Putin je podľa Merza možno najhorší vojnový zločinec našej doby

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že akákoľvek mierová dohoda musí obsahovať medzinárodné uznanie okupovaných ukrajinských území ako súčasť Ruska.

Ukrajina však trvá na tom, že nikdy neprijme ruskú kontrolu nad svojím územím a sľubuje, že získa späť územia obsadené Moskvou. Rusko tvrdí, že anektovalo päť ukrajinských regiónov - Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ako aj polostrov Krym, ktorý obsadilo už v roku 2014.

„Pre trvalý mier musia byť nové teritoriálne reality, ktoré vznikli, uznané a formálne potvrdené v súlade s medzinárodným právom,“ povedal Lavrov.

Ukrajina požaduje najprv prímerie pred diskusiou o územiach, no Rusko odmieta zastaviť súčasnú ofenzívu, kým nebude dosiahnutá úplná dohoda. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha reagoval, že Rusko odpovedá na mierové snahy vedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom „starými ultimátami“.

„Rusko nezmenilo svoje agresívne ciele a neprejavuje známky pripravenosti na zmysluplné rokovania,“ uviedol Sybiha a dodal: „Je čas uvaliť na ruskú vojenskú mašinériu nové prísne sankcie a postaviť Moskvu pred zodpovednosť.“

Turecko, ktoré hostilo tri kolá priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, minulý týždeň uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin ponúkol zmrazenie frontových línií v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ak sa Ukrajina úplne vzdá regiónu Doneck.

Rusko má podľa analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) takmer úplnú kontrolu nad Luhanskou oblasťou a ovláda približne 80 percent Doneckej oblasti. Tiež obsadilo veľké časti Chersonskej a Záporožskej oblasti, hoci Ukrajina naďalej kontroluje metropoly týchto regiónov.

Priemyselný východ Ukrajiny bol zničený viac ako desaťročím bojov, ktoré vypukli po tom, čo ozbrojení proruskí separatisti začali snahy o odtrhnutie od Ukrajiny po proeurópskej revolúcii v roku 2014. (SITA)

„Očakávam, že zajtra alebo krátko po zajtrajšku budeme mať jasno v tom, čo môžeme spoločne ponúknuť,“ povedal Rutte na tlačovej konferencii s estónskym prezidentom Alarom Karisom v sídle NATO v Bruseli.

„Znamená to, že sa môžeme ešte intenzívnejšie angažovať spolu s americkou stranou, aby sme zistili, čo chce ponúknuť v rámci bezpečnostných záruk,“ ozrejmil.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer budú vo štvrtok spolupredsedať prevažne online stretnutiu lídrov „koalície ochotných“, ktorí pracujú na pláne bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Rutte sa na tlačovej konferencii snažil ubezpečiť východoeurópskych členov NATO, že zdroje venované na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú poskytovať na úkor východného krídla Aliancie.

„Musíme zabrániť nadmernému rozptyľovaniu našich zdrojov a vždy zvažovať, aký vplyv to bude mať na plány NATO,“ dodal podľa Reuters. (TASR)

„Hlavy štátov a vlád budú diskutovať o tom, ako môžu seversko-pobaltské krajiny zaistiť ďalšiu podporu pre Ukrajinu na frontovej línii a v rokovacej miestnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení. Podľa Frederiksenovej chcú lídri štátov skupiny seversko-pobaltskej spolupráce NB8 vyjadriť jednoznačnú podporu Ukrajine a vyvinúť ďalší tlak na Rusko.

„Reakcia na ruskú agresiu sa netýka len bezpečnosti Ukrajiny. Týka sa aj bezpečnosti Európy. Svetového poriadku, aký poznáme. Iba so silnou Európou a silnou Ukrajinou môžeme zabezpečiť trvalý a spravodlivý mier,“ vyhlásila dánska premiérka.

