Rusko v noci podniklo ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu, cielil tiež na železnicu

Urobil tak v reakcii na nedávne narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi. 

„Každý, kto sa jasne hlási k slobode, a žiadna krajina to nerobí tak presvedčivo ako Spojené štáty americké, musí teraz konať,“ povedal Wadephul v Berlíne, kde vystúpil po boku švédskej ministerky zahraničných vecí Marie Malmer Stenergardovej.

Švédska ministerka svojho nemeckého rezortného kolegu podporila a vyzvala spojencov Ukrajiny, aby zintenzívnili podporu Kyjevu.

Wadephul poznamenal, že Trumpova administratíva už mesiace oznamuje, že zavedie nové sankcie voči Rusku. Vyzval preto Washington, aby „to konečne zrealizoval“.

Podľa amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama senát pripravil návrh zákona o rozsiahlych sankciách, vrátane vysokých ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, plyn a iné zdroje energie.

Graham uviedol, že tento návrh má širokú podporu – viac než 80 senátorov z oboch politických strán.

Wadephul tiež zdôraznil, že dúfa, že ďalší balík sankcií EÚ voči Rusku, ktorý sa momentálne pripravuje, bude rýchlo schválený. (TASR)

Budú súčasťou rozšíreného opevnenia Baltskej obrannej línie.

„Keďže v severovýchodnom Estónsku už máme dobrú prírodnú prekážku v podobe rieky Narva a na východe Čudsko-pskovské jazero, na juhovýchode plánujeme na zastavenie nepriateľa vybudovať 40 kilometrov protitankových priekopov. Teda pozdĺž celého úseku hranice, kde je to potrebné,“ povedal v relácii Aktuaalne kaamera (Aktuálna kamera) podplukovník Ainar Afanasjev z generálneho štábu Estónskych ozbrojených síl (EDF).

Priekopy sa nebudú hĺbiť tam, kde sú močaristé úseky. V rámci projektu sa tiež postaví takmer 600 bunkrov, dodal Afanasjev.

Baltská obranná línia je plánovaná spoločná obranná línia Estónska, Lotyšska a Litvy pozdĺž ich hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Jej vybudovanie bolo oznámené 19. januára 2024 na spoločnom stretnutí ministrov obrany týchto troch krajín v Rige.

Výstavba línie sa v Estónsku začala v júni 2025. V juhovýchodnom Estónsku sa pôvodne počítalo s kratším úsekom protitankových priekop, ako aj vybudovaním 28 bunkrov a desiatich skladovacích priestorov do roku 2025.

Veľká časť výstavby sa sústreďuje v oblastiach, kde hranica prechádza husto zalesnenou krajinou. Celkovým cieľom je zdržať nepriateľské sily a získať čas na reakciu v prípade ich vpádu, pričom návrh projektu bol ovplyvnený poznatkami z konfliktu na Ukrajine. (TASR)

Uviedol to bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. 

Štátne médiá citovali aj vyjadrenie náčelníka generálneho štábu, že na manévroch precvičujú tiež nasadenie ruských hypersonických rakiet Orešnik, ktoré Moskva vlani skúšobne odpálila vo vojne na Ukrajine.

Rusko a Bielorusko v utorok končia päťdňové rozsiahle vojenské cvičenie Západ 2025, ktoré je podľa nich zamerané na otestovanie bojovej pripravenosti. Vzhľadom na konflikt na Ukrajine však znepokojilo viaceré okolité krajiny.

Cvičenie má podľa západných vojenských analytikov zastrašiť Európu. Spustili ho krátko po tom, ako sily Poľska a NATO zostrelili ruské drony, ktoré vstúpili do poľského vzdušného priestoru. Varšava v reakcii preventívne uzavrela hranicu s Bieloruskom.

Lukašenko v utorok podľa štátnej tlačovej agentúry Belta povedal, že je len prirodzené, že ruské taktické jadrové zbrane sú súčasťou vojenského cvičenia.

