Česko kúpi 44 tankov Leopard 2A8, vďaka spoločnému nákupu s Nemeckom ušetrí

K útokom došlo na štyroch rôznych miestach neďaleko hranice s Ukrajinou, uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov na sociálnej sieti.

O život podľa neho prišli vodiči autobusu a dodávky, ako aj ďalší muž.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým uviedol, že Rusko za prvých šesť dní tohto mesiaca uskutočnilo približne 2200 útokov proti jeho krajine.

Moskva od začiatku septembra podľa neho nasadila viac ako 1300 útočných dronov, takmer 900 kĺzavých bômb a zhruba 50 rakiet rôzneho druhu.

„Rusko naďalej predlžuje túto vojnu a snaží sa premeniť diplomaciu na úplnú frašku,“ vyhlásil Zelenskyj. Vyzval tiež na zvýšenie tlaku v podobe sankcií, zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a zaistenie toho, že sa takéto invázie nebudú môcť zopakovať v budúcnosti. (TASR)

Premiér Robert Fico v Sobotných dialógoch STVR ďalej povedal, že nie je expertom na vojnu a nevie odhadnúť, kedy by sa mohlo uskutočniť stretnutie obidvoch strán vojnového konfliktu.

Ako najlepší mediátor sa podľa Fica javí americký prezident Donald Trump. "Som dosť pesimistický pokiaľ ide o okamžité ukončenie vojny na Ukrajine," povedal Fico v Rádiu Slovensko.

Za jednu z hlavných príčin vojny označil falošné sľuby Ukrajine, že vstúpi do NATO. To podľa Fica nie je reálne. Premiér zároveň vyhlásil, že bezpečnostné záruky dnes potrebuje aj Rusko, nielen Ukrajina. (SME, STVR)

Po včerajšom stretnutím s ukrajinský prezidentom Volodymyrom Zelenským Fico povedal, že spolu majú v niektorých témach viac než diametrálne odlišné názory.

Ako príklad spomenul útoky na ropovody či rozdielny pohľad na tranzit plynu. "Toto sú témy, ktoré nás budú neustále rozdeľovať," povedal Fico. Ďalšou takou témou je podľa Fica téma členstva v NATO.

Ďalšie stretnutie premiéra s vrcholovými predstaviteľmi Ukrajiny sa podľa Fica uskutoční 20. októbra v Sobranciach.

Vladimir Putin predtým navrhol, aby sa schôdzka uskutočnila v Moskve.

„On (Putin) môže prísť do Kyjeva,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre americkú televíziu ABC, ktorý bol zverejnený v sobotu.

Zdôraznil, že nemôže cestovať do Moskvy, kým jeho krajina čelí každodenným útokom Ruska, a označil Putinovu ponuku za taktiku na odklad rokovaní. Ukrajinský líder zároveň vyhlásil, že šéfovi Kremľa sa nedá dôverovať a že „hrá hry“ so Spojenými štátmi.

Zelenskyj opakovane vyzýva na stretnutie s Putinom s cieľom rokovať o prímerí vo vojne, ktorú Rusko začalo vo februári 2022. Podľa ukrajinských zdrojov ponúklo hostenie takéhoto summitu najmenej sedem krajín, medzi nimi Turecko a tri štáty Perzského zálivu, považované za neutrálne v konflikte.

V stredu Putin poznamenal, že Zelenskyj by mohol prísť do Moskvy, ak by rokovania mohli viesť k pozitívnemu výsledku. V piatok však opäť spochybnil užitočnosť takýchto rozhovorov a zopakoval, že neuznáva legitimitu ukrajinského prezidenta. Zelenskyj už vo štvrtok odmietol Moskvu ako miesto rokovaní. „Ak chcete, aby k stretnutiu nedošlo, potom ma pozvite do Moskvy,“ skonštatoval.

Ukrajina zaznamenala zásahy ruskými dronmi na ôsmich miestach, v ďalších štyroch lokalitách dopadli trosky zostrelených lietadiel, píše Ukrinform.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vo svojom oznámení na sieti Telegram nespresnil počet detí, ani spôsob, akým boli evakuované.

„Počas rokov okupácie (deti) trpeli prenasledovaním, nátlakom a ruskou propagandou, ale dnes sú v bezpečí a dostávajú potrebnú pomoc na Ukrajine,“ napísal Jermak na Telegrame, citovala britská stanica BBC.

Medzi evakuantmi je aj tínedžer, ktorý bol napriek svojim zdravotným problémom násilne zaregistrovaný do ruskej armády. Chlapcova matka bola ponižovaná za to, že odmietla poslať svoje deti na provojnové podujatia.

Na Ukrajinu sa vrátili aj sestry, ktoré sa proruské okupačné úrady po smrti ich matky pokúsili vziať do internátnej školy, či deti, ktoré boli nútené spievať ruskú hymnu a zúčastňovať sa na propagandistických stretnutiach s ruskými vojakmi.