Zelenskyj pred schôdzou v Kodani uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa v Pekingu stretáva v čínskymi a severokórejskými lídrami, demonštruje novými útokmi na Ukrajinu svoju „beztrestnosť“.

„Putin ukazuje svoju beztrestnosť. A to si bezpochyby vyžaduje reakciu sveta. Len vďaka nedostatočnému tlaku, najmä na vojnovú ekonomiku Ruska, táto agresia pokračuje,“ citovala ukrajinského prezidenta AFP. (TASR)

„Myslím, že (Trump) ironicky povedal, že títo traja (lídri) údajne spriadajú sprisahanie proti Spojeným štátom,“ povedal poradca Kremľa Jurij Ušakov pre ruskú štátnu televíziu.

Americký prezident Donald Trump v stredu reagoval na vojenskú prehliadku v Pekingu pri príležitosti 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny. Šéf Bieleho domu poslal pozdrav čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, prezidentovi Ruska Vladimirovi Putinovi a severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi, ktorí podľa neho spoločne v Pekingu konšpirujú proti Spojeným štátom.

Čínskemu prezidentovi a ľudu Trump odkázal, aby si deň osláv užili. Upozornil však, že Spojené štáty počas druhej svetovej vojny poskytli Číne podporu v bojoch proti Japonsku a mnohí Američania počas bojov zahynuli. (TASR)

Kim už na začiatku stretnutia povedal, že je ochotný pomôcť, ako len bude môcť.

Putin mu naopak poďakoval za vyslanie Severokórejčanov do Ruska, kde sa v Kurskej oblasti zapojili do bojov proti ukrajinským silám.

V meste Znamjanka, ktoré je významným železničným uzlom v Kirovohradskej oblasti, ruský dronový útok zranil päť ľudí, uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Andrij Rajkovč. Poškodených bolo podľa neho 28 obytných domov, pričom jeden bol úplne zničený.

Ukrajinská štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznycja uviedla, že pri ruskom útoku na železničnú infraštruktúru boli zranení štyria pracovníci. Viacero vlakov muselo byť odklonených a spoje naberajú mnohohodinové meškania.

Podľa ukrajinského letectva použilo Rusko pri útoku 502 útočných dronov a tiež 16 striel s plochou dráhou rokov Kalibr a osem striel Ch-101.

Zneškodnených bolo na 430 dronov, 14 striel Kalibr a sedem Ch-101. Celkovo 14 bližšie nešpecifikovaných miest zasiahli spolu tri strely a viac ako 60 dronov.

Kvôli nočnému vzdušnému útoku ruských síl na západné oblasti Ukrajiny vzlietli poľské a spojenecké lietadlá, aby chránili poľský vzdušný priestor, oznámila podľa agentúry Reuters poľská armáda. K podobnému kroku poľské letectvo pristupuje opakovane. (ČTK)

Kim vyhlásil, že pomáhať Moskve v čo najväčšej miere je pre jeho krajinu „bratskou povinnosťou“.

Putin vyhlásil, že Moskva a Pchjongjang stoja spoločne v boji „proti modernému nacizmu“. Pred novinármi ocenil „odvahu a hrdinstvo“ severokórejských vojakov, ktorí sa podľa neho podieľali na odrazení ukrajinských útokov v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti.

„Vaši vojaci bojovali statočne a hrdinsky,“ uviedol ruský prezident. Juhokórejské spravodajské služby odhadujú, že od minulého roka vyslal Pchjongjang do Ruska približne 15-tisíc vojakov.

Kim poďakoval Putinovi za uznanie a pripomenul, že vzájomná spolupráca sa posilnila po podpise dohody z minulého roka, ktorá obsahuje aj záväzok vzájomnej obrany v prípade agresie.

Dokument vtedy označil za „najsilnejšiu dohodu v dejinách“ vzťahov oboch štátov. V Pekingu zároveň vyzval na ďalšie prehĺbenie spolupráce v rôznych oblastiach. (TASR)