Riaditeľ MI6: Nič nenasvedčuje tomu, že by chcel Putin rokovať o mieri

V rozhovore pre maďarský portál Partizan uviedla, že tieto krajiny spôsobili prerušenie diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou, čo podľa nej viedlo k invázii.

Merkelová tvrdí, že odmietnutie Poľska podporiť Minské dohody, ktoré boli kľúčovými medzinárodnými dohodami medzi Ruskom a EÚ, povzbudilo Vladimira Putina k plnohodnotnej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Prvá Minská dohoda z roku 2014, podpísaná po odtrhnutí Doneckej a Luhanskej oblasti, mala zabezpečiť prímerie medzi Ruskom, Ukrajinou a týmito proruskými regiónmi. Merkelová tvrdí, že dohoda priniesla pokoj v rokoch 2015 až 2021 a umožnila Ukrajine získať čas na posilnenie a na to, aby „sa stala inou krajinou“.

Napriek tomu sa boje medzi Ruskom a ukrajinskými silami neustále obnovovali, pričom druhá Minská dohoda z roku 2015 tiež nezabránila pokračujúcim konfliktom.

Merkelová uviedla, že v roku 2021 už cítila, že Putin neberie vážne Minské dohody, a preto chcela nový formát priameho dialógu EÚ s Putinom. Podľa nej však Poľsko a pobaltské štáty tento návrh nepodporili, obávajúc sa nedostatku jednotnej politiky voči Rusku.

„V každom prípade sa to neuskutočnilo. Potom som odišla z úradu a začala Putinova agresia,“ dodala Merkelová. (dailymail.co.uk)

Obvinil deväť krajín, od Británie cez Čínu, Nemecko až po Spojené štáty a Švajčiarsko, že nezabránili vývozu tisícok dielov použitých v ruských dronoch, raketách a strelách s plochou dráhou letu, nasadených proti Ukrajine.

"Rusko počas masívneho kombinovaného útoku na Ukrajinu v noci na 5. októbra použilo 549 útočných zbraní, v ktorých bolo 102 785 dielov zahraničnej výroby, od podnikov z USA, Číny, Taiwanu, Veľkej Británie, Nemecka, Švajčiarska, Japonska, Kórey a Holandska," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

Spoločnosti z týchto krajín dodávajú okrem iného počítačové systémy, mikroprocesory, senzory a analógovo-digitálne prevodníky, ktoré umožňujú prevádzku rakiet a dronov, uviedol ukrajinský prezident.

Ruské rakety, ako sú Iskander a Kinžal, používajú technológie dovážané zo Spojených štátov, dôležité diely pre ruské drony sa vyrábajú vo Švajčiarsku či v Británii.

Rusko používa tiež súčiastky vyrábané v Japonsku, konektory z Nemecka, mikropočítače z Holandska či servopohony a ložiská vyrobené v Kórei.

Ukrajina pripravuje nové sankcie proti tým, ktorí Rusku a jeho vojne pomáhajú. Taktiež sme predložili návrhy na obmedzenie dodávok, uviedol Zelenskyj.

Relevantné údaje o každej spoločnosti a každom produkte sú k dispozícii partnerom a tí vedia, na čo a ako reagovať, dodal.

Od stretnutia koordinátorov sankcií zo skupiny najvyspelejších ekonomík G7 očakáva systémové riešenie, ktoré zabezpečí účinnosť sankcií. Rusko využíva každú možnosť na obchádzanie sankcií, aby pokračovalo v zabíjaní, ale svet má moc to zastaviť, zdôraznil Zelenskyj.

V Záporožskej oblasti prišiel o život jeden človek, 11 utrpelo zranenia.

V Charkovskej oblasti zomreli dvaja ľudia a piati utrpeli zranenia. Cieľom útokov bolo podľa šéfa oblasti Oleha Synehubova mesto Charkov a šesť okolitých osád.

