Po ruskom útoku hlásia Kyjevská a Chersonská oblasť jedného mŕtveho

Informuje o tom ruskojazyčný servis BBC a rôzne telegramové kanály.

Podľa Serhija Lysaka, šéfa vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti, ktorej je Dnipro administratívnym centrom, protivzdušná obrana nad regiónom zostrelila 15 ruských dronov.

Na svojom telegramovom účte bez ďalších podrobností Lysak napísal, že cieľom útoku bol podnik, kde vypukli požiare. BBC uvádza, že podľa dniperských telegramových kanálov išlo o najmenej jeden veľký požiar.

Ktorý podnik bol zasiahnutý, nie je jasné. V časti mesta v noci záchranári varovali pred chemickým nebezpečenstvom a vyzývali ľudí, aby si zatvorili okná, ráno však úrady ubezpečili, že kvalita ovzdušia je v poriadku.

Drony útočili aj inde v Dnepropetrovskej oblasti, napríklad na mestá Samar a Pavlohrad.

Podľa telegramového kanála Astra obyvatelia ruskej Rjazane v noci na sociálnych sieťach informovali o tom, že po útokoch dronov horí tamojšia rafinéria. Gubernátor Rjazaňskej oblasti Pavol Malkov uviedol, že protivzdušná obrana v regióne zneškodnila osem dronov a že sa podľa predbežných informácií nikomu nič nestalo.

Pripustil, že úlomky jedného z bezpilotných lietadiel dopadli v areáli nemenovaného priemyselného závodu.

Veliteľ ukrajinských dronových vojsk Robert Brovdi zvaný Maďar na svojom telegramovom účte potvrdil, že cieľom útoku bola rafinéria v Rjazani, ktorá je podľa neho s ročnou produkciou 17,1 milióna ton štvrtou najväčšou v Rusku. "Ukrajinské drony tiež podnikli úder na ropný sklad v Rusmi okupovanom Luhansku," uviedol Brovdi. (ČTK)

Vo štvrtok na rokovaní v Paríži podľa Macrona časť spojencov Ukrajiny prisľúbila, že v prípade vyrokovania mieru s Ruskom sa zapoja do zabezpečenia ukrajinskej bezpečnosti na zemi, mori i vo vzduchu.

"Ak sa tam (na Ukrajine) nejaké vojská objavia, najmä teraz, počas vojenských operácií, budeme vychádzať z toho, že ide o legitímne ciele na ničenie," povedal Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

Bezpečnostné záruky by podľa neho po uzavretí mieru boli potrebné nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Rusko. Znovu za absolútne neprijateľnú označil možnosť, že by Ukrajina vstúpila do NATO. Ak sa nájde trvalé riešenie konfliktu na Ukrajine, nebude podľa šéfa Kremľa potrebné, aby v tejto krajine jednotky západných krajín boli rozmiestnené.

"Budeme rešpektovať bezpečnostné záruky, ktoré samozrejme musia byť pre Rusko aj pre Ukrajinu," povedal Putin.

Zdôraznil, že "Rusko bude tieto dohody nepochybne dodržiavať".

V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku augusta pribudli na zoznam mŕtvych mená 4 174 ruských vojakov. 

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 34 200 dobrovoľníkov, 18 100 naverbovaných väzňov, 13 500 mobilizovaných vojakov a viac ako 5 500 dôstojníkov.

Ukrajinský generálny štáb odhadol, že od začiatku vojny stratilo Rusko na Ukrajine 1 086 220 vojakov. Tieto údaje sa vo veľkej miere zhodujú s odhadmi západných spravodajských služieb.

Informuje o tom portál businesstimes.

Putin označil projekt za jednu z najdôležitejších energetických iniciatív na svete a zdôraznil jeho vzájomný prospech pre obe krajiny.

Putinove komentáre prichádzajú niekoľko dní po tom, čo Rusko a Čína podpísali záväzné memorandum o výstavbe dlho odkladaného plynovodu.

Projekt, ktorého cieľom je dodávať až 50 miliárd kubických metrov plynu ročne z ruského polostrova Jamal do Číny cez Mongolsko, zahŕňa aj rozšírenie kapacity existujúceho plynovodu Sila Sibíri.