„Cvičíme tu všetko. Aj oni (Západ) to vedia, neskrývame to. Od odpaľovania konvenčných menších zbraní po jadrové hlavice. Musíme byť schopní urobiť toto všetko. Prečo by inak boli na bieloruskom území,“ uviedol bieloruský líder. „Ale rozhodne neplánujeme týmto niekoho ohrozovať,“ vyhlásil.

Bielorusko má na svojom území ruské taktické jadrové zbrane, ktoré zostávajú pod kontrolou a velením Moskvy, pripomenul Reuters. Ruský prezident Vladimir Putin koncom minulého roka povedal, že v druhom polroku 2025 by mohli v Bielorusku umiestniť aj rakety Orešnik, ktoré je podľa neho nemožné zostreliť.

Lukašenko, ktorý vedie pravidelné rozhovory s Putinom, umožnil Moskve využiť bieloruské územie na vstup vojenských jednotiek na Ukrajinu vo februári 2022, nezapojil však do invázie svoju armádu. (TASR)

Išlo o strelu určenú na zostrelenie ruského dronu, ktorá v dôsledku poruchy navádzacieho systému nezasiahla cieľ a dopadla na obytný dom. Nálož sa nespustila a nedošlo k výbuchu. Obyvatelia vyviazli bez zranení.

Prokuratúra v Lubline, ktorá vedie vyšetrovanie incidentu, informovala iba o neidentifikovanom objekte a odmieta poskytnúť podrobnosti.

Podľa hovorkyne prokuratúry Agnieszky Kepkej sa pred konečnou identifikáciou čaká na znalecký posudok experta na vojenskú techniku. Ministerstvo obrany sa k prípadu zatiaľ nevyjadrilo.

Lublinský vojvoda Krzysztof Komorski potvrdil, že postihnutá rodina dostala finančné odškodnenie a budú jej poskytnuté všetky formy pomoci. Podľa starostu Wyrykov Bernarda Blaszczuka obec poskytla manželom náhradné ubytovanie a vyhlásila zbierku na opravu zničeného domu, pričom predbežné náklady odhadla na 50-tisíc zlotých (takmer 12-tisíc eur).

Podľa bezpečnostných expertov išlo o reakciu na bezprecedentné preniknutie ruských dronov do poľského vzdušného priestoru počas minulého týždňa. V rôznych lokalitách na východe krajiny bolo nájdených 17 strojov, prevažne tzv. vábničiek. Analytici sa zhodujú, že cieľom akcie bolo otestovať poľskú protivzdušnú obranu a politickú reakciu.

Podľa premiéra Tuska aj napriek okolnostiam nesie plnú zodpovednosť za udalosť Rusko. „Celú zodpovednosť za poškodenie domu vo Wyrykách nesú páchatelia provokácie dronmi, teda Rusko. Príslušné služby budú po ukončení vyšetrovania informovať verejnosť, vládu a prezidenta o všetkých okolnostiach incidentu. Ruky preč od poľských vojakov,“ napísal premiér. (TASR)

Muž obvinenia popiera a plánuje sa proti rozhodnutiu odvolať. 

Muža zatkli v auguste neďaleko mesta Rimini na základe európskeho zatykača. Nemecká Spolková prokuratúra Ukrajinca identifikovaného ako Serhij K. obvinila zo spôsobenia výbuchu a sabotáže.

Podľa nej bol súčasťou skupiny, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori. Serhij K. bol údajne koordinátorom celej akcie.

Zadržaný na súde v Bologni tvrdil, že v tom čase sa nachádzal na Ukrajine a v Taliansku bol tento rok z rodinných dôvodov. Jeho právnici pre tlačové agentúry v utorok potvrdili, že proti rozhodnutiu bolonského súdu o vydaní sa odvolá na taliansky najvyšší súd.

Vyšetrovanie nemeckých orgánov prišlo k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy. Pravdepodobne si prenajali na vykonanie útoku jachtu, ktorá vyplávala z nemeckého mesta Rostock a Serhij K. pri tom použil falošné doklady totožnosti.

