Wadephul vyzval USA, aby uvalili na Rusko nové sankcie

Správu vypracovali traja nezávislí experti na medzinárodné právo z Francúzska, Českej republiky a Švédska na žiadosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, podľa ktorých sú mučenie a popravy bežné.

„Tieto porušenia môžu predstavovať vojnové zločiny a v niektorých prípadoch možno aj zločiny proti ľudskosti,“ napísali experti. Odporučili tiež, aby Medzinárodný trestný súd v Haagu tieto incidenty vyšetril.

Podľa správy existujú dôveryhodné dôkazy o používaní pažieb pušiek, lopát, elektrických šokov a psov na zadržaných, pričom takmer 43 percent prepustených vojnových zajatcov uvádza, že boli vystavení sexuálnemu násiliu.

Správa tiež cituje vyhlásenia ruských vojenských veliteľov a úradníkov, ktorí naliehajú na nemilosrdné zaobchádzanie so zajatcami. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev podľa správy tvrdil, že vojnoví zajatci „nemajú právo na život“. „Popravte ich, popravte, popravte,“ dodal údajne.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bolo podľa správy zajatých približne 13.500 ukrajinských vojakov. Z nich bolo približne 6800 prepustených, zatiaľ čo 6300 zostáva v zajatí.

Zistenia expertov vychádzajú zo svedectiev bývalých vojnových zajatcov, ukrajinských úradníkov, správ medzinárodných organizácií a iných dôkazov. Rusko pri vyšetrovaní nespolupracovalo, dodáva DPA. (TASR)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu tiež informovala, že v noci na piatok vybuchol v asi 800-metrovej blízkosti Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne dron.

Podľa regionálneho prevádzkovateľa distribúcie elektriny v Černihivskej oblasti práce na obnovení dodávok energie prebiehajú.

V noci na piatok ruské jednotky zaútočili aj na energetické zariadenie aj v meste Vinnycia, čím narušili dodávky elektrickej energie do niektorých častí mesta a spôsobili požiare.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi v oficiálnom vyhlásení potvrdil, že v stredu neskoro večer a vo štvrtok ráno bolo v monitorovacej zóne Juhoukrajinskej elektrárne spozorovaných 22 dronov. Niektoré z nich leteli v blízkosti až 500 metrov. Podľa agentúry však žiadne obete hlásené neboli.

„Drony opäť lietajú príliš blízko jadrových elektrární, čím ohrozujú jadrovú bezpečnosť,“ uviedol Grossi. „Našťastie včerajší incident nespôsobil žiadne škody na samotnej jadrovej elektrárni. Nabudúce už nemusíme mať také šťastie,“ dodal riaditeľ.

Miesto dopadu dronu Grossi sám navštívil a potvrdil, že ide o kráter s rozlohou asi štyri štvorcové metre. Okolité budovy boli v dôsledku dopadu čiastočne poškodené. (TASR)

Doteraz to mohla spraviť iba so súhlasom ministra obrany.

Rumunská Najvyššia rada národnej obrany vo štvrtok rozhodla, že vojsko bude môcť zostreliť lietadlá nachádzajúce sa bez povolenia vo vzdušnom priestore krajiny po rozhodnutí armádneho veliteľa podľa okolností situácie.

Rade predsedá rumunský prezident a jej súčasťou je premiér, minister obrany, veliteľ armády a šéfovia spravodajských služieb.

Agentúra DPA pripomína, že Rumunsko oproti Poľsku napriek opakovaným incidentom nezostrelilo nad svojim územím zatiaľ ani jeden neautorizovaný dron.

Najnovší krok prichádza po tom, čo rumunský parlament v júli schválil návrh zákona, podľa ktorého môže armáda zostreliť drony nad svojim územím aj v čase mieru bez formálneho vyhlásenia vojny.

Rozhodnutie Najvyššej rady národnej obrany poskytuje tejto legislatíve chýbajúce právomoci. V prípade, ak naruší vzdušný priestor pilotované lietadlo, armáda musí jeho posádku najprv varovať. Nariadenie sa týka len armádnych lietadiel, pri civilných ostáva táto právomoc naďalej u ministra obrany.

Od začiatku vojny na Ukrajine ruské drony opakovane vleteli do rumunského vzdušného priestoru alebo havarovali na rumunskom území, najmä v delte Dunaja neďaleko ukrajinských hraníc.

Rumunské stíhačky F-16 a nemecké stíhačky Eurofighter 13. septembra monitorovali ruský dron, ktorý nad Rumunskom strávil približne 50 minút. (TASR)

Maďarské stroje JAS Gripen vzlietli z litovskej vojenskej základne Šiauliai v rámci hliadkovania krajín NATO nad Baltským morom.

Podľa servera nepszava.hu to oznámilo vo štvrtok velenie vzdušných síl NATO.

Podľa informácií NATO smerom k Lotyšsku leteli ruské lietadlá Su-30, Su-35 a tri MiG-31. „Maďarsko demonštruje svoj záväzok voči NATO v ochrane a bezpečnosti pobaltských štátov a východného krídla,“ ocenilo NATO maďarskú misiu v Pobaltí.

Maďarské vzdušné sily poskytujú od augusta do novembra 2025 už štvrtýkrát štyri gripeny na ochranu vzdušného priestoru Litvy, Lotyšska a Estónska v rámci misie NATO Baltic Air Policing, dodáva nepszava.hu. (TASR)

EÚ by podľa neho mohla tieto peniaze Kyjevu poskytnúť bez zasahovania do vlastníckych práv Ruska.

