Médiá: USA chce zastaviť vojenskú pomoc pre európske krajiny susediace s Ruskom

Kyrylo Budanov to uviedol v rozhovore pre Apostrof, referuje web Espreso TV.

„Niektorí sú za pokračovanie (vojny), iní sú za jej zastavenie. Počet tých, ktorí sú za jej zastavenie, sa v ostatnom období výrazne zvýšil,“ poznamenal Budanov.

Otázka, či pokračovať alebo nepokračovať vo vojne, sa údajne vo veľkom preberá predovšetkým medzi ruskými oligarchmi, pretože podľa Budanova majetok niektorých sa zväčšuje práve vďaka vedeniu nepriateľských akcií. „Kto na vojne zarába? Tí, ktorí vyrábajú zbrane, všetko, čo s vojnou súvisí, živia armádu, vyrábajú palivo a tak ďalej,“ poznamenal Budanov.

Zároveň tvrdí, že v ruských oblastiach „náchylných“ na bojové akcie, predovšetkým na severnom Kaukaze, v Čečensku a Dagestane, je v súčasnosti situácia „stabilná“ a neočakáva tam a žiadne zmeny.

„Režim je stabilný a túto situáciu udržiava. Národnooslobodzovacie hnutia existujú, ale nemajú kapacity na to, aby sa takpovediac oslobodili. Samy to nedokážu. Na to teraz nie sú pripravení,“ skonštatoval Budanov.

Podľa informácií magazínu Politico, ktoré potvrdili dvaja európski diplomati, Brusel už začal konzultácie s veľvyslancami členských krajín, hoci samotný návrh zatiaľ nie je dokončený.

Hlavným cieľom pripravovaného balíka má byť sprísnenie opatrení na zabránenie obchádzania už existujúcich sankcií. Sústrediť sa má na oblasť energetiky a finančných služieb. Novinkou by mohol byť zákaz reexportu, teda opatrenia proti tretím krajinám, ktoré nakupujú európske produkty a následne ich dodávajú do Ruska, píše Politico.

Diskusie o sankciách pritom ovplyvňuje aj tlak zo Spojených štátov. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister financií Scott Bessent vyzvali EÚ, aby úplne zastavila nákupy ruskej ropy a plynu.

Podľa jedného z diplomatov sú tieto vyhlásenia „užitočné“, pretože cielia najmä na Maďarsko a Slovensko – dve krajiny, ktoré si zachovávajú vysokú mieru závislosti od ruských energetických zdrojov a v minulosti viackrát komplikovali prijatie sankčných balíkov. Sankcie musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty.

Hovorkyňa EK Arianna Podestová už predošlý mesiac vyhlásila, že cieľom Komisie je dosiahnuť prijatie nového balíka v septembri. Predchádzajúce sankcie sa zameriavali na ruské hospodárstvo, energetický a bankový sektor, vojenské dodávateľské reťazce a osoby napojené na konflikt na Ukrajine. Posledný balík, schválený 18. júla, cielil najmä na energetiku, bankovníctvo a obranný priemysel.

Moskva západné sankcie dlhodobo odmieta, označuje ich za nelegitímne a tvrdí, že v konečnom dôsledku škodia skôr ich iniciátorom než samotnému Rusku. (TASR)

Ministerstvo energetiky neuviedlo, o ktorú elektráreň ide, nie je ani jasné, aké sú na nej škody. Podľa informácií na sociálnych sieťach ruské drony útočili na tepelnú elektráreň v meste Trypillja ležiacom na rieke Dneper južne od Kyjeva.

"Cieľ je jasný: Spôsobiť ešte ďalšie ťažkosti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu, nechať ukrajinské domácnosti, nemocnice, škôlky a školy bez svetla a tepla," poznamenal úrad. Ministerstvo dodalo, že na mieste pracujú záchranári a špecializované čaty opravárov.

Podľa ukrajinských úradov sú po ruských útokoch škody aj v Mykolajive na juhu krajiny.

Server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na šéfa Mykolajivskej oblasti Vitalija Kima napísal, že trosky zostreleného ruského dronu zasiahli výrobný podnik v Mykolajive a techniku, ktorá sa v ňom nachádza. (ČTK)

Na sociálnej sieti to oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Zostrelených alebo zneškodnených bolo 112 dronov. Svoje ciele na siedmich miestach zasiahlo 26 útočných bezpilotných lietadiel a na jednom mieste dopadli úlomky zneškodneného dronu.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na pondelok bolo nad ruským územím zostrelených sedem ukrajinských dronov: tri nad Tulskou oblasťou, dva nad Smolenskou oblasťou a po jednom nad Brianskou a Riazanskou oblasťou.

Tiež vyhlásil, že niektorí európski lídri navštívia v pondelok a utorok Spojené štáty, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje s odvolaním sa na televíziu CNN.

„Veľmi skoro. V priebehu najbližších dní. My to zvládneme, čo sa týka situácie medzi Ruskom a Ukrajinou. Zvládneme to,“ povedal Trump novinárom na margo ďalšieho stretnutia s Putinom po návrate z New Yorku, kde sa zúčastnil na finále mužskej dvojhry na grandslamovom tenisovom turnaji US Open.

Rusko v noci na nedeľu vykonalo svoj doteraz najväčší vzdušný útok na Ukrajinu, pri ktorom použilo viac ako 800 dronov a prvýkrát zasiahlo sídlo ukrajinskej vlády v Kyjeve.

„Nie som nadšený z toho, čo sa tam deje. Verím, že to vyriešime. Ale nie som s tým spokojný. Nie som spokojný s ničím, čo súvisí s touto vojnou,“ povedal Trump.

Šéf Bieleho domu podľa CNN ďalej naznačil, že niektorí európski lídri začiatkom tohto týždňa jednotlivo navštívia Biely dom, avšak ďalšie podrobnosti neuviedol.

Trump krátko predtým novinárom povedal, že jeho vláda je pripravená spustiť druhú fázu sankcií proti Rusku za jeho vpád na Ukrajinu. (TASR)

„Je dôležitá široká odozva partnerov na tento dnešný útok,“ uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. „Počítame s dôraznou reakciou Ameriky. To je potrebné,“ vyhlásil.

"Rusko zrejme eskaluje s najväčším útokom vojny a zásahom kancelárií ukrajinského kabinetu v Kyjeve," uviedol na X Kellogg.

"Tento útok nesignalizuje, že Rusko chce vojnu ukončiť diplomaticky," dodal.