Podľa informácií týždenníka Der Spiegel je Serhij K. bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej tzv. tieňovej flotily v Stredozemnom mori. (TASR)

„Takisto tu boli provokácie namierené proti našim partnerom,“ napísal prezident na platforme X. „Toto je presne ten druh leteckého teroru, proti ktorému Ukrajina žiada spoločnú obranu – aby nikto nemusel narýchlo nasadzovať stíhacie lietadlá a cítiť tlak Ruska na svojich hraniciach.“

Ruské sily ráno podnikli rozsiahly útok na Záporožie, pri ktorom zahynul 41-ročný muž a 13 ďalších osôb utrpelo zranenia.

Ukrajinské vzdušné sily hlásili z noci na utorok celkovo 22 ruských útokov v šiestich oblastiach. Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov uviedol, že podľa predbežných správ ruské sily vykonali desať útokov v Záporožskej oblasti z viacerých raketových systémov, v dôsledku čoho poškodili desať bytoviek a 12 domov.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruské vojsko nasadilo cez noc 113 dronov, z toho 89 sa podarilo zneškodniť. Do údajov nezapočítalo bezpilotné lietadlá zacielené na Záporožie.

Podľa portálu „odloženie na neurčito“ súvisí s tým, že Európska únia plánuje presunúť svoju pozornosť na Slovensko a Maďarsko a vyvinúť tlak na obe krajiny, aby znížili svoju závislosť od ruskej ropy.

Podľa magazínu Politico Európska komisia zatiaľ neuviedla predpokladaný dátum predstavenia najnovšieho balíka sankcií a túto informáciu v pondelok poobede komunikovala aj s členskými štátmi.

V Bruseli sa v utorok stretávajú diplomati členských štátov EÚ s cieľom rokovať o navrhovanom zákaze dovozu ruského plynu.

EK v máji predstavila návrh legislatívy na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy, plynu a jadrového paliva do krajín EÚ do 1. januára 2028. Premiér Fico v reakcii na to oznámil, že návrh je v jeho súčasnej podobe neakceptovateľný, pretože by výrazne poškodil konkurencieschopnosť EÚ aj Slovenska.

Americký prezident Trump začiatkom septembra povedal európskym lídrom na samite takzvanej koalície ochotných v Paríži, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu. Podľa jeho slov to pomáha Moskve financovať svoje vojenské ťaženie proti Ukrajine.

Trump cez víkend vyhlásil, že je pripravený uvaliť na Rusko sankcie. Podmienil ich tým, že EÚ to spraví ako prvá. Medzi jeho podmienkami bolo aj uvalenie ciel na dovozy čínskych produktov do Európy.

„Som pripravený uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, keď sa na tom dohodnú všetky členské štáty NATO a začnú konať rovnako a keď všetky členské štáty NATO prestanú nakupovať ropu od Ruska,“ napísal Trump.

Americký minister energetiky Chris Wright už v piatok  vyzval Slovensko a Maďarsko, aby prestali brojiť proti snahám EÚ o ukončenie energetickej závislosti od Ruska do roku 2027 a namiesto toho nakupovali energonosiče zo Spojených štátov.

Magazín Politico napísal, že Trumpove požiadavky odstrihnúť sa od ruskej ropy prinášajú pre EÚ nové možnosti, ako vyvinúť na Slovensko a Maďarsko nátlak. Napriek tomu označil za nepravdepodobné, že by ukončenie dovozu ruských surovín nastalo skôr ako do konca roka 2027 alebo by finálny návrh obsahoval formálny zákaz dovozu ruskej ropy.

„Ak chce Trump, aby krajiny EÚ prestali nakupovať ruskú ropu, stačí, ak zdvihne telefón a zavolá Robertovi Ficovi a (maďarskému premiérovi) Viktorovi Orbánovi. Sú to jeho priatelia, môže im jednoducho zavolať,“ citoval magazín zdroj z diplomatického prostredia. (TASR)