Prezident Palestínskej samosprávy môže na Valnom zhromaždení vystúpiť nahratým príhovorom

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Táto skupina podnecovala politické násilie a verejne prejavovala podporu teroristickým organizáciám, ako sú Hizballáh a Hamas,“ uviedol parlamentný tajomník pre boj proti zločinu Vince Gasparro vo videu na platforme X. „Sú to nebezpečné prejavy podpory násilia a nenávisti,“ povedal. „Členovia skupiny Kneecap boli uznaní za nespôsobilých pre vstup do Kanady,“ dodal. AFP pripomína, že skupina mala v Kanade koncertovať v októbri.

Kneecap sa v priebehu leta stal jednou z najkontroverznejších hudobných kapiel. Zrušené boli mnohé jeho koncerty a členom kapely zakázali - pre ich vyhranený pro-palestínsky postoj - vstup na svoje územie aj viaceré krajiny.

Skupina Kneecap známa konfrontačným štýlom a írskymi nacionalistickými posolstvami sa v ostatných mesiacoch dostávala na titulné stránky médií pre ostrú kritiku Izraela za jeho vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy. Popiera však, že by podporovala násilie či zakázané skupiny. S protiizraelskými výrokmi ale vystúpila v júni napríklad aj na britskom hudobnom festivale Glastonbury, za čo si vyslúžila rozsiahlu kritiku.

Hoci kapela popiera akúkoľvek podporu terorizmu, jej spevák Liam O'Hanna, vystupujúci pod prezývkou Mo Chara, je navyše obvinený z podpory zakázanej organizácie. Prípad súvisí s incidentom, pri ktorom minulý rok na koncerte v Londýne vytiahol vlajku Hizballáhu a skandoval „Nech žije Hamas, nech žije Hizballáh“.

„Naša (kanadská) vláda nebude tolerovať propagáciu politického násilia, terorizmu alebo antisemitizmu a nenávisti vo všeobecnosti,“ napísal Gasparro na sociálnych sieťach.

Skupina Kneecap v príspevkoch na sociálnych sieťach označila Gasparrove tvrdenia za „úplne nepravdivé a mimoriadne zlomyseľné“ a avizovala, že naňho plánuje podať žalobu. „Budeme sa neúnavne brániť proti nepodloženým obvineniam, ktoré majú umlčať náš odpor voči genocíde páchanej Izraelom,“ dodala kapela.

Skupine Kneecap zakázala v júli maďarská vláda vstup do krajiny aj na budapeštiansky hudobný festival Sziget, pričom sa rovnako odvolala na jej nenávistné prejavy a otvorenú chválu Hamasu a Hizballáhu. Kneecap tento rok obdobne stiahli zo svojho programu aj festivaly v Škótsku i Nemecku. (TASR)

septembra (TASR) – Kremeľ popiera, že by tri ruské stíhacie lietadlá v piatok narušili vzdušný priestor Estónska. TASR správu prevzala v sobotu od agentúry DPA.

„Let prebiehal v prísnom súlade s medzinárodnými pravidlami pre využívanie vzdušného priestoru, bez narušenia hraníc iných štátov,“ citovala ruské ministerstvo obrany štátna tlačová agentúra TASS v sobotu skoro ráno.

Ministerstvo zároveň uviedlo, že ruské lietadlá „neodbočili z dohodnutej letovej trasy a nenarušili estónsky vzdušný priestor“. Stroje podľa Moskvy leteli nad neutrálnymi vodami Baltského mora, vo vzdialenosti viac než tri kilometre od estónskeho ostrova Vaindloo.

Tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť.

Estónsko poskytlo odlišnú verziu udalostí – podľa tamojších úradov tri ruské stíhacie lietadlá v piatok nadránom bez povolenia vstúpili do estónskeho vzdušného priestoru v blízkosti ostrova Vaindloo a zotrvali v ňom približne 12 minút. Ani tieto informácie zatiaľ neboli nezávisle overené.

