V Británii zadržali tri osoby podozrivé zo špionáže pre Rusko

Informoval o tom ruskojazyčný servis BBC.

Šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame napísal, že v Pavlohrade vzniklo niekoľko požiarov a hasiči ich lokalizovali. Ďalšie podrobnosti k útoku nezverejnil.

Podľa ukrajinského letectva ruská armáda nad susednú krajinu poslala za uplynulú noc 86 dronov. Protivzdušná obrana ich zneškodnila 71.

Bezpilotné lietadlá zasiahli šesť miest, na ďalších dvoch miestach sa zrútili trosky zostrelených strojov.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou Vjačeslav Gladkov informoval, že pri ukrajinských dronových útokoch utrpeli zranenia dvaja ľudia na dvoch rôznych miestach. Jedným zo zranených je vojak. (ČTK)

Informoval o tom šéf vojenskej správy ukrajinskej metropoly Tymur Tkačenko. V meste zneli dva letecké poplachy, mŕtvi ani zranení nie sú hlásení.

Zostrelené drony podľa Tkačenka dopadli vo viacerých oblastiach mesta, okrem iného na ceste v centrálnej Ševčenkivskej štvrti. Jeden z padajúcich dronov poškodil trolejbusové vedenie.

"Podľa predbežných správ nebol nikto zranený," napísal Tkačenko na telegrame.

Podľa lotyšskej vlády je potvrdené, že ide o zadnú časť ruského bezpilotného lietadla Gerbera a že stroj nebol vybavený výbušninami.

Lacné drony typu Gerbera ruskej výroby, ktoré sa vzhľadom podobajú na útočné Šáhidy, Moskva často využíva pri útokoch na Ukrajinu ako návnadu pre protivzdušnú obranu.

Lotyšská armáda na sieti X zverejnila fotografiu, na ktorej je na pláži nájdená časť chvosta bezpilotného lietadla. Na ľavej strane jeho krídla sú viditeľné písmená a čísla v cyrilike.

Premiérka Evika Siliňová uviedla, že nariadila ministrom obrany a vnútra, aby sa spojili s poľskými kolegami a overili, či nejde o trosky dronu podobného tým, ktoré minulý týždeň narušili vzdušný priestor Poľska.

„Našou prioritou bolo posilniť východnú hranicu, ale zároveň je jasné, že rovnako dôležité je chrániť pobrežie Baltského mora inštaláciou potrebných senzorov,“ uviedla Siliňová s odkazom na plán vybudovať „múr proti dronom“ na východnom krídle NATO. (TASR)

Kubilius potvrdil, že Európska komisia chce koncept "múru proti dronom" čo najrýchlejšie pretaviť do reality.

Denník The Financial Times už v stredu informoval, že členské štáty NATO na východnom krídle majú dostať takmer 100 miliárd na pôžičky súvisiace s obranou. Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe).

Brusel chce takto podľa FT urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá sa osvedčila v boji na Ukrajine.

Niektoré členské štáty EÚ podľa Kubiliusa diskutovali o myšlienke vytvorenia obrannej línie proti dronom už pred nedávnym narušením vzdušného priestoru Poľska ruskými bezpilotnými lietadlami.

Tento prienik podľa analytikov a predstaviteľov odhalil medzery v schopnosti EÚ a NATO chrániť sa pred dronmi. Spojenecké sily nad Poľskom zničili štyri z 19 strojov, a to pomocou rakiet vypálených zo stíhačiek.

„Chceme naozaj pokročiť s veľmi intenzívnymi a efektívnymi prípravami, aby sme začali vyplňovať túto medzeru, ktorá je pre nás naozaj veľmi nebezpečná... tak rýchlo, ako to len bude možné,“ povedal eurokomisár a niekdajší litovský premiér v telefonickom rozhovore pre Reuters.

