V Rusku sa obávajú návratu vojakov po skončení vojny na Ukrajine

S odvolaním sa na tamojšie úrady to napísala agentúra Reuters.

Podľa železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia sú oneskorené niektoré vlakové spoje, pretože útok narušil v regióne dodávky elektriny.

Rusko v posledných mesiacoch bombarduje ukrajinskú železničnú infraštruktúru, útočí napríklad na dopravné uzly v Charkovskej alebo Doneckej oblasti, píše Reuters.

Šéf spoločnosti Ukrzaliznycja Oleksandr Percovskyj nedávno podľa BBC povedal, že Rusko v júli spustilo vlnu masívnych úderov proti ukrajinskej železničnej infraštruktúre. Rusi podľa Percovského útočia na elektrické stanice, depa i stanicu s cieľom zničiť dopravné uzly.

V stredu Ukrzaliznycia informovala o desiatkach meškajúcich vlakov po ruských nočných útokoch na elektrické rozvodne. Dnes uviedla, že kvôli nočným útokom na Poltavskú oblasť a výpadkom v dodávkach prúdu musela nasadiť na trate záložné dieselové rušne. "V súčasnosti má niekoľko osobných vlakov meškanie," dodala vo svojej rannej správe.

Podľa Reuters Rusi pri útokoch zranili jedného človeka v Myrhorodskom okrese Poltavskej oblasti a ďalších štyroch pri dronovom útoku na čerpacej stanici pohonných hmôt na inom mieste. Terčom ruského vzdušného úderu sa stala aj Kyjevská oblasť, kde podľa agentúry Unian začali horieť sklady v Boryspilskom okrese. Obete tam hlásené nie sú.

Ukrajinské letectvo ráno uviedlo, že Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 75 dronmi rôzneho typu. Protivzdušná obrana zlikvidovala 48 nepriateľských bezpilotných lietadiel, uviedli vzdušné sily a dodali, že ale tiež evidujú zásahy 26 dronov na šiestich bližšie nespresnených miestach. Jeden dron podľa nich zostával v čase zverejnenia hlásení vo vzduchu.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila v noci 43 ukrajinských dronov. Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského útoku, ale iba o zostrelených strojoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody.

BBC s odvolaním sa na rôzne ruské zdroje napísala, že ukrajinské drony lietali napríklad nad Volgogradskou oblasťou a úrady opäť dočasne uzavreli letisko vo Volgograde a vo volgogradskej ropnej rafinérii zaviedli "zvláštny režim". Túto ropnú rafinériu a susedný ropný sklad na brehu rieky Volhy napadli ukrajinské drony už niekoľkokrát, podotkla BBC. Či posledný útok spôsobil škody, zatiaľ nie je zrejmé.

Jedného človeka však zabil ukrajinský dron v Belgorodskej oblasti, uviedol na telegrame tamojší gubernátor Vjačeslav Gladkov. Bezpilotné lietadlo podľa neho zasiahol automobil v meste Šebekino, pričom ďalšieho človeka zranil. (ČTK)

Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe).

Brusel chce takto urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá bola overená v boji na Ukrajine. Informoval o tom v stredu denník The Financial Times.

Reakcia na nedávne narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi podľa FT ukázala, že NATO sa spolieha na drahé technológie, ako sú napríklad stíhačky vybavené raketami, a to aj pri ničení relatívne lacných bezpilotných lietadiel.

Spojenecké sily navyše zostrelili iba niekoľko z približne 19 dronov, ktoré prenikli do Poľska.

V snahe vyplniť túto medzeru v kapacitách NATO povzbudila EÚ svoje členské štáty, aby využili úniové fondy a spoločne zakúpili nové obranné systémy, ktoré sa osvedčili na Ukrajine.

Kým tak spravia, NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla NATO, do ktorej sú zapojené stíhačky, lode a prieskumné systémy rozmiestnené od Fínska po Bulharsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie niekoľko hodín po incidente v Poľsku oznámila, že poskytne šesť miliárd eur a uzavrie s Ukrajinou spojenectvo v oblasti bezpilotných lietadiel, aby „premenila ukrajinskú vynaliezavosť na výhodu na bojisku a na spoločnú priemyselnú výrobu“. Okrem toho vyhlásila, že Európa by mala na svojich východných hraniciach vybudovať „múr proti dronom“.

