EK navrhne skoršie ukončenie dovozu fosílnych palív z Ruska

Všetky z nich sú podľa neho v bezpečí, dostávajú psychologickú podporu a obnovujú si svoje ukrajinské doklady.

Medzi navrátenými je podľa Jermaka aj 15-ročné dievča, ktoré uniklo okupácii so svojou tetou po tom, čo jej rodičov a staršieho brata Rusi odsúdili na dlhé roky väzenia na základe vykonštruovaných obvinení.

Ďalším je desaťročný chlapec, ktorého okupačné úrady takmer odobrali jeho rodičom a vyvíjali tlak na jeho matku, aby súhlasila s vymyslenou dohodou o opatrovníctve, tvrdiac, že nemôže zostať so svojimi biologickými rodičmi.

Deti sa naspäť na Ukrajinu dostali na základe iniciatívy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorú spustili v roku 2023 s cieľom „vrátiť všetky ukrajinské deti unesené Ruskom“.

Takto sa z Ruska a ním okupovaných ukrajinských území dostala na Ukrajinu začiatkom septembra skupina detí vo veku od troch mesiacov do 18 rokov.

Humanitárne výskumné laboratórium (HRL) z Yaleovej univerzity v utorok zverejnilo závery svojho najnovšieho vyšetrovania, na základe ktorých tvrdí tvrdí, že Rusko zaviedlo rozsiahly systém „prevýchovy“ a militarizácie ukrajinských detí, ktoré násilím deportovalo. Odborníci identifikovali viac než 210 miest, kde boli odvlečené na vojenský výcvik, výrobu dronov a iné formy nútenej prevýchovy.

„Ide o najvyšší počet miest, do ktorých boli doteraz odvezené deti z Ukrajiny, ktorý bol doteraz zverejnený. Skutočný počet je pravdepodobne vyšší, keďže HRL stále vyšetruje viacero miest a môžu existovať ďalšie miesta, ktoré ešte neboli identifikované,“ píše sa v správe.

Ukrajina tvrdí, že desaťtisíce tamojších detí boli unesené alebo odvlečené do Ruska alebo na Ruskom okupované územia, a to bez vedomia ich rodičov alebo opatrovníkov.

Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva tvrdí, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny. (TASR)

Maďarsko a Slovensko počúvnu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že všetky krajiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy by mali prestať nakupovať ropu od Ruska.

V rozhovore pre Espreso TV to uviedol bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Volodymyr Ogryzko.

„Pri všetkej úcte k Maďarsku a Slovensku, stále to nie sú kľúčové krajiny, ktoré určujú dianie v Európe a vo svete. A myslím si, že ak niektorí oveľa dôležitejší hráči vo svete vypočujú požiadavky napríklad Trumpa, tak aj Maďarsko a Slovensko budú nútené tak urobiť,“ povedal.

Podľa diplomata sa tak udeje v nejakej slušnej podobe. „Budú sa ich pýtať, bude im povedané, že všetko bude v poriadku, že by mali naďalej držať krok s EÚ. Takto sa to aj v skutočnosti stane,“ skonštatoval Ogryzko. (SITA)

Oznámil to hovorca ministerstva zahraničných vecí Georgij Tychyj počas tlačovej konferencie.

V rozhovore pre Sky News Zelenskyj uviedol, že počas posledného stretnutia vo Washingtone Trump navrhol najprv bilaterálne rokovania, aby si strany mohli vymeniť názory alebo vyjadriť požiadavky, a až potom prejsť na trojstranný formát.

„Povedal som mu, že podporujem akýkoľvek formát, ktorý USA ponúknu, pretože, ako to chápem, formát, ktorý ponúkajú USA a ktorý podporuje Ukrajina, a ak Rusko nepodporí jeden alebo druhý formát, tak USA podniknú proti Putinovi rázne kroky. To znamená sankcie aj zbrane. Preto som bez akýchkoľvek podmienok povedal, že podporujem bilaterálny alebo trilaterálny formát,“ povedal Zelenskyj.

Na otázku, či je pripravený prísť na takéto stretnutie do Moskvy, ukrajinský prezident odpovedal, že nie, pretože Rusko zaútočilo na Ukrajinu a nemôže ísť do krajiny, ktorá útočí na jeho vlasť.

