Poľsko ukončilo preventívnu operáciu na východe krajiny

Ako v noci na štvrtok informovala agentúra AFP, vo svojom vyhlásení zverejnenom po virtuálnom stretnutí predstavitelia siedmich najvyspelejších ekonomík sveta Británie, Francúzska, Japonska, Kanady, Nemecka, Talianska a USA uviedli, že nastal čas maximalizovať tlak na ruský ropný export. Cieľom je zasiahnuť príjmy, ktoré Moskva potrebuje na financovanie vojny.

Zameriame sa na tých, ktorí po invázii na Ukrajinu naďalej zvyšujú nákupy ruskej ropy, a na tých, ktorí napomáhajú obchádzaniu sankcií, píše sa v texte.

Ministri zároveň zdôraznili význam obchodných opatrení vrátane ciel a zákazu dovozu či vývozu s cieľom obmedziť ruské príjmy.

Vyhlásenie ministrov financií krajín G7.

Krajiny G7 podľa vyhlásenia vážne zvažujú aj obchodné a ďalšie reštrikcie voči štátom a subjektom, ktoré pomáhajú financovať ruské vojnové úsilie. Týkať sa to bude aj produktov vyrobených rafináciou z ruskej ropy.

Vyhlásenie ministrov G7 prišlo po tom, ako Spojené štáty nedávno signalizovali pripravenosť rozšíriť clá voči odberateľom ruskej ropy, ak podobný krok prijme aj Európska únia.

Podľa predstaviteľa, ktorý hovoril o rokovaniach USA a EÚ, prezident Donald Trump navrhol clá vo výške 50 až 100 percent, ktoré by sa mohli dotknúť odberateľov ako Čína či India.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Fica pre ruský plyn tlačí Trump aj Únia. Môžu siahnuť aj po sankciách Čítajte 

Európska komisia už v septembri uviedla, že pracuje na možnosti zavedenia ciel na dovoz ruskej ropy do EÚ aj pod tlakom zo strany Trumpa. Americký prezident zároveň požaduje, aby pred tým, než Washington pristúpi k ďalším sankciám voči Moskve, Európa ukončila dovoz energonosičov z Ruska.

Ministri financií G7 sa v októbri stretnú ešte raz - na okraj výročných zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone. (TASR)

V stredu to napísal denník Wall Street Journal s odvolaním sa na predstaviteľov USA. Podľa nich Washington zvažuje aj dodanie zbraní, ktoré by rozšírili počet potenciálnych cieľov Kyjeva.

Agentúra Reuters uviedla, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine informácie svojich tajných služieb už dlho. Vďaka novému vývoju, ktorý v tomto prípade nastal, bude pre Ukrajinu podľa citovaného zdroja Ukrajine ľahšie zasiahnuť rafinérie, plynovody, elektrárne a inú infraštruktúru na území Ruska a pripraviť tak Kremeľ o príjmy z predaja ropy.

Podľa Wall Street Journal americkí predstavitelia žiadajú aj spojencov z NATO, aby Ukrajine tiež poskytli podobnú podporu.

Reuters poznamenala, že Biely dom v stredu na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

Podľa amerických predstaviteľov citovaných Wall Street Journal bolo schválenie poskytovania spravodajských informácií Ukrajine vydané krátko pred tým, než prezident Donald Trump minulý týždeň na sociálnej sieti naznačil, že Ukrajina by mohla získať späť všetky územia obsadené Ruskom - čo predstavovalo výraznú verbálnu zmenu v prospech Kyjeva.

„Po tom, čo vidím ekonomické ťažkosti, ktoré to (vojna) spôsobuje Rusku, myslím, že Ukrajina s podporou Európskej únie je v pozícii bojovať a VYHRAŤ a získať späť celú Ukrajinu v jej pôvodnej podobe,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social minulý utorok krátko po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(zdroj: Truth Social - Donald J. Trump)

Aj viceprezident USA J. D. Vance v nedeľu povedal, že Washington zvažuje žiadosť Ukrajiny o získanie striel Tomahawk, ktoré majú dolet približne 2500 kilometrov pri odpálení z územia Ukrajiny by to ukrajinskej armáde umožnilo zasiahnuť Moskvu a väčšinu európskej časti Ruska.