O vybudovaní „múru proti dronom“ plánuje Kubilius usporiadať videokonferenciu s ministrami obrany východoeurópskych krajín a zástupcom Ukrajiny, ktorý by sa mohol podeliť o skúsenosti z vojny vyvolanej ruskou inváziou vo februári 2022. (TASR)

A že sa uvidí, čo to bude znamenať pre ukončenie vojny na Ukrajine. Putin podľa slov Trumpa na Ukrajine „stráca viac vojakov, než zabíja“. Na ruského prezidenta treba podľa britského premiéra Starmera vyvinúť väčší tlak.

Trump, ktorý sa od svojho návratu do Bieleho domu snaží vojnu na Ukrajine ukončiť, v nedávnom rozhovore pre stanicu Fox News vyhlásil, že mu s Putinom rýchlo dochádza trpezlivosť. Obaja sa v polovici augusta osobne stretli na Aljaške. Trump následne vyhlásil, že je sklamaný z neúspechu Putina uzavrieť po spoločnom summite mierovú dohodu.

Trump na spoločnej tlačovej konferencii so Starmerom povedal, že rokovania s Putin na Aljaške nepovažuje sa chybu, a zopakoval svoje presvedčenie, že vojna na Ukrajine by nebola bývala vypukla, keby bol v tom čase prezidentom USA on. Rovnako sa podľa svojich slov domnieval, že ukončiť túto vojnu bude spomedzi ostatných konfliktov „najjednoduchšie“ vďaka jeho vzťahu s Putinom.

„Ale on ma sklamal, naozaj ma sklamal,“ povedal Trump o šéfovi Kremľa. Tvrdí, že na Ukrajine necháva Putin zabíjať „mnoho ľudí“, ale že ich „stráca viac, než zabíja“. „Úprimne povedané, ruskí vojaci umierajú v oveľa väčšom počte ako ukrajinskí vojaci,“ dodal americký prezident.

Britský premiér povedal, že Putin inváziou na Ukrajinu ukázal svoju pravú tvár a že skutočnú ochotu konať prejavil vždy až vtedy, keď naňho vyvinul tlak Trump. Nedávne útoky na Ukrajinu, ktoré zasiahli vládne budovy aj budovu organizácie Britskej rady v Kyjeve, tiež podľa Starmera dokazujú, že Putin nemá záujem o mier. (TASR)

„Chcú len predviesť ďalší cirkusový kúsok, v ktorom Zelenskyj – vyzerajúci tak mužne, neoholený a v maskáčoch – začne Putinovi a ostatným hovoriť, čo majú robiť a ako majú myslieť. Pre neho je dôležité len to, aby zažiaril na javisku. S tým nebudeme súhlasiť. Prezident (Putin) povedal, že je pripravený na stretnutie, ale to by malo byť dobre pripravené,“ uviedol Lavrov v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Prvý kanál.

Rusko je podľa neho súčasne pripravené hľadať kompromisy v otázke ukončenia vojny na Ukrajine - za predpokladu, že budú rešpektované záujmy Ruska v oblasti bezpečnosti a práva rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine.

Lavrov v rozhovore povedal, že Trump a americkí predstavitelia v porovnaní s ostatnými západnými politikmi vyjadrili pochopenie pre potrebu vyriešiť základné príčiny vojny na Ukrajine.

Za tie Moskva často uvádza rozširovanie NATO či možné prijatie Kyjeva do Aliancie a požaduje, aby sa Ukrajina stiahla z územia svojich štyroch oblastí, ktoré si nárokuje Rusko. (TASR)

Vladimir Putin sa tak vyjadril na stretnutí s lídrami parlamentných strán v Štátnej dume. Tento počet sa približne zhoduje s informáciami, s ktorými nedávno prišli ukrajinské tajné služby.

Väčšina ruských vojakov je podľa nich nasadená v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

O repatriácii tiel od okupantov informovalo Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami „Dnes sme vykonali repatriačné opatrenia. Ukrajina priviezla späť 1 000 tiel, ktoré, ako tvrdí Rusko, patria ukrajinským vojakom,“ oznámilo.

Repatriované telá padlých vojakov sa v súčasnosti prepravujú do špecializovaných inštitúcií a sú aj predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní.