Zelenskyj odcestuje do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN

Tie zásobujú ruskú armádu, informoval ukrajinský generálny štáb.

V ruskom Saratove sa v noci ozývali výbuchy, ukrajinské drony napadli miestnu rafinériu, kde zrejme vypukol požiar, uviedol server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zábery na sociálnych sieťach. Saratovská rafinéria sa naposledy stala terčom náletu v noci na 16. septembra, pripomenul portál.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 27 dronov nad Saratovskou oblasťou, miestne úrady informovali o dočasnom uzatvorení letiska v Saratove a o jednom ranenom. O škodách v rafinérii sa nezmienili.

Ukrajinský generálny štáb potvrdil, že drony napadli a poškodili strategické podniky agresora: rafinériu v Saratove, schopnú spracovať sedem miliónov ton ropy ročne, ako aj rafinériu v Nokujbyševsku s kapacitou 8,8 milióna ton ropy a ďalší podnik v Samarskej oblasti, ktorý zmiešava ruskú ropu s vysokým a nízkym obsahom síry na export.

"Dôsledky poškodenia sa spresňujú. Všetky zasiahnuté objekty sa podieľajú na zásobovaní ruských ozbrojených síl," napísal štáb.

Desiatky ďalších utrpeli zranenia, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Predtým ukrajinské úrady informovali o jednom mŕtvom a ranených v Dnepropetrovskej oblasti a o ďalších obetiach a dvoch ranených v Chmeľnyckej oblasti. Podľa Zelenského ruským úderom čelili aj ďalšie regióny.

V Dnipre ruská raketa zasiahla panelový dom. Šéf oblastnej správy Serhij Lysak informoval o 26 ranených, jeden z nich - 55-ročný muž - utrpel popáleniny na 70 percentách tela a lekári bojujú o jeho život.

„Každý takýto útok nie je vojenskou nevyhnutnosťou, ale zámernou stratégiou Ruska terorizovať civilistov a ničiť našu infraštruktúru,“ povedal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Vyzval spojencov Kyjeva, aby Ukrajine poskytli viac systémov protivzdušnej obrany a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie. "Každé obmedzenie Ruska znamená zachránené životy," zdôraznil.

Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko proti Ukrajine vyslalo 579 dronov, osem rakiet Iskander-M či ich severokórejské obdoby KN-23 a 32 striel s plochou dráhou letu Ch-101, ktoré sú vypúšťané z ruských bombardérov.

Zostreliť sa podarilo 552 dronov, dve rakety a 29 striel. Pripustilo zásahy v desiatich miestach.

"Počas útoku nepriateľ použil tradičnú taktiku - súčasný úder na určené objekty veľkým množstvom rakiet a bezpilotných lietadiel rôznych typov. Počas úderu sa taktické letectvo, najmä stíhačky F-16, efektívne vysporiadalo s nepriateľskými strelami s plochou dráhou letu. Západné zbrane opäť preukazujú svoju účinnosť na bojisku," napísalo velenie letectva. (ČTK)

"Takéto porušenia suverenity a medzinárodného práva sú neprijateľné. Podporujeme konzultácie, o ktoré Estónsko požiadalo podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy," uviedol Juraj Blanár na sociálnej sieti Facebook.

Urobilo tak po tom, ako Rusko začalo letecké útoky na západe Ukrajiny blízko poľských hraníc.

"Poľské a spojenecké lietadlá operujú v našom vzdušnom priestore, zatiaľ čo pozemná protivzdušná obrana a radarové prieskumné systémy boli uvedené do najvyššej pohotovosti," uviedlo operačné velenie poľskej armády.

O 05:40 SELČ bola takmer celá Ukrajina v pohotovosti kvôli varovaniu ukrajinského letectva pred ruskými raketovými a dronovými útokmi.

Ukrajina vydala celoštátny stav pohotovosti a tamojší predstavitelia hlásili aj útoky v regióne okolo hlavného mesta Kyjev. „Nepriateľ útočí dronmi a raketami. Mierumilovné obce v regióne sú pod útokom,“ povedal Mykola Kalašnik, vedúci kyjevskej regionálnej vojenskej správy.

Starosta Mykolajiva zasa uviedol, že Rusko zasiahlo toto juhoukrajinské mesto dronmi aj raketami, ale „nedošlo k žiadnym obetiam“.

Ako na sociálnych sieťach informoval šéf regionálnej vojenskej správy Serhij Lysak, v Dnepropetrovskej oblasti a v celom regióne vypuklo niekoľko požiarov. Poškodené boli výškové budovy, súkromné ​​domy aj hospodárske budovy. V Dnepropetrovskej oblasti zahynula jedna osoba a 13 bolo zranených.

Ruskí predstavitelia zasa uviedli, že ich sily odrazili „masívne“ ukrajinské útoky vo Volgogradskej a Rostovskej oblasti, zatiaľ čo v neďalekej Saratovskej oblasti bola jedna osoba zranená. (ČTK, SITA)

„Je úplne jasné, že protivzdušná obrana musí byť prioritou NATO,“ uviedol Alar Karis vo svojom príspevku na platforme X.

