Poľsko zneškodnilo dron nad vládnymi budovami

Muž obvinenia popiera a plánuje sa proti rozhodnutiu odvolať. 

Muža zatkli v auguste neďaleko mesta Rimini na základe európskeho zatykača. Nemecká Spolková prokuratúra Ukrajinca identifikovaného ako Serhij K. obvinila zo spôsobenia výbuchu a sabotáže.

Podľa nej bol súčasťou skupiny, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori. Serhij K. bol údajne koordinátorom celej akcie.

Zadržaný na súde v Bologni tvrdil, že v tom čase sa nachádzal na Ukrajine a v Taliansku bol tento rok z rodinných dôvodov. Jeho právnici pre tlačové agentúry v utorok potvrdili, že proti rozhodnutiu bolonského súdu o vydaní sa odvolá na taliansky najvyšší súd.

Vyšetrovanie nemeckých orgánov prišlo k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy. Pravdepodobne si prenajali na vykonanie útoku jachtu, ktorá vyplávala z nemeckého mesta Rostock a Serhij K. pri tom použil falošné doklady totožnosti.

Podľa informácií týždenníka Der Spiegel je Serhij K. bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej tzv. tieňovej flotily v Stredozemnom mori. (TASR)

„Takisto tu boli provokácie namierené proti našim partnerom,“ napísal prezident na platforme X. „Toto je presne ten druh leteckého teroru, proti ktorému Ukrajina žiada spoločnú obranu – aby nikto nemusel narýchlo nasadzovať stíhacie lietadlá a cítiť tlak Ruska na svojich hraniciach.“

Ruské sily ráno podnikli rozsiahly útok na Záporožie, pri ktorom zahynul 41-ročný muž a 13 ďalších osôb utrpelo zranenia.

Ukrajinské vzdušné sily hlásili z noci na utorok celkovo 22 ruských útokov v šiestich oblastiach. Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov uviedol, že podľa predbežných správ ruské sily vykonali desať útokov v Záporožskej oblasti z viacerých raketových systémov, v dôsledku čoho poškodili desať bytoviek a 12 domov.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruské vojsko nasadilo cez noc 113 dronov, z toho 89 sa podarilo zneškodniť. Do údajov nezapočítalo bezpilotné lietadlá zacielené na Záporožie.

Podľa portálu „odloženie na neurčito“ súvisí s tým, že Európska únia plánuje presunúť svoju pozornosť na Slovensko a Maďarsko a vyvinúť tlak na obe krajiny, aby znížili svoju závislosť od ruskej ropy.

Podľa magazínu Politico Európska komisia zatiaľ neuviedla predpokladaný dátum predstavenia najnovšieho balíka sankcií a túto informáciu v pondelok poobede komunikovala aj s členskými štátmi.

V Bruseli sa v utorok stretávajú diplomati členských štátov EÚ s cieľom rokovať o navrhovanom zákaze dovozu ruského plynu.

EK v máji predstavila návrh legislatívy na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy, plynu a jadrového paliva do krajín EÚ do 1. januára 2028. Premiér Fico v reakcii na to oznámil, že návrh je v jeho súčasnej podobe neakceptovateľný, pretože by výrazne poškodil konkurencieschopnosť EÚ aj Slovenska.

Americký prezident Trump začiatkom septembra povedal európskym lídrom na samite takzvanej koalície ochotných v Paríži, že Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu. Podľa jeho slov to pomáha Moskve financovať svoje vojenské ťaženie proti Ukrajine.

Trump cez víkend vyhlásil, že je pripravený uvaliť na Rusko sankcie. Podmienil ich tým, že EÚ to spraví ako prvá. Medzi jeho podmienkami bolo aj uvalenie ciel na dovozy čínskych produktov do Európy.

„Som pripravený uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, keď sa na tom dohodnú všetky členské štáty NATO a začnú konať rovnako a keď všetky členské štáty NATO prestanú nakupovať ropu od Ruska,“ napísal Trump.

Americký minister energetiky Chris Wright už v piatok  vyzval Slovensko a Maďarsko, aby prestali brojiť proti snahám EÚ o ukončenie energetickej závislosti od Ruska do roku 2027 a namiesto toho nakupovali energonosiče zo Spojených štátov.

