V centre Londýna demonštrovalo viac ako 100-tisíc stúpencov krajnej pravice

Guterres organizuje samit lídrov v oblasti klímy popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Počas neho požiadal krajiny, aby oznámili svoje nové ciele v snahe podporiť globálne klimatické rokovania COP30, ktoré sa uskutočnia v novembri v Brazílii.

Samit sa koná deň po tom, čo americký prezident Donald Trump odsúdil klimatické zmeny ako „podvod“ a kritizoval viaceré krajiny za podporu technológií obnoviteľných zdrojov energie, píše Reuters.

Spojené štáty, ktoré sú po Číne druhým najväčším pôvodcom skleníkových plynov vo svete, sa rozhodli odstúpiť od Parížskej dohody. Cieľom dokumentu je pritom zabrániť zvýšeniu globálnej teploty o viac než 1,5 stupňa Celzia prostredníctvom klimatických plánov.

„Parížska dohoda priniesla zmenu,“ uviedol Guterres v prejave a zdôraznil, že od jej prijatia v roku 2015 sa znížil predpokladaný globálny nárast teploty zo 4 na 2,6 stupňa Celzia – pokiaľ sa súčasné klimatické plány naplno implementujú.

„Teraz potrebujeme nové plány na rok 2035, ktoré zájdu oveľa ďalej a oveľa rýchlejšie,“ dodal.

Európska únia neodsúhlasila nový klimatický plán do stredajšieho samitu, namiesto toho vypracovala návrh dočasného cieľa, ktorý sa môže neskôr zmeniť, uvádza sa v dokumente EÚ, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Medzitým sa pozornosť sústreďuje na Čínu, ktorá sa už skôr zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu pred rokom 2060. (TASR)

Vo Varšave to uviedol minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Okrem nemecko-nórskej ponuky sú ďalšími uchádzačmi v rámci programu „Orka“ Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko a Južná Kórea, povedal Kosiniak-Kamysz.

Poľský premiér Donald Tusk pred niekoľkými dňami oznámil, že zákazka bude zadaná do konca roka. Malo by ísť o tri ponorky vhodné pre podmienky Baltského mora.

Nemecká ponuka sa týka ponorky typu U212 CD od spoločnosti Thyssenkrupp Marine Systems (TKMS) v Kieli, ktorú si už objednali nemecké a nórske námorné sily.

Najvyššie skóre hodnotenia poľského Úradu pre vojenský materiál dosiahli ponuky z Talianska, Nemecka a Švédska. Kórejské spoločnosti sa snažia s nimi súperiť finančnými riešeniami, technickým transferom a záväzkami vo výrobe v Poľsku.

Varšava pod vplyvom ruskej hrozby zintenzívňuje svoju vojenskú modernizáciu, pričom poľské námorníctvo má v súčasnosti jedinú funkčnú ponorku ORP Orzel ešte sovietskej konštrukcie. (TASR)

Od roku 2022, keď Rusko začalo vojnu proti Ukrajine, znížila EÚ dovoz ruskej ropy o 90 percent a do roku 2027 ho plánuje úplne ukončiť.

Maďarsko a Slovensko však ruskú ropu naďalej dovážajú a odmietajú akékoľvek kroky na rýchlejšie zastavenie jej importu.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok na stretnutí s Trumpom počas Valného zhromaždenia OSN povedala, že Brusel chce „uvaliť clá na dodávky ropy, ktoré do Európskej únie stále prichádzajú“.

Zavedenie ciel na zvyšný dovoz ruskej ropy do EÚ by si vyžadovalo iba podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov. To by znamenalo, že Maďarsko ani Slovensko by pravdepodobne nemohli žiadnu takúto iniciatívu zablokovať. (SITA)

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na stretnutí so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom vyzval Moskvu, aby podnikla kroky k trvalému riešeniu vojny na Ukrajine.

Ministri sa stretli popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku deň po tom, ako americký prezident Donald Trump naznačil sprísnenie postoja voči Rusku.

Rubio „zopakoval výzvu prezidenta Trumpa na zastavenie zabíjania a potrebu toho, aby Moskva podnikla zmysluplné kroky smerom k trvalému vyriešeniu rusko-ukrajinskej vojny“, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Tommy Pigott.

Lavrov podľa ruského ministerstva povedal, že zodpovednosť za pokračovanie vojny nesú Ukrajina a európske krajiny.

Minister „zdôraznil neprijateľnosť plánov podporovaných Kyjevom a niektorými európskymi metropolami, ktoré sú zamerané na predlžovanie tohto konfliktu“, uviedol jeho rezort. (TASR)