Jermak doplnil, že všetci evakuované deti absolvujú psychologickú rehabilitáciu a budú im obnovené ukrajinské doklady.

Okrem toho sa partnerom Ukrajiny poďakoval za pomoc pri záchrane týchto detí.

Bring Kids Back UA je strategický akčný plán iniciovaný prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským s cieľom priviesť všetky ukrajinské deti späť domov.

Stane sa tak v situácii, keď USA vyvíjajú tlak na to, aby Európa zohrávala zásadnejšiu úlohu v obrane svojho vlastného územia.

„Minulý týždeň ministerstvo obrany USA informovalo dotknuté krajiny, že od začiatku nového rozpočtového obdobia sa financovanie zníži na nulu,“ povedal novinárom riaditeľ odboru obrannej politiky na litovskom ministerstve obrany Vaidotas Urbelis.

Toto rozhodnutie prichádza v situácii, keď americký prezident Donald Trump hľadá spôsob, ako ukončiť už tri a pol roka trvajúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.

Urbelis svojím vyjadrením potvrdil správy denníkov The Washington Post a Financial Times (FT), ktoré s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov uviedli, že tento krok je súčasťou Trumpovho úsilia znížiť zahraničné výdavky USA.

Podľa FT americkí predstavitelia minulý týždeň oznámili európskym diplomatom, že Washington už nebude financovať programy na výcvik a vyzbrojovanie armád vo východnej Európe, pri hranici s Ruskom.

Podľa The Washington Post sa má zrušiť financovanie v objeme niekoľkých stoviek miliónov dolárov.

V prípade Litvy sa škrty dotknú „nákupu amerických zbraní a iného vybavenia, ako aj výcviku,“ spresnil Urbelis.

Dodal, že to „nebude mať vplyv na prítomnosť amerických vojakov v regióne“, keďže tá je hradená z inej kapitoly amerického rozpočtu.

Litovské ministerstvo obrany uviedlo, že financovanie výcviku a vyzbrojovania litovskej armády zo strany USA pokrývalo tretinu až 80 percent celkovej vojenskej pomoci, ktorú Litva dostávala.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že tento krok Washingtonu je v súlade s Trumpovým výkonným nariadením z januára, ktorým nariadil prehodnotenie americkej zahraničnej pomoci.

„Toto rozhodnutie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s výkonným nariadením a prezidentovým dlhodobým dôrazom na to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu,“ povedal zdroj.

Trump dlhodobo prejavuje skepsu voči americkým výdavkom na obranu Európy a aj voči pomoci Ukrajine, pričom na najbližších spojencov Washingtonu vyvíja tlak, aby zohrávali väčšiu úlohu na oboch týchto „frontoch“.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v reakcii pre denník Postimees povedal, že tento krok USA vníma ako „najmä symbolický – v negatívnom zmysle“. (TASR)

Ukrajinské drony zasiahli viacero ruských ropných zariadení vrátane najväčšej ruskej rafinérie firmy Rosnefť v meste Riazaň a ropného skladu v okupovanej časti ukrajinskej Luhanskej oblasti.

Ako referuje web Kyiv Independent, povedal to veliteľ ukrajinskej jednotky podnikajúcej útoky dronmi Robert Brovdi známy pod prezývkou Maďar.

„Benzín sa (v Rusku) sa stáva nedostatkovým, zatiaľ čo plyn a ropa sa rýchlo míňajú,“ napísal Brovdi o útoku, ktorý sa odohral v noci na piatok.

Podľa ukrajinského generálneho štábu bola v rafinérii v Riazani zasiahnutá primárna spracovateľská jednotka s odhadovanou ročnou kapacitou 6 miliónov ton.

Ukrajinská armáda uviedla, že toto zariadenie zohráva úlohu pri podpore ruských ozbrojených síl.

V okupovanej Luhanskej oblasti miestni obyvatelia vo štvrtok večer hlásili čierny dym nad oblasťou. Maďar uviedol, že ukrajinské drony zasiahli ropný sklad v regióne, hoci rozsah škôd zostáva nejasný.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uviedol, že ukrajinské sily zasiahli dve jednotky ruskej protivzdušnej obrany S-400 Triumf v ruskej Kalužskej oblasti v Rusku. Predbežné údaje naznačujú zásah veliteľského a riadiaceho vozidla a riadiaceho centra, dodala ukrajinská armáda.

Len v auguste Ukrajina zaútočila na najmenej 12 ruských rafinérií. Vyradila tak zariadenia tvoriace viac ako 17 percent celoštátnej spracovateľskej kapacity, čiže 1,1 milióna barelov denne.

V závere augusta Maďarsko oznámilo, že Robert Brovdi má zakázaný vstup na maďarské územie pre útoky na ropovod Družba v Rusku.

Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Brovdi, ktorý je ukrajinským občanom maďarskej národnosti zo Zakarpatia, Szijjártóovi na Telegrame odpovedal: „Tvoje ruky sú pokryté ukrajinskou krvou". (SITA)