Ruské sily dobyli dedinu v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, uviedla Moskva

„Bielorusko dôrazne odsudzuje rozhodnutie českej strany vyhlásiť pracovníka bieloruského veľvyslanectva v Prahe za nežiadúcu osobu,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.

„Tento krok je neopodstatnený a politicky motivovaný a tiež nepomáha s rozvojom konštruktívnych vzájomných interakcií a normalizáciou bilaterálnych vzťahov,“ zdôraznila bieloruská diplomacia. Podľa vyhlásenia si vyhradzuje právo prijať odvetné opatrenia a vyzvalo české úrady, aby nepokračovali v nepriateľských krokoch.

Česká Bezpečnostná informačná služba informovala, že spoločne so spravodajskými službami Rumunska a Maďarska rozbila bieloruskú spravodajskú sieť budovanú v Európe.

Ministerstvo zahraničných vecí preto rozhodlo o vyhostení bieloruského spravodajského dôstojníka, ktorý v krajine pôsobil pod krytím diplomata. Podľa šéfa službyMichala Koudelku je potrebné obmedziť pohyb akreditovaných diplomatov z Ruska a Bieloruska na území schengenu.

Vzťahy Bieloruska s krajinami strednej Európy sa postupne zhoršili najmä pre jeho podporu Ruska vo vojne na Ukrajine, píše AFP. Minsk umožnil ruským jednotkám využiť svoje územie pri agresii voči Ukrajine, no bieloruský prezident zdôraznil, že ozbrojené sily jeho krajiny sa na vojne podieľať nebudú.

Česko vo vyhlásení uviedlo, že Praha nebude tolerovať „zneužitie diplomatického krytia pri aktivitách tajných služieb“, dodal Reuters. (TASR)

Podľa ruského vicepremiéra Alexandra Novaka ide o „novú kapitolu“ v bilaterálnych vzťahoch po decembrovom zvrhnutí dlhoročného spojenca Moskvy Bašára Asada.

„Prikladáme veľký význam nadchádzajúcej návšteve sýrskeho prezidenta v Moskve v októbri, kde sa zúčastní na rusko-arabskom summite,“ poznamenal Novak počas stretnutia so sýrskym ministrom zahraničných vecí Asadom Šajbáním.

Sýrska štátna tlačová agentúra SANA informovala, že rokovania sa budú sústreďovať na oblasti hospodárstva, bezpečnosti, obrany a politiky. Šajbání uviedol, že Sýria a Rusko otvárajú novú stranu vzťahov „na základe vzájomného rešpektu“.

Novak naznačil, že Rusko by mohlo pôsobiť ako sprostredkovateľ v konflikte s Izraelom, ktorý od pádu Asada uskutočnil stovky útokov na Sýriu.

„Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na jedinečnú možnosť rokovaní, ktorú má Rusko vďaka udržiavaniu kontaktov s vodcami Izraela a všetkých etnických skupín v Sýrii,“ povedal. Prezradil, že Moskva spolu s partnermi vrátane Kataru diskutuje aj o humanitárnej pomoci a obnove sýrskeho energetického sektora. (TASR)

Medzi zranenými sú podľa servera RBK Ukrajina dve pracovníčky Ukrajinskej pošty, ktoré priviezli dôchodcom dôchodky.

Zranených je celkovo 19, z toho niekoľko je v ťažkom stave.

Generálny riaditeľ Ukrajinskej pošty Ihor Smiljanskyj uviedol, že útok mieril na mobilnú pobočku pošty. Povedal, že spoločnosť od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu neustále mení bezpečnostné postupy. Dnes jej auto stálo pod stromami, aby sa znížilo riziko, že ho Rusi uvidia.

"Ale zrejme niekto prezradil súradnice," poznamenal. Dodal, že pošta sa s úradmi dohodla na zmene postupu pri výplatách dôchodkov v obciach neďaleko frontu. Podrobnosti neuviedol. Dedina Jarova leží na severe Doneckej oblasti neďaleko administratívnej hranice s Charkovskou oblasťou. Od frontovej línie je vzdialená asi osem kilometrov.

"Nejde o vojnové akcie - je to číry terorizmus," napísal na telegrame Vadym Filaškin, ktorý stojí na čele ukrajinskej správy Doneckej oblasti. Tú z väčšej časti okupuje Rusko.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha povedal, že ruská propaganda tvrdí, ako Rusko v Doneckej oblasti "zachraňuje" ľudí, ale namiesto toho zhadzuje bomby na penzistov. "Rusko prináša len smrť, horor a skazenosť," napísal na sociálnej sieti X.

