Požadované bezpečnostné záruky ohrozujú Európu, hovorí Zacharovová

Premiér Donald Tusk to oznámil v poľskom parlamente a ocenil tento krok, ktorý nasleduje po narušení vzdušného priestoru krajiny ruskými dronmi.

„Je mimoriadne dôležité, aby všetci spojenci uznali poľský výklad všetkých incidentov z noci na stredu, keď ruské drony narušili poľský vzdušný priestor, pretože je v zhode s faktami,“ povedal Tusk v Sejme, dolnej komore parlamentu.

Poľský premiér zdôraznil, že by nemali existovať žiadne pochybnosti o tom, kto bol v tejto situácii agresorom, a že Poľsko a celé východné krídlo si vyžadujú väčšiu pozornosť, prítomnosť väčšieho množstva síl a opatrenia zo strany celej Aliancie.

Tusk sa poďakoval európskym krajinám, ktoré sa rozhodli poskytnúť vybavenie a jednotky na posilnenie protivzdušnej obrany a ochrany poľských hraníc.

„Reakcia našich spojencov, prejavujúca solidaritu, je presne to, čo sme čakali,“ uviedol predseda poľskej vlády. (TASR)

Hlbšia analýza odhalila, že v noci na stredu mohlo dôjsť k 21 narušeniam vzdušného priestoru tejto krajiny EÚ a NATO, vyhlásil poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Poľská vláda predtým informovala o 19 takýchto incidentoch. Minister však priblížil, že počet narušení vzdušného priestoru nie je rovnaký ako počet bezpilotných lietadiel.

Poľsko potvrdilo zostrelenie troch alebo štyroch ruských dronov v noci na stredu. Varšava incident označila za akt agresie a aktivovala článok štyri Severoatlantickej zmluvy. (TASR)

Náčelník poľského generálneho štábu Wiesław Kukuła diskutoval o „zásadách výmeny informácií o vzdušných hrozbách a o možnosti spolupráce pri implementácii technológií a operačnom využití bezpilotných prieskumných a útočných systémov ako súčasti nasadenia dronov na bojisku“, konštatuje vyhlásenie poľského ministerstva obrany.

„V súčasnosti prebiehajú pokročilé diskusie medzi špecialistami z oboch krajín o hlbšej spolupráci v oblasti systémov dronov a protidronov. Všetky tieto aktivity sa majú uskutočniť v Poľsku,“ dodalo vyhlásenie. (SITA)

„Vyzývame Rusko a Bielorusko, aby konali predvídateľne a transparentne v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami,“ povedal predstaviteľ Aliancie pre AFP.

„Nevidíme žiadnu bezprostrednú vojenskú hrozbu pre ktoréhokoľvek spojenca NATO,“ dodal.

Rusko a Bielorusko v piatok odštartovali spoločné vojenské cvičenia s názvom Zapad. Konajú sa v čase, keď ruské jednotky postupujú naprieč rozsiahlou frontovou líniou na Ukrajine a zintenzívňujú letecké útoky na ukrajinské mestá.

Uviedol to pre spravodajský web pre Kyiv Independent zdroj z Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).

Útok ukrajinských dronov počas noci na piatok spôsobil požiar na jednej z lodí aj v čerpacej stanici, čo viedlo k zastaveniu prepravy ropy. Podľa odhadov by to mohlo Rusko stáť až 41 miliónov dolárov (približne 34,85 milióna eur) denne.

Primorsk, ktorý leží v Leningradskej oblasti, je kľúčovým uzlom ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií. Cez prístav ročne prejde približne 60 miliónov ton ropy, čo Rusku prináša okolo 15 miliárd dolárov (približne 12,75 miliardy eur), dodal zdroj.

Drony SBU úspešne zasiahli aj tri čerpacie stanice, ktoré sú súčasťou potrubného systému dopravujúceho ropu do prístavného terminálu Usť-Luga v Leningradskej oblasti.

Primorsk sa nachádza asi 100 kilometrov od Petrohradu a viac ako 900 kilometrov severne od ukrajinskej hranice.