Magazín Politico napísal, že Trumpove požiadavky odstrihnúť sa od ruskej ropy prinášajú pre EÚ nové možnosti, ako vyvinúť na Slovensko a Maďarsko nátlak. Napriek tomu označil za nepravdepodobné, že by ukončenie dovozu ruských surovín nastalo skôr ako do konca roka 2027 alebo by finálny návrh obsahoval formálny zákaz dovozu ruskej ropy.

„Ak chce Trump, aby krajiny EÚ prestali nakupovať ruskú ropu, stačí, ak zdvihne telefón a zavolá Robertovi Ficovi a (maďarskému premiérovi) Viktorovi Orbánovi. Sú to jeho priatelia, môže im jednoducho zavolať,“ citoval magazín zdroj z diplomatického prostredia. (TASR)

Šéf Bieleho domu stále dúfa, že sa mu podarí sprostredkovať mierovú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou.

Trump opakovane varoval, že uvalí sankcie na Rusko, ak Putin nepristúpi na kompromis. Svoje hrozby zatiaľ nenaplnil, hoci Rusko medzitým zintenzívnilo útoky proti Ukrajine.

Rubio uviedol, že Trump je výnimočný tým, že dokáže hovoriť s Putinom, so Zelenským aj s Európanmi. „Ak je mier možný, chce ho dosiahnuť. V určitom okamihu môže prezident dospieť k záveru, že to možné nie je. Zatiaľ tam nie je, ale môže sa to stať.“ konštatoval šéf americkej diplomacie.

„Ak by sa z toho nejako stiahol alebo uvalil sankcie na Rusko a povedal: ‚Koniec,‘ potom už na svete nezostane nikto, kto by mohol sprostredkovať ukončenie konfliktu,“ povedal Rubio. Poukázal na číslo, ktoré predtým uviedol Trump, a povedal, že Rusko len v júli prišlo v bojoch o 20-tisíc vojakov. (SITA)

Poľský líder v rozhovore pre nemecký denník Bild uviedol, že je potrebné „urobiť všetko pre to, aby sme sa pripravili na vojnu, keďže len to zaručí mier“. Podľa svojich slov očakáva, že k „podobným útokom na územie NATO“ už nedôjde a Aliancia sa na to ešte lepšie pripraví.

Operačné velenie poľských ozbrojených síl uviedlo, že počas útoku Ruska na Ukrajinu bol v noci na stredu najmenej 19-krát narušený poľský vzdušný priestor.

Tri drony boli zostrelené poľským a spojeneckým letectvom, čo premiér Donald Tusk označil za bezprecedentné použitie zbraní poľským letectvom v novodobej histórii.

Podľa Nawrockého útok bol „riadený priamo z Moskvy“ a demonštruje možnosti Putina. Poľská hlava štátu zároveň vyjadrila spokojnosť s tým, že pri údere nedošlo k civilným či vojenským stratám na životoch.

Podporil tiež Trumpovu výzvu členským štátom NATO, aby ukončili všetok dovoz ruskej ropy, pretože pokračujúce obchodovanie iba povzbudí Moskvu a môže viesť k ďalšej agresii. Trump adresoval výzvu napríklad Maďarsku a Slovensku, no platila aj pre Francúzsko, ktoré dováža ruskú ropu z Indie.

Iba sankcie a Trump môžu vyvinúť tlak na Putina, aby sa ukončila vojna a zachovala územná celistvosť Ukrajiny, povedal poľský líder a dodal, že „Európa by ho mala v týchto snahách podporiť“. (TASR)

Ďalších deväť ľudí bolo zranených, uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Medzi zranenými je aj jedno dieťa, ktoré malo podľa portálu The Kyiv Independent štyri roky a nie je v ohrození života.

V dôsledku útoku vypuklo v meste Záporožie tiež niekoľko veľkých požiarov. Fotografie, ktoré gubernátor zverejnil na internete, ukazujú hasičov bojujúcich s požiarmi súkromných domov ako aj iných budov.

Verejnoprávny portál Suspilne uviedol, že Záporožie zasiahlo najmenej desať úderov, dodáva Reuters.