Hovorkyňa NATO Allison Hartová v príspevku na platforme X uviedla, že „NATO reagovalo okamžite a ruské lietadlá zachytilo“. Detaily samotného manévru zachytenia však zatiaľ nie sú známe. V podobných prípadoch zvyknú aliančné stíhačky vzlietnuť a sprevádzať narušiteľa mimo vzdušného priestoru členskej krajiny. (TASR)

septembra (TASR) – Americký prezident Donald Trump v piatok oznámil, že armáda Spojených štátov uskutočnila tretí smrtiaci útok tento mesiac proti plavidlu údajne zapojenému do pašovania drog. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Trump vo svojom príspevku na sociálnej sieti uviedol, že pri útoku zahynuli traja ľudia. Zasiahnuté plavidlo podľa neho patrilo „organizácii označenej za teroristickú, ktorá sa podieľala na pašovaní drog v oblasti, spadajúcej pod velenie USSOUTHCOM.“ Bližšie podrobnosti o mieste zásahu nezverejnil, a ani Biely dom či Pentagón bezprostredne nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.

„Spravodajské služby potvrdili, že plavidlo prevážalo nelegálne omamné látky a pohybovalo sa po známej pašeráckej trase,“ napísal Trump a dodal, že drogy na palube mohli zničiť životy a zdravie Američanov.

K útoku prišlo len štyri dni po tom, čo Trump v pondelok oznámil, že americká armáda zaútočila na loď, ktorá údajne prevážala drogy z Venezuely. Aj v tomto prípade zahynuli traja ľudia na palube.

Tento zásah nasledoval po útoku z 2. septembra, pri ktorom armáda podľa Trumpovej administratívy zlikvidovala rýchločln plný drog. Pri akcii zahynulo 11 osôb. Trump tvrdí, že loď ovládala venezuelská kriminálna skupina Tren de Aragua, ktorú USA začiatkom tohto roka zaradili na zoznam zahraničných teroristických organizácií.

Administratíva Donalda Trumpa odôvodňuje tieto vojenské akcie ako nevyhnutnú eskaláciu v boji proti prúdu drog smerujúcich do Spojených štátov, avšak viacerí senátori spolu s organizáciami na ochranu ľudských práv spochybňujú zákonnosť týchto krokov. (TASR)

Oznámila to v piatok miestna prokuratúra, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Dmitrijho Novikova (25) zadržali v jeho dome v letovisku Bavaro na východnom pobreží tohto karibského štátu.

Podľa vyjadrenia dominikánskej prokuratúry riadil kybernetické operácie siete spájanej s tzv. Projektom Lachta, a síce ruskou dezinformačnou kampaňou na sociálnych sieťach, ktorú spustil medzičasom zosnulý ruský oligarcha Jevgenij Prigožin a stala sa neskôr známou vďaka vyšetrovaniu v USA v roku 2018. Americké ministerstvo financií tvrdí, že Projekt Lachta cieli na publikum v Spojených štátoch, Európe, na Ukrajine a dokonca aj v samotnom Rusku.

Argentína ešte v júni oznámila, že na svojom území odhalila skupinu ruských špiónov pôsobiacich tam práve v rámci tohto projektu. Dominikánska prokuratúra teraz informovala, že zadržaný Novikov riadil operácie zamerané na ovplyvňovanie verejnej mienky v Dominikánskej republike aj v iných latinskoamerických krajinách, vrátane Argentíny.

Podľa zistení prokuratúry sa usadil v turistami vyhľadávanej Dominikánskej republike, aby „zabránil odhaleniu pôvodu obsahu (šírenému na internete)“. Vydával sa tam za zápasníka bojových umení, zatajoval svoju národnosť a na finančné transakcie používal tzv. kryptopeňaženky. Vyšetrovatelia tvrdia, že objavili aj dôkazy, ktoré ho spájajú s predajom a distribúciou strelných zbraní.

Špionážnu sieť odhalenú v Argentíne - známu ako La Compaňía (spoločnosť) - spájanú s Projektom Lachta viedol podľa zistení tamojších úradov ruský občan Lev Konstantinovič Andriašvili spoločne so svojou manželkou Irinou Jakovenkovou, taktiež Ruskou.

Podľa argentínskej tajnej služby SIDE i vyjadrení hovorcu argentínskej vlády Manuela Adorniho nadviazal tento pár v krajine kontakty, dostával a distribuoval finančné prostriedky určené na šírenie dezinformácií.

Dvojica podľa Adorniho vytvárala a šírila dezinformačný obsah na sociálnych sieťach, ovplyvňovala argentínske občianske či mimovládne organizácie, vytvárala tzv. fokusové skupiny s Argentínčanmi a pre Rusko získavala politické informácie.

(TASR)

septembra (TASR) – Portugalsko v nedeľu oficiálne uzná palestínsky štát, oznámilo v piatok portugalské ministerstvo zahraničných vecí. Stane sa tak pred Valným zhromaždením OSN, kde má rovnaký krok podniknúť približne desať ďalších krajín, informuje agentúra AFP.

Veľká Británia, Kanada a Francúzsko patria medzi ďalšie západné štáty, ktoré plánujú uznať Palestínu ako štát počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa koná v čase pokračujúcej vojenskej kampane Izraela proti hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Lisabon už v júli avizoval svoj zámer uznať Palestínu, pričom ako dôvody uviedol „mimoriadne znepokojujúci vývoj konfliktu“, humanitárnu krízu a opakované hrozby Izraela anexiou palestínskych území.

„Ministerstvo zahraničných vecí potvrdzuje, že Portugalsko uzná palestínsky štát... oficiálne vyhlásenie o uznaní bude zverejnené v nedeľu 21. septembra,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke rezortu diplomacie.

Izrael ostro kritizuje snahy o medzinárodné uznanie Palestíny a tvrdí, že ide o odmenu pre Hamas za útok zo 7. októbra 2023, ktorý spustil vojnu v Gaze.

Stupňujúca sa humanitárna kríza v Pásme Gazy - kde OSN varuje pred hroziacim hladomorom v meste Gaza - však presvedčila aj niektorých dlhoročných spojencov Izraela, aby pristúpili k uznaniu palestínskeho štátu.

V piatok ráno poradca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uviedol, že uznať Palestínu plánujú aj Andorra, Austrália, Belgicko, Luxembursko, Malta a San Maríno.

Od pondelka sa budúcotýždňové zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku zameria na otázku tzv. dvojštátneho riešenia dlhodobého izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Palestínsky štát v súčasnosti uznáva približne tri štvrtiny zo 193 členských štátov OSN. (TASR)

Očakáva, že spolu uzavrú niekoľko dohôd o obchode a vojenskej spolupráci.

„S prezidentom pracujeme na mnohých obchodných a vojenských dohodách vrátane rozsiahleho nákupu lietadiel Boeing, významnej dohode o (stíhacích lietadlách) F-16 a o pokračovaní rokovaní o (stíhacích lietadlách) F-35, pri ktorých očakávame pozitívny výsledok,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Agentúra AFP pripomína, že Spojené štáty počas Trumpovho prvého funkčného obdobia zrušili predaj stíhačiek F-35 Turecku pre plánovaný nákup ruského raketového systému S-400.

„S prezidentom Erdoganom sme vždy mali veľmi dobrý vzťah. Teším sa na stretnutie s ním 25. (septembra),“ napísal Trump.

Reuters však uvádza, že hoci lídri mali medzi rokmi 2017 a 2021 blízke osobné vzťahy, poznačili ich nezhody spôsobené spoluprácou Washingtonu s kurdskými bojovníkmi v Sýrii a blízkymi vzťahmi medzi Tureckom a Ruskom. Erdogan naposledy navštívil Biely dom v roku 2019. (TASR)

Reagoval tak na narušenie vzdušného priestoru Estónska tromi ruskými bojovými stíhačkami.

Zelenskyj označil 12 minút trvajúce narušenie vzdušného priestoru Estónska zo strany Ruska za „neslýchané“ a dodal, že nejde o „nehody“, ale o systematickú ruskú kampaň namierenú proti Európe, NATO a Západu.

„Destabilizačné aktivity Ruska sa rozširujú do nových krajín a smerov. Využívajú všetky prostriedky: od zasahovania do politických procesov, ako v Rumunsku a Moldavsku, až po narušovanie vzdušného priestoru, ako v Poľsku, Rumunsku a teraz aj v Estónsku,“ napísal.

Podľa ukrajinského prezidenta si takéto konanie Moskvy vyžaduje systémovú reakciu, pričom silné kroky musia byť prijaté kolektívne a tiež individuálne každou krajinou.

Rusko musí pociťovať narastajúci tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, predovšetkým prostredníctvom ekonomiky, čo sa podľa Zelenského najúčinnejšie dosahuje sankciami.

„Zároveň musia naďalej narastať aj straty Ruska vo vojne, čo najlepšie zabezpečí silná ukrajinská armáda,“ dodal prezident.

Incident odsúdil aj ukrajinský minister zahraničných veci Andrij Sybiha, podľa ktorého išlo o „ďalšiu ruskú eskaláciu a priamu hrozbu pre transatlantickú bezpečnosť“. (TASR)