Čína od 15. septembra zavedie na rok skúšobný bezvízový režim pre Rusov

Plánovaný čas príletu lietadla s ukrajinským prezidentom sa niekoľkokrát posúval. Napokon, ako informovala TV Markíza, lietadlo zosadlo na pristávaciu dráhu krátko pred 22. hodinou.

Odtiaľ po pár minútach vyrazil smerom na východ.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na košickom letisku pristálo lietadlo s ukrajinským prezidentom Zelenským Čítajte 

Zelenskyj má v piatok v Užhorode rokovať so slovenským premiérom Robertom Ficom.

Jednou z hlavných tém stretnutia Fica so Zelenským bude energetická infraštruktúra, informovali z tlačového a informačného odboru Úradu vlády. (tvnoviny.sk, Korzár)

Podľa Ukrajiny boli pri ruskom útoku zabití najmenej dvaja ľudia a päť ďalších ich bolo zranených. Humanitárni pracovníci sa podieľali na odmínovaní územia, ktoré bolo donedávna okupované ruskou armádou, informovali úrady Černihivskej oblasti, kde sa útok odohral.

Guvernér oblasti Viačeslav Čaus uviedol, že ruskí vojaci svoj útok zámerne nasmerovali na tím Dánskej rady pre utečencov. Zábery agentúry Reuters z miesta útoku zachytávajú najmenej jednu vážne poškodenú dodávku v ohňom spálenom teréne. Vozidlo malo logo Dánskej rady pre utečencov (DRC).

Dánske ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii na sociálnych sieťach ostro odsúdilo „všetky akty agresie proti humanitárnym pracovníkom“. “Toto je ďalší dôkaz, že (ruský prezident Vladimir) Putin nemá v úmysle ukončiť svoju nezákonnú agresívnu vojnu,“ deklarovala Kodaň.

Ukrajinský verejných ochranca práv Dmytro Lubinec uviedol, že „útočenie na osoby zapojené do odmínovacích činností je úmyselným pokusom mariť snahy o ochranu civilistov a zaistenie bezpečnosti komunít.“

Ruské ministerstvo obrany bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že jeho raketa Iskander v Černihivskej oblasti zasiahla ukrajinskú posádku, ktorá sa údajne pripravovala na vyslanie dronov na ruské ciele.

Agentúra Reuters konštatovala, že tento incident podčiarkuje pokračujúce nebezpečenstvo pre humanitárne misie na Ukrajine, ktorých personál je počas vykonávania odmínovacích a záchranných prác ohrozený nielen bojmi na bojiskách, ale aj zámerným útokom. (TASR)

Telefonát medzi Trumpom, Zelenským a európskymi lídrami sa uskutočnil po stretnutí koalície ochotných v Paríži.

„Hovorili sme o tom, ako posunúť situáciu k skutočnému mieru. Preberali sme rôzne možnosti, pričom najdôležitejšie je vyvíjať tlak pomocou silných opatrení, predovšetkým ekonomických, aby sa vojna ukončila,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. „Kľúčom k mieru je pripraviť ruskú vojnovú mašinériu o peniaze, pripraviť ju o zdroje,“ napísal ukrajinský prezident na sociálnych sieťach.

Britská stanica BBC pripomenula, že Trump opakovane sľúbil, že uvalí na Rusko ekonomické sankcie, ak Moskva nepreukáže pripravenosť na mierové urovnanie, ale tieto jeho hrozby zostali zatiaľ nenaplnené.

Podľa Zelenského i zdrojov agentúry Reuters Trump počas telefonátu s Parížom vyjadril aj nespokojnosť s tým, že Európa naďalej nakupuje ruskú ropu.

Zelenskyj dodal, že počas telefonátu lídri rokovali aj o „maximálnej ochrane ukrajinského vzdušného priestoru“ pred ruskými útokmi. Podľa Zelenského Ukrajina predložila svoj formát ochrany svojej oblohy, ktorý by Spojené štáty mali posúdiť.

Zelenskyj sa zároveň Trumpovi opäť poďakoval za podporu ukrajinského ľudu a uviedol, že sa dohodli na ďalších kontaktoch. (TASR)

„Spomedzi bezpečnostných záruk vidíme členstvo v Európskej únii ako povinnú ekonomickú, politickú a geopolitickú bezpečnostnú záruku,“ vyhlásil Zelenskyj v Paríži na tlačovej konferencii po boku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Ukrajinský prezident však zdôraznil, že v prebiehajúcich diskusiách v rámci summitu takzvanej koalície ochotných ide o „samostatný bod“. Vyjadril sa tak po stretnutí viac než tridsiatich svetových lídrov, ku ktorým sa prostredníctvom telemostu pripojil aj americký prezident Donald Trump.

Francúzsky prezident v stredu vyhlásil, že Európa je po podpise mierovej dohody pripravená okamžite poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. Vo štvrtok na tlačovej konferencii po summite Macron uviedol, že 26 krajín sa na povojnovú Ukrajinu zaviazalo po uzavretí mieru poslať svoje „zaisťovacie jednotky“. (TASR)

Jej terajší šéf Bruno Kahl, ktorý je vo funkcii od júla 2016, sa presunie na post nemeckého veľvyslanca vo Vatikáne. Oznámila to vo štvrtok spolková vláda.