Ruský útok na dedinu odsúdili rôzni európski politici, vrátane šéfa českej diplomacie Jána Lipavského, ktorý uviedol, že ide o "ďalšiu chladnokrvnú vraždu spáchanú ruskými teroristami". Vyzval na tvrdšie sankcie proti Moskve, na silnejšiu podporu Ukrajiny a na spravodlivosť pre obete.

Nástroj tiež pomáha ukrajinskej ekonomike a urýchľuje reformy dôležité pre vstup do Európskej únie.

Komisia pripomenula, že v roku 2024 zmobilizovala 19,6 miliardy eur vo všetkých troch pilieroch nástroja - Podpora Ukrajiny prostredníctvom plánu pre Ukrajinu, Investičný rámec pre Ukrajinu a Prístupová pomoc EÚ a s ňou súvisiace podporné opatrenia.

Finančná podpora EÚ pomohla Ukrajine vyplácať platy a dôchodky, udržiavať v chode školy a nemocnice a zachovať makrofinančnú stabilitu počas vojnových podmienok.

Výročná správa dospela k záveru, že podpora poskytovaná prostredníctvom nástroja pre Ukrajinu nielenže udržiava chod ukrajinskej ekonomiky, ale podporuje aj kľúčové reformy, ktoré približujú krajinu k členstvu v EÚ.

Dokument EK naznačil, že Ukrajina splnila svoj ambiciózny program reforiem v rámci plánu pre Ukrajinu, čím sa nástroj stal finančným motorom štrukturálnych reforiem a urýchlil cestu Ukrajiny k členstvu v EÚ.

V roku 2024 približne štvrtina krokov, ktoré Ukrajina dokončila, priamo prispela k zosúladeniu s právom EÚ v oblastiach, ako je transparentnosť trhu s energiou, kontrola priemyselného znečistenia, environmentálne posudzovania a regionálny rozvoj.

Nástroj pre Ukrajinu zároveň pretvára hospodárstvo tohto štátu. Prostredníctvom investičného rámca pre Ukrajinu boli podporené rozsiahle zahraničné investície na Ukrajine.

Malé a stredné podniky získali cielenú podporu prostredníctvom záručných dohôd EÚ vo výške 290 miliónov eur a zmiešaného financovania vo výške 20 miliónov eur. Priamy úžitok z toho majú aj miestne komunity. Najmenej 20 percent nenávratnej podpory je vyčlenených pre obce, čím sa posilní obnova na miestnej úrovni.

Ochrana životného prostredia je tiež dôležitou súčasťou nástroja, lebo najmenej 20 percent investícií sprostredkovaných touto cestou pomôže Ukrajine znížiť jej uhlíkovú stopu.

Ukrajina prijala rámcový zákon o klíme, v ktorom sa zaviazala k uhlíkovej neutralite do roku 2050, zatiaľ čo rozsiahle modernizácie energetickej a dopravnej infraštruktúry sa už zosúlaďujú so Zelenou dohodou EÚ. (TASR)

Začlenenie môže totiž sprevádzať sociálne problémy. S odvolaním sa na nemenované zdroje blízke Kremľu o tom informovala agentúra Reuters.

Tieto obavy, ktoré podľa zdrojov siahajú až na najvyššie miesta v Kremli vrátane Putina, Reuters ilustruje na prípade Azamata Iskalijeva, odsúdeného na deväť rokov väzenia za vraždu svojej manželky v roku 2021, ktorú dobodal vo svojom aute, pretože sa s ním chcela rozviesť.

Tridsaťsedemročný muž si odpykal necelú tretinu trestu predtým, než ho omilostili výmenou za to, že pôjde bojovať na Ukrajinu.

Iskalijev strávil na bojisku šesť mesiacov. Po návrate do civilného života v októbri minulého roka však viac než 60 ranami nožom zabil svoju bývalú priateľku v obchode, kde pracovala, po tom, čo odmietla jeho dvorenie. V júli bol za túto brutálnu vraždu odsúdený na viac ako 19 rokov väzenia.

