležitosť.

Ukrajinské médiá informovali, že Sceľnikovov syn Mychajlo-Viktor Sceľnikov - známy pod bojovým menom Lemberg - sa vo februári 2022 prihlásil do ukrajinskej armády ako dobrovoľník. V máji 2023 sa stratil v akcii na fronte v blízkosti východoukrajinského mesta Bachmut. Pred vojnou údajne pracoval pre ľvovskú IT spoločnosť.

BBC dodala, že Parubija pochovali v utorok na Lyčakivskom cintoríne v Ľvove. Na pohrebe sa zúčastnil aj exprezident Porošenko, ako aj bývalí ukrajinskí premiéri Volodymyr Hrojsman a Arsenij Jaceňuk.

Parubij, ktorý bol predsedom ukrajinského parlamentu v rokoch 2016 až 2019, bol účastníkov proeurópskej tzv. oranžovej revolúcie v roku 2004 a tiež udalostí na kyjevskom Majdane na prelome rokov 2013-14. (TASR)

„Je vojnovým zločincom,“ povedal Merz pre televíznu stanicu Sat.1 o šéfovi Kremľa.

„Jednoducho musíme mať jasno v tom, ako zaobchádzať s vojnovými zločincami. Pre zhovievavosť nie je miesto,“ vyhlásil nemecký kancelár.

DPA konštatuje, že Merz od nástupu do úradu v máji tohto roku kritizuje Rusko, pričom obviňuje Moskvu z „najvážnejších vojnových zločinov“ a „teroru proti civilnému obyvateľstvu“.

Opísanie Putina ako vojnového zločinca je však podľa nemeckej tlačovej agentúry novinkou. Merz sa tak na adresu ruského prezidenta vyjadril po otázke, aké pomenovanie by dal Putinovi po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila šéfa Kremľa počas nedávnej návštevy Poľska za „predátora“. (TASR)