Ukrajina podľa správy Reuters vyvinula aj vlastnú strelu dlhého dosahu s názvom Flamingo (Flaminho). Počet vyrobených kusov nateraz nie je známy. (TASR)

S odvolaním sa na ukrajinskú ministerku energetiky Svitlanu Hrynčukovú o tom v noci na štvrtok informovala britská stanica BBC.

Hrynčuková uviedla, že úroveň radiácie v zariadení nepresahuje obvyklé hodnoty a obyvatelia nie sú ohrození. Ministerka sa poďakovala energetikom za ich rýchlu a efektívnu prácu a zdôraznila, že takto „zaistili bezpečnosť pre celú Ukrajinu a Európu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príspevku na platforme Telegram spresnil, že výpadok elektriny v zariadeniach černobyľskej elektrárne v dôsledku ruského útoku na jednu z rozvodní v Slavutyči trval viac ako tri hodiny.

Podľa Zelenského bol útok na Slavutyč cielený a Rusi si museli byť vedomí následkov, ktoré ich útok spôsobí.

Dodal, že podľa predbežných zistení bolo do útoku nasadených viac ako 20 dronov – zrejme rusko-iránskych strojov typu Šahíd. Niektoré z dronov boli zostrelené, do útoku boli však vyslané vo vlnách, aby sa sťažila obrana zariadenia.

Ukrajinský prezident upozornil, že „Rusko zámerne vytvára hrozbu radiačných incidentov“, pričom využíva „slabé postavenie“ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a jej riaditeľa Rafaela Grossiho, ako aj fakt, že pozornosť medzinárodného spoločenstva nie je sústredená len na Ukrajinu.

Agentúra AFP v stredu informovala, že v dôsledku útoku zostal bez elektriny ochranný sarkofág, ktorý izoluje zničený štvrtý blok bývalej elektrárne a zabraňuje úniku rádioaktivity do okolia.

Útok ruského dronu poškodil sarkofág aj vo februári, podľa ukrajinských úradov však nedošlo k zvýšeniu rádioaktivity v okolí.

Černobyľská elektráreň bola 26. apríla 1986 dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v dejinách. Definitívne bola odstavená v decembri 2000.

Po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 ju okupovali ruskí vojaci, ktorí ju opustili v apríli 2022. Odvtedy je elektráreň pod osobitnou kontrolou ukrajinskej armády. (TASR)

Ďalšie stretnutie má byť 23. a 24. októbra, v príspevku na platforme X to v stredu uviedol predseda Európskej rady António Costa.

Ako objasnil Politico, kľúčovým problémom je, ako tieto prostriedky použiť na financovanie pôžičky pre Ukrajinu bez ich priameho skonfiškovania, pretože takéto zhabanie by mohlo byť porušením medzinárodného práva a mohlo by podkopať dôveryhodnosť eura na globálnej scéne.

Belgicko žiada, aby sa odvetné opatrenia zo strany Ruska rozdelili rovnomerne medzi členov EÚ. Túto myšlienku podporilo aj Francúzsko.

Politico dodal, že lídri EÚ sa v stredu na svojom neformálnom summite v Dánsku podrobne venovali aj otázkam spoločnej obrany, pričom vo všeobecnosti privítali návrhy Európskej komisie.

Zároveň však trvali na tom, aby v budúcnosti mali slovo pri rozhodovaní - v záujme toho sa ministri obrany 27 členských štátov majú s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Kają Kallasovou stretávať častejšie. (TASR)

Hlavným cieľom by podľa nej malo byť vybudovať takú silnú Európu, aby vojna nepripadala do úvahy. Podpora Ukrajiny je pritom priamou investíciou do európskej bezpečnosti, dodala dánska premiérka po skončení neformálneho samitu Únie v Kodani a podporila návrh Európskej komisie použiť mrazené ruské aktíva v Európe na poskytnutie úveru Kyjevu.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej musí Európska únia zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine a je načase aj zvýšiť tlak na Rusko. Opätovne zdôraznila, že je ale potrebné "viac štrukturálnych riešení", a tým je možné financovanie ukrajinskej obrany z ruských zmrazených aktív. (ČTK)

Nálet ruského dronu na energetický objekt pripravil o dodávky elektriny a vody asi 20-tisíc civilných obyvateľov mesta Slavutyč, napísal na telegrame náčelník vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk. Našťastie si nálet nevyžiadal žiadne obete a na obnove dodávok sa pracuje, dodal.

Mesto bolo postavené po havárii Černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorá je vzdialená asi 50 kilometrov, aby bolo kam presídliť pracovníkov evakuovaných zo zamoreného mesta Pripiať.

V dôsledku útoku zostal bez prívodu elektrickej energie ochranný sarkofág, ktorý izoluje zničený štvrtý blok bývalej elektrárne a zabraňuje úniku rádioaktivity do okolitého prostredia.

„V dôsledku výpadkov elektrickej energie zostala bez elektrickej energie nová bezpečnostná ochranná konštrukcia - teda kľúčové zariadenie, ktoré izoluje zničený štvrtý blok jadrovej elektrárne v Černobyle,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky vo vyhlásení na Telegrame.

Ukrajina uviedla, že odborníci v súčasnosti pracujú na obnovení dodávok elektriny.

Pri ruskom útoku na mesto Balaklija v Charkovskej oblasti zahynula 70-ročná žena, tvrdí šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Ďalšie štyri ženy vo veku 79, 78, 60 a 35 rokov utrpeli zranenia a boli hospitalizované, napísal na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že ďalšia žena vo veku 88 rokov utrpela akútnu stresovú reakciu po tom, ako ruská raketa dopadla vedľa päťposchodového obytného domu.

Synehubov už ráno oznámil, že ruský útok na Charkov a ďalšie obce v priľahlej oblasti si v noci vyžiadal život jedného človeka a ďalších šesť ľudí zranil.

Francúzske úrady sa nazdávajú, že tento tanker sa podieľal na nedávnych preletoch dronov v Dánsku. Zadržaní členovia posádky sa podľa prokurátora predstavili ako kapitán lode a jeho prvý dôstojník.

Predbežné vyšetrovanie je zamerané na neposkytnutie dôkazu o tom, z akého štátu loď pochádza, a tiež na odmietnutie uposlúchnuť pokyny, za čo hrozí ročný trest väzenia a pokuta 150.000 eur, objasnil prokurátor Stéphane Kellenberger.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu oznámil, že Francúzsko vyšetruje ropný tanker napojený na Rusko, ktorý sa nachádza pri francúzskom pobreží. Plavidlo Borocay sa plavilo pod vlajkou Beninu a EÚ naň uvalila sankcie za to, že je súčasťou spomínanej ruskej tieňovej flotily.

Novinári AFP neskôr informovali, že na palubu tankera vstúpil francúzsky vojenský personál.

Tanker podľa denníka The Guardian smeroval z ruského ropného terminálu v Primorsku neďaleko Petrohradu s nákladom 750.000 barelov ropy do Vadinaru v Indii. V nedeľu ho však francúzska vojenská loď odklonila do mesta Saint-Nazaire v západnom Francúzsku, kde zostane počas vyšetrovania.

Tanker Boracay si len nedávno zmenil názov z Pushpa. Pod týmto názvom bol minulý týždeň monitorovaný pri plavbe na západ okolo Dánska a námorní experti ho označili ako jedno z mála plavidiel prepojených na Rusko, ktoré mohli byť zapojené do incidentov s dronmi, informuje britský denník. (TASR)

Medzi obyvateľmi sa rozšírili obavy, že ide o výsledok útoku dronu, ale miestne úrady trvajú na tom, že incident nespôsobil útok, píše web Ukrajinská pravda.

„Dnes neboli zaznamenané žiadne útoky bezpilotných lietadiel,“ uviedol na komunikačnej platforme Telegrame gubernátor Jaroslavlianskej oblasti Michail Jevrajev. Dodal, požiar vypukol pre technickú poruchu a hasiči pracujú na jeho uhasení.

Z hľadiska kapacity spracovania uhľovodíkov patrí ropná rafinéria v Jaroslavli medzi päť najväčších rafinérií v Rusku. Prevádzkuje ju spoločnosti Slavnefť, ktorej 99,7 percenta akcií spoločne kontrolujú ruské energetické giganty Rosnefť a Gazprom. (SITA)