Britský odborník na Rusko a autor správy o výzvach demobilizácie Mark Galeotti tvrdí, že do začiatku tohto roka sa do vojny zapojilo pravdepodobne viac ako 1,5 milióna ruských mužov a žien. Keďže sa stále viac z nich vracia domov, Rusko bude podľa jeho slov „svedkom prílevu veteránov... nesúcich psychické následky vojny“.

Putin podľa troch citovaných zdrojov vníma perspektívu hromadného návratu vojakov ako potenciálne riziko, pričom chce predísť destabilizácii spoločnosti a politického systému, ktorý vybudoval.

Cieľom je podľa jedného z nich zabrániť opakovaniu sociálnych nepokojov, ktoré nasledovali po skončení vojny Sovietskeho zväzu v Afganistane, keď sa navrátivší veteráni podieľali na vlne organizovaného zločinu, ktorá poznačila 90. roky.

Mnohí z tých, ktorí sa vrátia do civilného života, nikdy nezarobia toľko, koľko dostávajú teraz vo vojne, predpokladá jeden zdroj. Reuters píše, že napríklad vojak z Moskvy teraz môže počas svojho prvého roka na Ukrajine zarobiť najmenej 5,2 milióna rubľov (zhruba 53-tisíc eur). Do toho je započítaný aj počiatočný bonus za podpísanie zmluvy vo výške 1,9 milióna rubľov (19-tisíc eur), čo je takmer toľko, ako je priemerný ročný plat v ruskej metropole.

Kremeľ, ruské ministerstvo obrany a ministerstvo spravodlivosti nereagovali na žiadosti o vyjadrenie k rizikám, ktoré predstavujú vojaci vracajúci sa z bojiska.

Tieto problémy pritom nie sú typické len pre Rusko, avšak v porovnaní s inými konfliktmi je kľúčovým rozdiel vo vojne na Ukrajine v tom, že obe strany nasadili do boja trestancov. Údaje ruskej väzenskej služby a ukrajinských spravodajských služieb podľa Reuters naznačujú, že Rusko takto od roku 2022 naverbovalo 120-tisíc až 180-tisíc osôb odsúdených za trestné činy.

Rezort obrany v súčasnosti už neprepúšťa ľudí ako Iskalijev po šiestich mesiacoch vo vojne späť do spoločnosti. V roku 2023 zmenilo pravidlá, pričom ruskí predstavitelia poznamenali, že je nespravodlivé, aby zločinci mali lepšie podmienky ako bežní dobrovoľníci. Teraz, podobne ako ostatní vojaci, ktorí podpíšu zmluvu, musia bojovať až do konca vojny.

Okrem otázky opätovného začlenenia do spoločnosti sa ruská vláda podľa druhého zdroja obáva aj možného vplyvu masového návratu veteránov na politický systém krajiny. Reuters v tomto kontexte pripomína situáciu, keď niekdajší šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v júni 2023 viedol vzburu proti vojenskému vedeniu krajiny.

Kremeľ na Putinov príkaz podľa tretieho zdroja v súčasnosti pracuje na riešení potenciálnych problémov prostredníctvom rôznych opatrení, programov a tiež menovania do rôznych funkcií. Takto získalo prácu niekoľko veteránov v prezidentskej administratíve, v hornej komore parlamentu či v rôznych zložkách regionálnej vlády, uviedla agentúra Reuters. (TASR)

Cieľom opatrenia prijatého v rámci programu Bezpečnostné opatrenia pre Európu (SAFE) je posilniť obranné spôsobilosti EÚ a pomôcť členským štátom riešiť kritické nedostatky a spoločne nakupovať výrobky obranného priemyslu.

Komisia pripomenula, že program SAFE po tom, ako ho Rada EÚ prijala v máji 2025, vzbudil veľký záujem, pričom 19 členských štátov vyjadrilo svoj zámer zúčastniť sa a požiadať o podporu nad rámec dostupného rozpočtu.

SAFE poskytne dlhodobé nízkonákladové úvery na pomoc členským štátom pri obstarávaní naliehavo potrebného obranného vybavenia. Program takisto umožní EÚ ďalej podporovať Ukrajinu tým, že od začiatku pridruží svoj obranný priemysel k tomuto nástroju.

Program zahŕňa desaťročné obdobie odkladu splácania úverov, konkurenčné úrokové sadzby a možnosti dvojstranných dohôd s tretími krajinami.