Prezident Ukrajiny zároveň na amerického predstaviteľa naliehal, aby trávil v Kyjeve viac času.

Podľa Zelenského totiž Rusko neútočí na ukrajinskú metropolu počas Kellogových návštev.

„Keď je Keith Kellogg v Kyjeve, obyvatelia môžu pokojne spať. Ďakujem. Chcel by som, aby navštívil všetky mestá na Ukrajine,“ žartoval Zelenskyj podľa AFP.

„Som pripravený udeliť občianstvo generálovi Kelloggovi. Môžeme mu dať aj byt - čokoľvek, čo potrebuje, ak to povedie k zastaveniu ruskej paľby,“ povedal a prirovnal vyslanca k americkému protivzdušnému raketovému systému Patriot.

Zelenskyj v piatok vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin má stále záujem o okupáciu celej Ukrajiny, zatiaľ čo snahy Washingtonu o zastavenie invázie postupne slabnú.

„Putinovým cieľom je obsadiť celú Ukrajinu. A bez ohľadu na to, čo komu hovorí, je jasné, že už rozbehol (vojnu) do takej miery, že ju jednoducho nemôže zastaviť, pokiaľ nebude nútený zásadným spôsobom zmeniť svoje osobné ciele,“ povedal ukrajinský líder na konferencii v Kyjeve.

Podľa Zelenského vyjadrení by mali spojenci krajiny podporiť Čínu vo vytvorení tlaku na Rusko.

„Musíme nájsť spôsob, ako presvedčiť Čínu, aby využila svoj vplyv na Rusko a ukončila vojnu,“ zdôraznil prezident. Zároveň doplnil, že ukončenie vojny „vo veľkej miere záleží na Európanoch, Američanoch a skupine G7“. (TASR)

Operácia Eastern Sentry (Východná stráž) vzniká v reakcii na narušenie poľského vzdušného priestoru.

Podľa Rutteho nešlo v stredu o ojedinelý incident. Ruské drony sa objavili v minulosti aj v Rumunsku, Estónsku či Litve, uviedol generálny tajomník aliancie.

"Ruská bezohľadnosť vo vzduchu pozdĺž nášho východného krídla sa zvyšuje," vyhlásil Rutte na spoločnej tlačovej konferencii s novým vrchným veliteľom spojeneckých síl NATO v Európe (SACEUR) Alexusom Grynkewichom z USA.

Podľa šéfa NATO bude do operácie zapojený "rad prostriedkov" od spojencov, vrátane Dánska, Francúzska, Británie, Nemecka a ďalších.

"Ako obranná aliancia sme pripravení brániť sa," vyhlásil Rutte a incidenty, aké sa odohrali v Poľsku, označil za "nebezpečné a neprijateľné". (ČTK)

Nová podpora má zvýšiť pripravenosť krajiny na zimu a ochrániť civilistov pred extrémnym chladom.

„Partneri Európskej únie v oblasti humanitárnej pomoci dodajú materiál na výstavbu prístreškov, opravia poškodené domy a centrá pre vysídlených ľudí, zlepšia prístup k vode, hygienickým zariadeniam a kúreniu,“ uvádza eurokomisa v tlačovej správe.

Podľa nej má byť osobitná pozornosť venovaná zraniteľným skupinám, najmä seniorom, deťom, ľuďom so zdravotným postihnutím a vysídleným rodinám.

„Zima prináša nové ťažkosti pre milióny Ukrajincov, ktorí už trpia dôsledkami ruskej vojny. Musíme sa zjednotiť v solidarite, posilniť našu spoločnú humanitárnu pomoc a chrániť najzraniteľnejších počas nadchádzajúcich chladných mesiacov,“ uviedla eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová.

EÚ poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine od vypuknutia konfliktu v roku 2014 a aktívne pôsobí v celej krajine, pričom uprednostňuje ťažko dostupné oblasti v blízkosti frontových línií vo východných a južných regiónoch krajiny. Po začatí ruskej invázie vo februári 2022 Únia výrazne zintenzívnila svoju humanitárnu pomoc. (TASR)