Poľsko, pobaltské štáty a Fínsko – členské štáty EÚ susediace s Ruskom – už avizovali plány na posilnenie svojich hraníc. Predstavitelia ale varujú, že tento prístup bude účinný len vtedy, ak bude jednotný a založený na spoločných a plne integrovaných technológiách. (TASR)

Informovala v stredu britská stanica BBC. Podľa nej je Kozak považovaný za jediného predstaviteľa v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je proti vojne s Ukrajinou.

Dva informované zdroje pre spravodajský web RBK uviedli, že Dmitrij Kozak cez víkend požiadal o uvoľnenie z funkcie na vlastnú žiadosť. Oba zdroje uvádzajú, že Kozak zvažuje rôzne ponuky v podnikateľskej sfére.

O Kozakovom odchode informoval aj magazín Forbes. Podľa jeho zdroja chcel Kozak z prezidentskej kancelárie odísť už v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu.

Aj denník New York Times (NYT) začiatkom augusta 2025 s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Kozak v roku 2022 Putinovi radil, aby nepodnikal inváziu na Ukrajinu, a v roku 2025 mu navrhol začať mierové rozhovory a urobiť v Rusku reformy vrátane podriadenia bezpečnostných zložiek vláde.

Údajne práve po zverejnení tohto článku Putin vydal výnos, ktorým zrušil v prezidentskej kancelárii dva odbory riadené Kozakom.

Kozak je jedným z najdlhšie pôsobiacich spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. V 90. rokoch spolu pracovali v kancelárii primátora Petrohradu Anatolija Sobčaka. Od začiatku 21. storočia Kozak zastával rôzne vysoké pozície v kabinete ministrov a Kremli. V rokoch 2008-20 bol podpredsedom vlády a od roku 2020 zástupcom vedúceho prezidentskej administratívy.

Po začatí invázie ruskej armády na Ukrajinu bol Kozak de facto prezidentským výnosom odstavený od aktivít týkajúcich sa Ukrajiny a vytratil sa aj z médií, uviedli zdroje pre BBC ešte v roku 2022. (TASR)

Podľa poľských médií sú favoritmi na dodávku ponoriek nemecká spoločnosť ThyssenKrupp Marine Systems, švédsky Saab a taliansky Fincantieri.

„Tento rok si vyberieme krajinu, s ktorou chceme uzavrieť túto dohodu,“ povedal novinárom poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Dodal, že more sa stalo „veľmi dôležitým miestom“ a odôvodnil to takými udalosťami, ako je narušovanie funkčnosti systému GPS, ruské narušovanie vzdušného priestoru a poškodenia podmorských káblov.

Ruský rezort obrany o tom informoval na sociálnych sieťach.

Strategické cvičenie Západ-2025 sa konalo od 12. do 16. septembra v Rusku a Bielorusku, v Baltskom a Barentsovom mori.

Podľa ruského ministerstva obrany sa vojenské operácie počas cvičenia Západ-2025 konali na 41 cvičiskách v Rusku a Bielorusku.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najmä v rámci manévrov Západ-2025 sa nad Barentsovým morom uskutočnili lety strategických raketových nosičov Tu-160, diaľkových bombardérov Tu-22M3 a lietadiel MiG-31 s hypersonickými raketami Kinžal.

Z fregaty Admirál Golovko bola odpálená strela s plochou dráhou letu Kalibr a ponorka Archangeľsk v Barentsovom mori uskutočnila aj cvičné odpaly hypersonických rakiet Zirkon.

Bieloruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že cvičenie Západ-2025 zahŕňalo i plánovanie použitia nestrategických jadrových zbraní, ako aj nasadenie raketového systému Orešnik. (TASR)

Minister obrany Lotyšska Andris Spr?ds zdôraznil, že krajina dodržiava svoj záväzok voči Ukrajine a bude ju podporovať „tak dlho, ako bude potrebné“. Informoval o tom web Ukrajinská pravda, ktorý citoval vyhlásenie rezortu.

„Som presvedčený, že naše obrnené vozidlá Patria pomôžu Ozbrojeným silám Ukrajiny v ich boji proti agresorovi. Toto nám zároveň ponúka príležitosť rozvíjať lotyšský obranný priemysel testovaním odolnosti a bojovej pripravenosti vozidiel lotyšskej výroby v reálnych bojových podmienkach,“ uviedol Spr?ds.

Lotyšské ministerstvo obrany zároveň zdôraznilo, že dodávka týchto obrnených vozidiel Ukrajine neohrozí operačnú silu ani požiadavky ozbrojených síl Lotyšska. (SITA)