Spomedzi 19 zúčastnených krajín najvyššiu položku získa Poľsko (43,734 miliardy eur), potom Rumunsko (16,680 mld. eur), Francúzsko a Maďarsko (16,216 mld. eur) a Taliansko (14,900 mld. eur).

Slovensku bola v rámci SAFE pridelená suma 2 316 674 361 eur.

Členské štáty teraz môžu pripraviť svoje národné investičné plány, v ktorých opíšu využitie možnej finančnej pomoci a ktoré majú predložiť do konca novembra 2025. Komisia národné plány posúdi s cieľom vyplatiť prvé prostriedky začiatkom roka 2026.

Program SAFE umožní členským štátom okamžite a masívne zvýšiť svoje investície do obrany prostredníctvom spoločného obstarávania z európskeho obranného priemyslu so zameraním na prioritné spôsobilosti.

Takisto umožní aj pristupujúcim a kandidátskym krajinám, potenciálnym kandidátom a krajinám, ktoré podpísali partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany s EÚ, aby sa pripojili k spoločnému obstarávaniu a prispeli k súhrnnému dopytu. (TASR)

Podľa europoslancov Kyjev musí zintenzívniť reformy v oblasti právneho štátu, súdnictva a boja proti korupcii.

Správa Výboru EP pre zahraničné veci (AFET), ktorá hodnotí pripravenosť Ukrajiny na členstvo v EÚ na pozadí pokračujúcej ruskej agresie, bola prijatá 418 hlasmi, proti bolo 135 poslancov a 41 sa zdržalo hlasovania.

Podľa dokumentu by Ukrajina mala pokračovať v implementácii európskych pravidiel a dokončiť už začaté reformy.

„Poslanci chvália mimoriadne úsilie Ukrajiny o posilnenie jej demokratických inštitúcií a povzbudzujú Kyjev, aby si udržal reformné tempo. Zdôrazňujú pritom dôležitosť transparentných a na zásluhách založených výberových procesov,“ píše sa v správe.

EP zároveň potvrdil svoj „neochvejný“ záväzok voči nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Zdôraznil, že akékoľvek mierové riešenie vo vojne s Ruskom musí rešpektovať vôľu ukrajinského ľudu a nesmie byť vnútené inými medzinárodnými aktérmi.

„EÚ a jej členské štáty musia zostať strategickými spojencami Ukrajiny a mali by posilniť svoju vedúcu úlohu pri podpore boja Ukrajiny za suverenitu, mier a spravodlivosť,“ uvádzajú europoslanci.

Upozornili tiež na nedávne stretnutie Trumpa s Putinom na Aljaške. Podľa europoslancov sú takéto kroky „v ostrom kontraste s masívnou eskaláciou útokov Ruska proti Ukrajine, ktoré opäť dokazujú, že Moskva nemá záujem o mier, ale o podmanenie si Ukrajiny“.

Vyzývajú Trumpa, aby konal v súlade so svojím oznámením, že Spojené štáty prijmú ďalšie rázne hospodárske sankcie proti Rusku a krajinám, ktoré ho podporujú. Poslanci tiež súhlasia s poskytnutím bezpečnostných záruk pre Kyjev.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny o takmer štyri mesiace neskôr. Prístupové rokovania s Ukrajinou sa formálne začali v júni 2024. Obe strany spolupracujú aj v rámci Východného partnerstva. (TASR)

Zdroj z Obrannej spravodajskej služby Ukrajiny uviedol, že v Penze nastali najmenej štyri výbuchy a výsledkom je prerušenie prevádzky dvoch potrubí ropovodu s kapacitou 2 milióny barelov denne.

Podľa zdroja na tom istom mieste boli poškodené ďalšie dva regionálne plynovody.

Niekoľko hodín po výbuchoch miestne médiá informovali o „plánovaných cvičeniach“ v ropných a plynárenských zariadeniach, ktoré sa konali spoločne so záchrannými a špeciálnymi zložkami.

Podľa zdroja z ukrajinskej vojenskej rozviedky išlo o zjavnú snahu zatajiť incident. Ruské miestne úrady vyzvali obyvateľov, aby zachovali pokoj a nereagovali na informácie o výbuchoch kolujúcich v miestnych sociálnych sieťach.

Zdroj z obranného spravodajstva Ukrajiny zdôrazňuje sa, že oba postihnutý ropovod zásoboval zariadenia, ktoré sú zapojené do ruskej vojny proti Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)