USA prisľúbili brániť územie NATO a odsúdili ruské narušenie poľského priestoru

Potvrdila to hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinho na tlačovej konferencii v Bruseli.

Zdroje z EÚ uviedli agentúre Reuters, že Európska komisia navrhne zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu do 1. januára 2027, čo je o rok skôr, ako bolo plánované.

Európska komisia mala balík nových protiruských sankcií pôvodne predstaviť už v stredu.

Podľa zdrojov portálu Politico svoje rozhodnutie odložila s cieľom vyvinúť tlak na Maďarsko a Slovensko, aby znížili svoju závislosť od ruskej ropy. EK totiž plánuje navrhnúť aj urýchlenie postupného ukončovania dovozu ruských fosílnych palív.

Súčasný plán Únie z júna počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu a ropy do konca roka 2027.

Podľa Fica je tento návrh v takejto podobe neakceptovateľný, pretože by výrazne poškodil konkurencieschopnosť EÚ aj Slovenska.

Riaditeľ britskej rozviedky MI6 Richard Moore to povedal s tým, že v súčasnosti je Rusko za takú dohodu, ktorá by znamenala takmer úplnú kapituláciu Kyjeva.

Ruský prezident podľa Moorea Západ „vodí za nos“. „Snaží sa presadiť svoju imperiálnu vôľu všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii. Nemôže však uspieť,“ povedal.

„Putin si jednoducho ukrojil väčší kus, než dokáže stráviť. Myslel si, že dosiahne ľahké víťazstvo. Ako aj mnohí ďalší však podcenil Ukrajincov,“ dodal šéf tajnej služby. (TASR)

„Zo Španielska podporujeme čo najväčšie zvýšenie financovania Ukrajiny. Zasadzujeme sa za to, aby sa skutočne hľadali kreatívne spôsoby, ako využiť aj tieto zmrazené aktíva,“ povedal minister hospodárstva Carlos Cuerpo v rozhovore pre Bloomberg TV.

Španielsky minister uviedol, že Španielsko, ktoré je jedným z hlavných dovozcov ruského skvapalneného zemného plynu v Európskej únii, pracuje na znížení dovozu a diverzifikácii dodávok z krajín, ako sú Spojené štáty.

Zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 200 miliárd eur sú súčasťou západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022.

Väčšina je uložená v depozitári Euroclear v Belgicku. Európska komisia a západní spojenci Ukrajiny presadzujú použitie ruských aktív na pokrytie škôd spôsobených vojnou, prípadne ich presun do samostatného investičného fondu. (TASR)

Informoval o tom ruskojazyčný servis BBC.

Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame napísal, že v Pavlohrade vzniklo niekoľko požiarov a hasiči ich lokalizovali. Ďalšie podrobnosti k útoku nezverejnil.

Podľa ukrajinského letectva ruská armáda nad susednú krajinu poslala za uplynulú noc 86 dronov. Protivzdušná obrana ich zneškodnila 71.

Bezpilotné lietadlá zasiahli šesť miest, na ďalších dvoch miestach sa zrútili trosky zostrelených strojov.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou Vjačeslav Gladkov informoval, že pri ukrajinských dronových útokoch utrpeli zranenia dvaja ľudia na dvoch rôznych miestach. Jedným zo zranených je vojak. (ČTK)

Informoval o tom šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko. V meste zneli dva letecké poplachy, mŕtvi ani zranení nie sú hlásení.

Zostrelené drony podľa Tkačenka dopadli vo viacerých oblastiach mesta, okrem iného na ceste v centrálnej Ševčenkivskej štvrti. Jeden z padajúcich dronov poškodil trolejbusové vedenie.

"Podľa predbežných správ nebol nikto zranený," napísal Tkačenko na telegrame.

Podľa lotyšskej vlády je potvrdené, že ide o zadnú časť ruského bezpilotného lietadla Gerbera a že stroj nebol vybavený výbušninami.

Lacné drony typu Gerbera ruskej výroby, ktoré sa vzhľadom podobajú na útočné Šáhidy, Moskva často využíva pri útokoch na Ukrajinu ako návnadu pre protivzdušnú obranu.

Lotyšská armáda na sieti X zverejnila fotografiu, na ktorej je na pláži nájdená časť chvosta bezpilotného lietadla. Na ľavej strane jeho krídla sú viditeľné písmená a čísla v cyrilike.