„Môžeme sa stretnúť v ktorejkoľvek inej krajine. Na stole je veľa návrhov, s niektorými súhlasia Američania, Európania a, samozrejme, aj ja. Myslím si však, že otázka je teraz adresovaná Rusku, oni na to neodpovedali,“ zdôraznil Zelenskyj. (SITA)

Podľa jeho slov by to len povzbudilo ruského prezidenta Vladimira Putina, „aby hľadal svoj ďalší cieľ“.

„Putin už dlho testuje hranice,“ povedal Merz počas debaty v nemeckom parlamente. „Sabotuje, špehuje, vraždí, snaží sa vyvolávať neistotu,“ vyhlásil kancelár.

Podľa neho sa to ukázalo minulý týždeň v Poľsku, keď ruské drony narušili vzdušný priestor krajiny. Putin sa však snaží narušiť stabilitu aj nemeckej spoločnosti, varoval Merz.

„Ale my to nedovolíme,“ zdôraznil kancelár s tým, že Nemecko práve z tohto dôvodu posilňuje svoju odolnosť a obranné kapacity.

„Musíme odradiť našich oponentov od ďalšej agresie a súčasne priviesť spojencov a partnerov bližšie k sebe,“ dodal. (TASR)

Zasiahli aj železničnú infraštruktúru na bližšie nešpecifikovanom mieste.

„V tejto chvíli je regionálne centrum a 44 osád v územnej komunite Olexandrivka čiastočne odrezaných od dodávok elektrickej energie,“ napísal  gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč.

Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba zároveň oznámil, že ruské sily zaútočili aj na železničnú infraštruktúru. O mieste útoku útoku neinformoval.

„Včera v noci nepriateľ podnikol masívny útok dronmi s cieľom vyradiť z prevádzky rozvodne, ktoré napájajú železničnú sieť,“ napísal Kuleba.

„Takéto útoky majú jasný cieľ: narušiť osobnú a nákladnú dopravu, jej stabilnú prevádzku a vyvinúť dodatočný tlak na ľudí a ekonomiku,“ dodal. Ukrajinské štátne železnice podľa neho po útoku nasadili viac ako 20 rezervných lokomotív. (TASR)

„Nariadil som, aby boli všetky sociálne záväzky nášho štátu splnené a aby sa zvýšila podpora ľudí,“ povedal vo večernom videoprejave v utorok.

Premiérka Julija Svyrydenková mu predtým predstavila kľúčové body návrhu rozpočtu na rok 2026.

„Zdroje na to sú k dispozícii. Celkovo sa výdavky na vzdelávanie na tento rok zvýšia o 66 miliárd hrivien (asi 1,36 miliardy eur),“ povedal Zelenskyj. Zvýšenie sa plánuje aj v oblasti zdravotníctva.

Deň predtým ukrajinská vláda dokončila návrh rozpočtu na budúci rok. Predpokladá deficit 18,4 percenta hrubého domáceho produktu, približne 40,5 miliardy eur. Výdavky sa majú zvýšiť približne o 8,5 miliardy eur.

Na obranné účely vláda plánuje vyčleniť o takmer 3,5 miliardy eur viac. Na zvýšenie dôchodkov sa má dodatočne minúť viac ako 2,5 miliardy eur. Kyjev očakáva platby zo zahraničia takmer 43 miliárd eur, čo predstavuje 43 percent rozpočtu.

Kyjev sa už viac ako tri a pol roka bráni pred rozsiahlou ruskou inváziou s podporou západných krajín. Podľa ukrajinských zdrojov sa odvtedy na financovanie rozpočtových výdavkov použilo viac ako 122 miliárd eur v podobe pomoci a pôžičiek zo zahraničia. (TASR)

Oznámilo to v utorok lotyšské ministerstvo obrany, avšak bez uvedenia ich počtu.

Dovedna 15 takýchto vozidiel Ukrajine už v júli odovzdala lotyšská premiérka Evika Siliňová počas návštevy Kyjeva.

Ide o transportéry Patria 6x6, ktoré sa vyrábajú v závode fínskeho výrobcu Patria na území Lotyšska. Riga ich chce Ukrajine len v tomto roku dodať Ukrajine až 42.

Lotyšská vláda plánuje poskytnúť Kyjevu aj drony a ďalšie vojenské vybavenie v celkovej hodnote 70 miliónov eur a vycvičiť 4000 ukrajinských vojakov. Lotyšsko, ktoré susedí s Ruskom i jeho spojencom Bieloruskom, patrí medzi najodhodlanejších podporovateľov Ukrajiny vzdorujúcej invázii ruských síl. (TASR)