V Ľvove pochovali zavraždeného politika Parubija; podozrivého vzali do väzby

Tým ešte viac posilnila úlohu EÚ ako najväčšieho darcu pre Ukrajinu od začiatku ruskej agresie s celkovou podporou presahujúcou 170 miliárd eur.

Komisia pripomenula, že celková makrofinančná pomoc pre Ukrajinu predstavuje 18,1 miliardy eur a predstavuje príspevok EÚ k iniciatíve mimoriadnych úverov na zrýchlenie príjmov (ERA) pod vedením skupiny G7, ktorej spoločným cieľom je poskytnúť Ukrajine finančnú podporu vo výške približne 45 miliárd eur.

S najnovšou platbou, oznámenou vo štvrtok, od začiatku roka 2025 dosahuje celková podpora EK Ukrajine v rámci tejto makrofinančnej pomoci 10 miliárd eur.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v Štrasburgu uviedla, že eurokomisia predbežne pridelí šesť miliárd eur z príspevku EÚ k iniciatíve úverov ERA. To umožní EÚ podporiť nevyhnutné zvýšenie vojenských výdavkov počas tejto jesene, čo Ukrajine pomôže uspokojiť jej naliehavé vojenské potreby.

Úvery ERA od partnerov G7, ako aj úvery makrofinančnej pomoci od EÚ sa splácajú z výnosov zo zmrazených aktív ruského štátu na území EÚ. Mechanizmus koordinácie úverov pre Ukrajinu 25. augusta vyplatil počiatočných 1,5 miliardy eur, ktoré pomohli Kyjevu pri vyrovnávaní úverov ERA. (TASR)

Médiá neuviedli, či už do krajiny dorazil, avšak v nasledujúcich dňoch mal naplánovanú aj návštevu Ukrajiny.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správ portálu TVP Info.

Kellogg sa minulý štvrtok stretol s poľským ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským, ktorému priblížil obsah telekonferencie Trumpa s európskymi lídrami takzvanej koalície ochotných.

Podľa poľského operačného velenia ozbrojených síl bola v noci z utorka na stredu poľská vzdušná hranica viackrát narušená ruskými dronmi. Armáda incident označila za akt agresie a bezprecedentnú udalosť, ktorá ohrozila bezpečnosť obyvateľov.

Niektoré drony prilietali aj z bieloruského územia. Minsk vyhlásil, že na blížiace sa drony upozornil aj poľské a litovské ozbrojené sily, čo náčelník generálneho štábu poľskej armády generál Wieslaw Kukula neskôr kvitoval ako „užitočnú“ informáciu, hoci ho podľa vlastných slov tento krok Bieloruska prekvapil. (TASR)

Oznámilo to dnes ruské ministerstvo obrany. Správu zatiaľ podľa agentúry Reuters nebolo možné nezávisle overiť.

Rusko v júli oznámilo dobytie prvej dediny v Dnepropetrovskej oblasti a odvtedy tvrdí, že sa zmocnilo ďalších niekoľkých obcí v tomto regióne.

Medzitým Rusko pokračuje aj vo vzdušných útokoch v rôznych častiach Ukrajiny. Za posledný deň pritom prišli o život najmenej traja ľudia a ďalších 25 bolo zranených, vyplýva z informácií regionálnych úradov.

Ukrajinské letectvo dnes uviedlo, že ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 62 zo 66 dronov, ktoré Rusko vyslalo.

Štyri útočné drony zasiahli tri rôzne miesta. V centre mesta Sumy na severe Ukrajiny bola poškodená aj miestna pravoslávna katedrála, ktorá je symbolom mesta, uviedli miestne úrady.

Muža zadržali počas bežnej policajnej kontroly na ceste do Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny, kde mal natáčať reportáž.

Po kontrole dokladov ho vojenský dôstojník predviedol na policajnú stanicu v meste Ternopiľ, kde ho odvtedy držia bez udania dôvodu.

Televízna stanica ORF požaduje jeho okamžité prepustenie a vysvetlenie dôvodov zadržania. Uvedený kameraman bol v roku 2022 zranený počas dobrovoľníckej služby v ukrajinskej armáde.

Rakúska tlačová agentúra APA citovala ministerstvo zahraničných vecí, ktoré uviedlo, že rakúska ambasáda v Kyjeve požiadala ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí o vysvetlenie a je v kontakte s právnikom zadržaného.

„Rakúsko trvá na dodržiavaní právneho štátu. Keďže však ide o ukrajinského občana, možnosti ambasády poskytnúť podporu sú veľmi obmedzené,“ uviedlo ministerstvo. (SITA)

Vyhlásil to počas návštevy leteckej základne v Poznani, informuje varšavský spravodajca TASR.