Premiérka Evika Siliňová uviedla, že nariadila ministrom obrany a vnútra, aby sa spojili s poľskými kolegami a overili, či nejde o trosky dronu podobného tým, ktoré minulý týždeň narušili vzdušný priestor Poľska.

„Našou prioritou bolo posilniť východnú hranicu, ale zároveň je jasné, že rovnako dôležité je chrániť pobrežie Baltského mora inštaláciou potrebných senzorov,“ uviedla Siliňová s odkazom na plán vybudovať „múr proti dronom“ na východnom krídle NATO. (TASR)

Kubilius potvrdil, že Európska komisia chce koncept "múru proti dronom" čo najrýchlejšie pretaviť do reality.

Denník The Financial Times už v stredu informoval, že členské štáty NATO na východnom krídle majú dostať takmer 100 miliárd na pôžičky súvisiace s obranou. Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe).

Brusel chce takto podľa FT urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá sa osvedčila v boji na Ukrajine.

Niektoré členské štáty EÚ podľa Kubiliusa diskutovali o myšlienke vytvorenia obrannej línie proti dronom už pred nedávnym narušením vzdušného priestoru Poľska ruskými bezpilotnými lietadlami.

Tento prienik podľa analytikov a predstaviteľov odhalil medzery v schopnosti EÚ a NATO chrániť sa pred dronmi. Spojenecké sily nad Poľskom zničili štyri z 19 strojov, a to pomocou rakiet vypálených zo stíhačiek.

„Chceme naozaj pokročiť s veľmi intenzívnymi a efektívnymi prípravami, aby sme začali vyplňovať túto medzeru, ktorá je pre nás naozaj veľmi nebezpečná... tak rýchlo, ako to len bude možné,“ povedal eurokomisár a niekdajší litovský premiér v telefonickom rozhovore pre Reuters.

O vybudovaní „múru proti dronom“ plánuje Kubilius usporiadať videokonferenciu s ministrami obrany východoeurópskych krajín a zástupcom Ukrajiny, ktorý by sa mohol podeliť o skúsenosti z vojny vyvolanej ruskou inváziou vo februári 2022. (TASR)

A že sa uvidí, čo to bude znamenať pre ukončenie vojny na Ukrajine. Putin podľa slov Trumpa na Ukrajine „stráca viac vojakov, než zabíja“. Na ruského prezidenta treba podľa britského premiéra Starmera vyvinúť väčší tlak.

Trump, ktorý sa od svojho návratu do Bieleho domu snaží vojnu na Ukrajine ukončiť, v nedávnom rozhovore pre stanicu Fox News vyhlásil, že mu s Putinom rýchlo dochádza trpezlivosť. Obaja sa v polovici augusta osobne stretli na Aljaške. Trump následne vyhlásil, že je sklamaný z neúspechu Putina uzavrieť po spoločnom summite mierovú dohodu.

Trump na spoločnej tlačovej konferencii so Starmerom povedal, že rokovania s Putin na Aljaške nepovažuje sa chybu, a zopakoval svoje presvedčenie, že vojna na Ukrajine by nebola bývala vypukla, keby bol v tom čase prezidentom USA on. Rovnako sa podľa svojich slov domnieval, že ukončiť túto vojnu bude spomedzi ostatných konfliktov „najjednoduchšie“ vďaka jeho vzťahu s Putinom.

„Ale on ma sklamal, naozaj ma sklamal,“ povedal Trump o šéfovi Kremľa. Tvrdí, že na Ukrajine necháva Putin zabíjať „mnoho ľudí“, ale že ich „stráca viac, než zabíja“. „Úprimne povedané, ruskí vojaci umierajú v oveľa väčšom počte ako ukrajinskí vojaci,“ dodal americký prezident.

Britský premiér povedal, že Putin inváziou na Ukrajinu ukázal svoju pravú tvár a že skutočnú ochotu konať prejavil vždy až vtedy, keď naňho vyvinul tlak Trump. Nedávne útoky na Ukrajinu, ktoré zasiahli vládne budovy aj budovu organizácie Britskej rady v Kyjeve, tiež podľa Starmera dokazujú, že Putin nemá záujem o mier. (TASR)