Jäger pôsobil väčšinu svojej kariéry ako diplomat a štátny zamestnanec. Okrem iného bol hovorcom bývalého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera a niekoľko rokov pracoval v úrade spolkového kancelára. V roku 2008 dočasne prešiel do súkromného sektora a stal sa vedúcim oddelenia vonkajších vzťahov automobilky Daimler.

V roku 2013 sa vrátil do diplomatických služieb ako veľvyslanec v Afganistane. Následne pôsobil ako hovorca spolkového ministerstva financií, ktorému v tom čase šéfoval Wolfgang Schäuble.

V rokoch 2016 - 2018 bol Jäger štátnym tajomníkom ministerstva vnútra v Bádensku-Württembersku. Následne sa stal štátnym tajomníkom spolkového ministerstva pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V rokoch 2021 – 2023 bol veľvyslancom v Iraku, od júla 2023 pôsobí v Kyjeve.

Šéf úradu nemeckého kancelára Thorsten Frei uviedol, že 60-ročný Jäger je „ideálne vybavený“ na úspešné vykonávanie funkcie riaditeľa BND, pretože má dlhoročné skúsenosti z krízových krajín.

Poslaním BND je podľa jej štatútu zhromažďovať a vyhodnocovať informácie zahraničnopolitického a bezpečnostného významu a sprístupňovať ich spolkovej vláde vo forme správ a analýz.

Nemecko od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu v roku 2022 zaznamenalo nárast prípadov špionáže a sabotáže pripisovaných Moskve. Súčasný šéf BND Bruno Kahl vo verejnom vystúpení v nemeckom parlamente vlani v októbri Kahl povedal, že „ruské ozbrojené sily budú pravdepodobne schopné zaútočiť na NATO najneskôr do konca tohto desaťročia“. (TASR)

Trump to povedal európskym lídrom zúčastneným na samite takzvanej koalície ochotných v Paríži, uviedol nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu pre agentúru Reuters.

„(Francúzsky) prezident (Emmanuel) Macron a európski lídri pozvali prezidenta Trumpa na stretnutie koalície ochotných. Prezident Trump zdôraznil, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu, ktorá financuje vojnu, keďže Rusko na predaji pohonných hmôt za jeden rok dostalo od Európskej únie 1,1 miliardy eur. Prezident tiež zdôraznil, že európski lídri musia vyvíjať ekonomický tlak na Čínu za jej financovanie ruského vojnového úsilia,“ uviedol zdroj agentúry Reuters.

Trumpovu výzvu prestať nakupovať ruskú ropu neskôr potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Prezident Trump je veľmi nespokojný s tým, že Európa nakupuje ruskú ropu. Medzi inými sú to dve krajiny, vieme, že ide o Maďarsko a Slovensko,“ povedal ukrajinský líder na tlačovej konferencii. (TASR)

Dodal, že Európa zvýši tlak na Rusko prostredníctvom sankcií, ak bude Moskva ďalej používať zdržiavaciu taktiku vo vojne proti Ukrajine aj pri snahách o jej ukončenie.

Podľa Merza Európania naďalej usilujú, aby sa uskutočnila vrcholná schôdzka, ktorej účastníkom by bol aj Zelenskyj. Viacerí európski politici vrátane Merza sa vyjadrili skepticky k tomu, či sa to v dohľadnej dobe podarí.

"Ak bude ruská strana hrať o čas, zvýši Európa sankčný tlak, aby zvýšila šance na diplomatické riešenie," uviedol po rokovaní koalície ochotných Merz. Európania sú podľa neho pripravení "po diplomatickom riešení rozhodujúcim spôsobom" prispieť k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu.

V centre takýchto garancií podľa kancelára musí byť finančná a zbrojná podpora a výcvik ukrajinských ozbrojených síl.

Magazín Der Spiegel pred dnešným rokovaním napísal, že Nemecko plánuje posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu, a to ročne o 20 percent. Ukrajinské pozemné jednotky by mali podľa nemeckých plánov dostať tiež vybavenie pre štyri mechanizované pechotné brigády. Podľa Spiegelu to zodpovedá 480 pechotným vozidlám ročne, vrátane bojových vozidiel pechoty.

Merz vo svojom vyhlásení zdôraznil, že Nemecko a jeho spojenci budú pokračovať v podpore Ukrajiny a počítajú aj s tým, že sa USA budú naďalej podstatne podieľať na podpore Ukrajiny a na bezpečnostných zárukách.

"O vojenskom angažmáne Nemecko rozhodne vo vhodnom čase, ak sa vyjasnia rámcové podmienky. To sa týka okrem iného spôsobu a rozsahu zapojenia Spojených štátov a výsledku vyjednávacieho procesu, "zdôraznil Merz v súvislosti s možným vyslaním vojakov v rámci mierových jednotiek na Ukrajinu.

Predsedníčka EK von der Leyenová v nedeľu denníku Financial Times povedala, že európske krajiny pracujú na "presných plánoch" na vyslaní mnohonárodných vojenských jednotiek na Ukrajinu v rámci bezpečnostných záruk po skončení vojny. Tieto jednotky budú mať podľa nej podporu Spojených štátov.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius výroky von der Leyenovej označil za predčasné. Rusko možnosť nasadenia zahraničných jednotiek na Ukrajine kritizuje a odmieta. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová takýto krok označila za neprijateľný. (ČTK)