V súvislosti s novou misiou NATO Eastern Sentry, zameranou na ochranu vzdušného priestoru pozdĺž východného krídla aliancie, dodal: „Som presvedčený, že sa zameria na všetky ruské vzdušné hrozby naprieč celým východným krídlom aliancie.“

Estónsko v reakcii požiadalo o konzultácie podľa článku 4 Zmluvy o NATO, ktorý umožňuje členským štátom zvolať rokovanie, ak sa cítia ohrozené na územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti. (TASR)

„Let prebiehal v prísnom súlade s medzinárodnými pravidlami pre využívanie vzdušného priestoru, bez narušenia hraníc iných štátov,“ citovala ruské ministerstvo obrany štátna tlačová agentúra.

Ministerstvo zároveň uviedlo, že ruské lietadlá „neodbočili z dohodnutej letovej trasy a nenarušili estónsky vzdušný priestor“. Stroje podľa Moskvy leteli nad neutrálnymi vodami Baltského mora, vo vzdialenosti viac než tri kilometre od estónskeho ostrova Vaindloo.

Tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť.

Estónsko poskytlo odlišnú verziu udalostí – podľa tamojších úradov tri ruské stíhacie lietadlá v piatok nadránom bez povolenia vstúpili do estónskeho vzdušného priestoru v blízkosti ostrova Vaindloo a zotrvali v ňom približne 12 minút. Ani tieto informácie zatiaľ neboli nezávisle overené.

Hovorkyňa NATO Allison Hartová v príspevku na platforme X uviedla, že „NATO reagovalo okamžite a ruské lietadlá zachytilo“. Detaily samotného manévru zachytenia však zatiaľ nie sú známe. V podobných prípadoch zvyknú aliančné stíhačky vzlietnuť a sprevádzať narušiteľa mimo vzdušného priestoru členskej krajiny.

Reagoval tak na narušenie vzdušného priestoru Estónska tromi ruskými bojovými stíhačkami.

Zelenskyj označil 12 minút trvajúce narušenie vzdušného priestoru Estónska zo strany Ruska za „neslýchané“ a dodal, že nejde o „nehody“, ale o systematickú ruskú kampaň namierenú proti Európe, NATO a Západu.

„Destabilizačné aktivity Ruska sa rozširujú do nových krajín a smerov. Využívajú všetky prostriedky: od zasahovania do politických procesov, ako v Rumunsku a Moldavsku, až po narušovanie vzdušného priestoru, ako v Poľsku, Rumunsku a teraz aj v Estónsku,“ napísal.

Podľa ukrajinského prezidenta si takéto konanie Moskvy vyžaduje systémovú reakciu, pričom silné kroky musia byť prijaté kolektívne a tiež individuálne každou krajinou.

Rusko musí pociťovať narastajúci tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, predovšetkým prostredníctvom ekonomiky, čo sa podľa Zelenského najúčinnejšie dosahuje sankciami.

„Zároveň musia naďalej narastať aj straty Ruska vo vojne, čo najlepšie zabezpečí silná ukrajinská armáda,“ dodal prezident.

Incident odsúdil aj ukrajinský minister zahraničných veci Andrij Sybiha, podľa ktorého išlo o „ďalšiu ruskú eskaláciu a priamu hrozbu pre transatlantickú bezpečnosť“. (TASR)

„Už máme na Ukrajine určité typy zbraní v oveľa väčšom množstve, než dnes v skutočnosti potrebujeme,“ uviedol Zelenskyj, pričom spomenul námorné drony, protitankové zbrane a „niektoré ďalšie typy“ vojenského vybavenia.

„Vďaka kontrolovanému vývozu budeme môcť nahromadiť peniaze na väčšiu výrobu vecí, ktoré naša armáda potrebuje,“ dodal.

Zelenskyj spomenul niekoľko potenciálnych kupcov vrátane Spojených štátov, európskych krajín a „ďalších partnerov na celom svete, ktorí majú tiež záujem o ukrajinské zbrane a od ktorých Ukrajina získala rôzne formy podpory“.

Ukrajinský prezident v uplynulých mesiacoch pri niekoľkých príležitostiach ponúkol predávať bezpilotné drony USA, no tieto návrhy sa doposiaľ nepodarilo zrealizovať.

Agentúra AFP pripomína, že hoci je Ukrajina od začiatku ruskej invázie v roku 2022 závislá od financovania a dodávok zbraní od západných krajín, napriek pokračujúcej vojne si vybudovala vlastnú domácu výrobu zbraní a rôznych útočných systémov, najmä dronov.

Podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu Ukrajina od roku 2022 dostala z Európy viac ako 167 miliárd eur vo forme vojenskej pomoci a zo Spojených štátov viac ako 114 miliárd eur. (TASR)