Nawrocki ubezpečil, že poľské letectvo je pripravené reagovať na podobné hrozby a že armáda preukázala svoju pripravenosť. „Ďakujem vám, pretože všetky tieto skúšky sme zvládli,“ povedal.

Nawrocki zdôraznil, že jeho povinnosťou ako vrchného veliteľa ozbrojených síl je stáť pri poľských vojakoch a zabezpečiť, aby krajina aj jej spojenci v NATO zostali jednotní.

„Chcem viesť Poľsko a Európu do budúcnosti bez vojny a aby vojna neprišla, musíme byť každý deň na vojnu pripravení,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že poľský národ sa v minulosti nedal zastrašiť sovietskou armádou ani propagandou a nezastrašia ho ani ruské drony. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá pripomína, že Biely dom sa chystá navrhnúť škrty v tomto programe.

"S úctou vás žiadame o podporu financovania Baltskej bezpečnostnej iniciatívy v návrhu zákona o rozpočtových prostriedkoch na obranu vo fiškálnom roku 2026," stojí v liste zákonodarcov trojice krajín susediacich s Ruskom, z ktorého rozpínavosti má rad obyvateľov i politikov v Pobaltí obavy.

Spojené štáty, ktoré sú kľúčovým vojenským spojencom pobaltských krajín, podľa správy denníka Financial Times (FT) z tohto mesiaca chystajú zníženie vojenskej podpory európskych krajín susediacich s Ruskom. Dotknúť sa to má práve Estónska, Lotyšska a Litvy.

Ohrozená je okrem iného Baltská bezpečnostná iniciatíva, teda program vytvorený v roku 2020 na podporu ozbrojených síl pobaltských štátov. Kongres USA vlani schválil 228 miliónov dolárov na jej podporu, Biely dom však nepožiadal o ďalšie financovanie v rámci rozpočtu na budúci rok.

Administratíva Trumpa sa usiluje o to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. Americkí spojenci v NATO v júni súhlasili so zvýšením výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu. (ČTK)

Povedal to na tlačovej besede v priestoroch Národnej rady SR. Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu je to podľa neho nevyhnutné, aj keď uznal, že by išlo v čase konsolidácie o drahé opatrenie.

Európa už nie je podľa Huliaka také bezpečné miesto ako pred 15 rokmi.

„Za hranicami nášho štátu zúri vojna, do Poľska lietajú ruské drony, a premiér susedného štátu blúzni o Veľkom Maďarsku. Štát, ktorý nedokáže uchrániť hranice, nemá nárok na svoju existenciu. Chceme sa vážne zaoberať návrhom na minimálne trojmesačnú povinnú vojenskú službu po dovŕšení veku 18 rokov. Nie v kasárniach, ale formou výcviku blízko miesta trvalého bydliska,“ priblížil Huliak, ktorý chce do tejto diskusie zapojiť politikov, vojakov aj širokú verejnosť.

Huliak v tejto súvislosti vyzdvihol armádu švajčiarskeho typu.

„Švajčiari sú schopní behom dvoch hodín obsadiť dvoma miliónmi ľudí svoje hranice, tak takouto efektivitou slovenskej armády by sme sa mali zaoberať,“ doplnil Huliak s tým, že je tak potrebné postupovať vzhľadom na bezpečnostnú situáciu na Slovensku aj vzhľadom na to, že exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) odzbrojil slovenskú armádu. (SITA)

Udialo sa tak v Čiernom mori neďaleko Novorossijska. Podľa správy HUR sa útok uskutočnil v stredu a terčom bola loď, ktorú Rusko uviedlo do prevádzky v roku 2015.

Uvedené plavidlo má hodnotu približne 60 miliónov dolárov. Rusi disponujú celkovo štyrmi takýmito loďami.

Plavidlo MPSV07 má kapacitu približne 4 MW a je vybavená potápačskými komplexmi, diaľkovo ovládanými zariadeniami, bočným sonarom a možno ju použiť tiež napríklad na prieskum dna.

V čase útoku vykonávala loď elektronický prieskum a hliadkovala pri vstupoch do Novorossijskému zálivu, kde Rusko dávnejšie umiestnilo zvyšky svojej Čiernomorskej flotily.

Velitelia HUR uskutočnili presný úder bojovým dronom ukrajinskej výroby v oblasti riadiaceho mostíka, kde sa nachádzajú navigačné a komunikačné zariadenia lode.

Tento zásah tak predstavuje ďalší úspech ukrajinských špeciálnych jednotiek v boji proti ruskej agresii v regióne.

„V dôsledku útoku bola loď vyradená z prevádzky, keďže opravy by boli veľmi nákladné,“ konštatuje Espreso TV. (SITA)