Peniaze by boli vrátené až po tom, čo Rusko zaplatí Ukrajine za škody, ktoré jej spôsobilo počas vojny.

Západní spojenci Ukrajiny po začiatku ruskej invázie zmrazili ruské aktíva v hodnote niekoľko sto miliárd eur.

Vlády EÚ sa ale podľa Reuters vyhýbajú konfiškácii týchto prostriedkov, pretože sa obávajú, že by to mohlo podkopať dôveru v euro ako rezervnej meny.

EÚ sa preto pokúša nájsť nový spôsob na využitie ruských peňazí, ktoré sú uložené najmä v bruselskom depozitári Euroclear.

Vzhľadom na to, že Ukrajine budúci rok hrozí vysoký deficit štátneho rozpočtu, EK považuje toto riešenie za poslednú šancu, ako finančne podporiť Kyjev bez toho, aby na to použila peniaze európskych daňových poplatníkov.

Reuters pripomína, že EÚ doposiaľ používala iba úroky z ruských aktív. Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ a druhý najväčší vojenský podporovateľ Ukrajiny, predtým vyjadrilo obavy v súvislosti s akýmikoľvek návrhmi na úplnú konfiškáciu aktív.

„Teraz je čas použiť účinnú páku, ktorá naruší cynickú hru ruského prezidenta, ktorou si kupuje čas, a privedie ho k rokovaciemu stolu,“ vyhlásil Merz.

O svojom návrhu chce hovoriť s lídrami členských krajín EÚ na neformálnom summite v Kodani budúci týždeň. (TASR)

Oznámil to vminister obrany Boris Pistorius po incidente, pri ktorom dva ruské satelity prenasledovali družicu využívanú nemeckou armádou.

Šéf nemeckého rezortu obrany varoval pred rastúcou hrozbou ruských aktivít vo vesmíre s odvolaním sa na obavy týkajúce sa dvoch ruských satelitov Olymp-K, ktoré prenasledovali družice Intelsat používané nemeckými i inými spojeneckými ozbrojenými silami.

„Rusko a Čína v uplynulých rokoch rýchlo rozšírili svoje kapacity vedenia vojny vo vesmíre. Dokážu narušiť prevádzku satelitov, oslepiť satelity, manipulovať s nimi alebo ich kineticky zničiť,“ vyhlásil Pistorius na konferencii o vesmíre v Berlíne.

Cieľom investície je podľa ministra vytvorenie odolného systému pozostávajúceho zo satelitov, staníc na Zemi, kapacít bezpečného vypúšťania družíc a súvisiacich služieb.

„Posilňujeme naše systémy proti narušeniam a útokom,“ vyhlásil Pistorius, pričom vyzdvihol najmä „kybernetickú bezpečnosť pre všetky vesmírne systémy“. Bezpečnostnú situáciu na orbite majú podľa ministra zlepšiť nové radary, teleskopy a v budúcnosti i strážne satelity. (TASR)

Niektoré ruské regióny čelia nedostatku určitých palív. Dôvodom je zintenzívnenie ukrajinských útokov dronmi na ruské rafinérie. Podľa Interfax podpredseda ruskej vlády Alexander Novak uviedol, že Rusko zaznamenalo menší deficit, čo sa týka ropných produktov, má však dostatočné zásoby, ktorými dokáže tento výpadok vykryť.

S cieľom zmierniť tlak na dodávky palív na ruský trh však Moskva rozhodla o čiastočnom zákaze vývozu nafty. Ten bude platiť iba pre ďalších predajcov, nie pre producentov.

V prípade zákazu vývozu benzínu sa tento týka všetkých, teda aj producentov. Netýka sa však medzivládnych dohôd medzi Ruskom a niektorými krajinami, ako je napríklad Mongolsko.

Zákaz exportu benzínu chce Moskva v súčasnosti predĺžiť. „Zákaz vývozu benzínu čoskoro predĺžime do konca tohto roka a aj zákaz vývozu nafty pre tých, čo nie sú producenti, bude zavedený s platnosťou do konca roka,“ povedal Novak pre Interfax. Ako dodal, Rusku to umožní pokračovať v zásobovaní domáceho trhu pohonnými látkami. (TASR)

„Ak je to potrebné. Takže v tomto úplne súhlasím s prezidentom Trumpom: ak je to potrebné,“ povedal Rutte v rozhovore pre program „Fox & Friends“ televízie Fox News.

Dodal, že vojaci NATO sú vycvičení na posudzovanie takýchto hrozieb a na určenie, či môžu eskortovať ruské lietadlá zo spojeneckého územia alebo podniknúť proti nim ďalšie kroky.

Postoj NATO je podľa agentúry AFP pomerne priamy – ak sa Aliancia domnieva, že lietadlo predstavuje hrozbu, je pripravená strieľať.

„Môžete si byť istí, že urobíme všetko, čo je potrebné na obranu našich miest, našich ľudí, našej infraštruktúry,“ povedal tento týždeň Rutte. „To neznamená, že vždy okamžite zostrelíme lietadlo,“ dodal.

To potvrdzujú nedávne incidenty nad Poľskom a Estónskom. Keď približne 20 ruských dronov preletelo cez Poľsko, NATO zostrelilo tú časť z nich, ktoré boli považované za hrozbu.

Na druhej strane o niekoľko dní neskôr, keď tri ozbrojené ruské stíhačky narušili estónsky vzdušný priestor nad Fínskym zálivom na približne 12 minút, lietadlá NATO iba „eskortovali lietadlo bez eskalácie“, povedal Rutte. „Nebola posúdená žiadna bezprostredná hrozba,“ povedal šéf Aliancie. (TASR)