Putin poznamenal, že ceny budú založené na trhových princípoch prostredníctvom stanoveného vzorca, pričom niektoré obchodné podmienky sú stále predmetom rokovaní. (TASR)

 Agentúra AFP o tom informovala s odvolaním sa na ruské štátne médiá.

Peskov tak reagoval na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po samit tzv. koalície ochotných, že bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu „sú pripravené“ a 26 krajín sa tam zaviazalo poslať svoje jednotky na zaistenie budúceho mieru.

„Môžu zahraničné, najmä európske a americké vojenské kontingenty, poskytnúť a zaručiť bezpečnosť Ukrajine? Rozhodne nie, nemôžu,“ povedal Peskov pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti.

„To nemôže byť záruka bezpečnosti Ukrajiny, ktorá by vyhovovala našej krajine,“ dodal hovorca.

Podľa agentúry TASS Peskov tiež uviedol, že v súčasnosti nemá čo kancelária Putina oznámiť ohľadom možného rozhovoru medzi ním a šéfom Bieleho domu Trumpom.

„Zatiaľ neboli dosiahnuté žiadne predbežné výsledky,“ vyhlásil Peskov. Trump pritom vo štvrtok v reakcii na otázku novinára potvrdil, že s Putinom plánuje hovoriť v blízkej budúcnosti.

Peskov však potvrdil, že napriek okolnostiam si Putin váži Trumpove mierové úsilie a „konštruktívny charakter ich vzťahu“. „Sú to ťažké rozhovory. Každá strana háji svoje vlastné záujmy. Putin to však oceňuje a je Trumpovi vďačný za takýto prístup,“ pokračoval Peskov podľa TASS. (TASR)

„Áno, budem,“ odpovedal Trump na otázku novinára, či bude čoskoro hovoriť s Putinom.

Americký prezident vo štvrtok podľa agentúry AFP hostil v Bielom dome večeru s prominentnými technologickými predstaviteľmi. Na okraj tejto udalosti tiež vyhlásil, že Spojené štáty čoskoro zavedú „pomerne značné clo“ na polovodiče dovážané do krajiny.

„Clo zavedieme čoskoro... Nebude až také vysoké, ale bude to pomerne značné clo,“ upresnil Trump, no žiadne ďalšie podrobnosti neuviedol. AFP pripomína, že ešte začiatkom augusta pohrozil možným 100-percentným clom na polovodiče od firiem, ktoré neinvestujú v Spojených štátoch. (TASR)

Ide údajne o ďalší krok prezidenta Trumpa v rámci jeho nátlaku na Európu, aby zohrávala väčšiu úlohu vo svojej vlastnej obrane. 

Denník The Washington Post citoval šesť osôb oboznámených s touto záležitosťou, ktoré tento krok potvrdili. Podľa denníka bude mať opatrenie dosah na stovky miliónov dolárov určených na posilnenie obrany proti Rusku.

O tejto správe informoval aj denník The Financial Times, podľa ktorého americkí predstavitelia minulý týždeň oboznámili európskych diplomatov s rozhodnutím Washingtonu zastaviť financovanie programov na výcvik a vybavenie vojakov východoeurópskych krajín pozdĺž ruskej hranice.

Predstaviteľ Bieleho domu v súvislosti s týmito správami poukázal na Trumpove januárové nariadenie o prehodnotení zahraničnej pomoci USA, ale nepotvrdil podrobnosti o rozhodnutí znížiť bezpečnostnú pomoc.

„Toto opatrenie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s nariadením a dlhodobým dôrazom prezidenta na zabezpečenie toho, že Európa prevezme za svoju vlastnú obranu väčšiu zodpovednosť,“ anonymne uviedol úradník.

Agentúra Reuters pripomína, že ruská invázia na Ukrajinu od roku 2022 zvýšila v Európe obavy o regionálnu stabilitu a možnosť ďalšej agresie zo strany Moskvy. Kľúčovými príjemcami finančných prostriedkov sú podľa nej predovšetkým Estónsko, Lotyšsko a Litva. (TASR)