Rovnako dvaja ľudia zomreli v Chersonskej oblasti a traja vyviazli so zraneniami. Ruské útoku poškodili bytový dom a dva ďalšie domy.

V Doneckej oblasti útoky zranili troch ľudí.

V Odeskej oblasti ruské sily zaútočili na civilný priemyselný objekt, ale žiadne obete neboli hlásené, uviedol guvernér Oleh Kiper.

Ruské jednotky tiež zasiahli energetické zariadenie v Černihivskej oblasti.

Podľa krízového štábu Krasnodarského kraja začala horieť strážnica podniku, ale požiar bol už uhasený.

Rafinéria v Tuapse patrí koncernu Rosnefť a už sa opakovane stala terčom ukrajinských dronov, poznamenal server BBC News.

Drony útočili aj na podnik vyrábajúci výbušniny v meste Dzeržinsk v Nižnonovgorodskej oblasti.

Pri nálete utrpel zranenia jeden človek, nie je v ohrození života, napísal na telegrame Nižegorodskej oblasti Gleb Nikitin.

Dzeržinsk, ležiaci asi 370 kilometrov na východ od Moskvy, bol svojho času kvôli koncentrácii chemického priemyslu považovaný za najznečistenejšie mesto na svete. (ČTK)

Rusko proti Ukrajine vyslalo počas noci 116 dronov, z ktorých 83 sa podarilo zneškodniť, informovalo ráno ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy troch desiatok dronov na siedmich miestach.

V Belgorode sa už v noci podarilo obnoviť dodávky elektriny pre takmer 34-tisíc odberateľov, ale asi 5400 ľudí v 24 obciach zostáva bez elektriny, uviedol gubernátor Vjačeslav Gladkov na telegrame.

Belgorod a ďalšie regióny susediace s Ukrajinou čelia neustálemu cezhraničnému ostreľovaniu a útokom dronov.

Ukrajinské spravodajské kanály na Telegrame uviedli, že pri jednom z útokov bol zasiahnutý ropný sklad vo Feodosiji na pobreží Čierneho mora na Ruskom okupovanom Kryme. V sklade explodovala nádrž na palivo a vypukol veľký požiar, informoval server RBK-Ukrajina. (ČTK)

„Počas uplynulej noci systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 251 ukrajinských bezpilotných lietadiel s pevnými krídlami,“ napísalo ministerstvo na Telegrame.

Ruské sily podľa neho zostrelili 40 dronov nad anektovaným Krymským polostrovom a 62 dronov nad Čiernym morom.

Rezort obrany v Moskve ďalej vo vyhlásení uviedol, že desiatky bezpilotných lietadiel boli zostrelené aj nad Kurskou či Belgorodskou oblasťou.

Kvôli náletom ukrajinských dronov ruské úrady v noci na istý čas uzavreli letiská v ôsmich mestách, v Kaluge, Tambove, Soči, Krasnodare, Gelendžiku, Jaroslavli, Saratove a Nižnom Novgorode.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým obvinil Západ z „nulovej skutočnej reakcie“ na stupňujúce sa bombardovanie zo strany Ruska po masívnom nedeľňajšom útoku na Ukrajinu, ktorý pripravil o život šesť ľudí.

Zranenia utrpelo 18 ďalších osôb, pripomína denník The Guardian.

Západoukrajinské mesto Ľvov, ktoré je zvyčajne považované za jedno z najbezpečnejších v krajine, bolo v nedeľu terčom jedného z najhorších bombardovaní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rusko útočilo dronmi Šáhid i raketami na toto mesto nepretržite päť hodín. Centrom Ľvova, ktoré je zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, otriasali mohutné explózie.

Medzi obeťami je aj 15-ročné dievča, ktoré zahynulo spolu s troma ďalšími členmi svojej rodiny po tom, čo bol zasiahnutý ich dom v dedine Lapaivka v Ľvovskej oblasti, pripomína britský denník. (TASR)