Podľa agentúry AFP útočili ruské sily aj v Mykolajivskej oblasti, kde zasiahli farmu a zabili vodiča traktora, ktorý pracoval na poli. Tamojší gubernátor Vitalij Kim to na platforme Telegram označil za „cielený útok na civilistov“, uvádza AFP. (TASR)

Zo základne Coningsby v grófstve Lincolnshire s nimi vzlietne aj tankovacie lietadlo Voyager, oznámilo britské ministerstvo obrany. Počet stíhačiek zatiaľ nešpecifikovalo, informuje televízia Sky News.

„Bezohľadné správanie Ruska je priamou hrozbou pre bezpečnosť Európy a porušením medzinárodného práva,“ uviedol vo vyhlásení britský premiér Keir Starmer. Dodal, že lietadlá nie sú len prejavom sily, sú nevyhnutné na odrádzanie od agresie, ako aj na zabezpečenie vzdušného priestoru NATO a ochranu bezpečnosti Spojeného kráľovstva.

Od apríla do júla bolo v Poľsku v rámci misie NATO umiestnených šesť lietadiel RAF Typhoon, ktoré operovali po boku švédskych stíhačiek.

Francúzsko a Nemecko už avizovali, že do Poľska vyšlú ďalšie lietadlá – Paríž poskytne tri stíhačky Rafale a Berlín štyri stíhačky Eurofighter. K operácii pripojí aj Dánsko s dvoma stíhačkami F-16 a protilietadlovou fregatou.

Dnes dorazila na východ Poľska vrtuľníková jednotka českej armády zo základne v Náměšti nad Oslavou s troma strojmi Mi-171Š.

Podľa veliteľstva spojeneckých síl v Európe (SHAPE) v belgickom Monse svoju účasť čoskoro oznámi aj Španielsko. Svoju podporu signalizovali tiež Taliansko a Švédsko. Talianska agentúra ANSA s odvolaním sa na vládne zdroje informovala, že Taliansko má v úmysle poskytnúť dve stíhačky Eurofighter.

Prvé nasadenie stíhačiek v rámci operácie Eastern Sentry sa uskutočnilo v sobotu, keď z dôvodu blížiacich sa ruských dronov vzlietla francúzska stíhačka Rafale. Nijaký z nich nakoniec nevstúpil do poľského vzdušného priestoru. (TASR)

Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na bieloruské ministerstvo obrany, ktoré účasť Američanov prezentovalo ako prekvapenie.

„Kto by si pomyslel, že takto sa začne ďalší deň cvičenia Západ 2025?“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, v ktorom tiež pripomenulo, že ako pozorovatelia prišli zástupcovia 23 krajín vrátane dvoch ďalších členských štátov NATO - Turecka a Maďarska.

„Som rád, že ste zareagovali na naše pozvanie. Chceli sme, aby ste si (cvičenia) pozreli a poskytli objektívne hodnotenie,“ povedal pri privítaní americkej delegácie bieloruský minister obrany Viktar Chrenin citovaný agentúrou BelTA.

Bieloruský rezort obrany zverejnil video, na ktorom dvaja uniformovaní americkí dôstojníci ďakujú Chreninovi za pozvanie a podávajú mu ruku.

„Ukážeme vám čokoľvek, čo vás zaujíma. Čokoľvek chcete. Môžete tam ísť, poobzerať sa, porozprávať sa s ľuďmi,“ uviedol Chrenin.

Americkí dôstojníci odmietli hovoriť s novinármi, poznamenala agentúra Reuters. Podľa nej je ich prítomnosť v Bielorusku ďalším znakom otepľovania vzťahov medzi Washingtonom a Minskom, spojencom Moskvy, ktorý umožnil využiť ruským silám svoje územie na začiatku ich invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Americká strana sa zatiaľ k správam o prítomnosti svojich vojakov v Bielorusku nevyjadrila.

John Coale, vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa, rokoval minulý týždeň v Minsku s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorý súhlasil s prepustením 52 politických väzňov vrátane 14 cudzincov. USA za to zmiernili sankcie voči bieloruskej národnej leteckej spoločnosti Belavia.

Trump chce v blízkej budúcnosti znovu otvoriť americké veľvyslanectvo v Bielorusku, normalizovať bilaterálne vzťahy a oživiť hospodársku a obchodnú spoluprácu, povedal po rokovaní Coale. (TASR)