Mike Waltz je novým americkým veľvyslancom pri OSN

Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o súčasť širšieho tlaku na spojencov v NATO, aby prerušili energetické vzťahy s Moskvou, píše TASR.

„Je to môj priateľ. Nehovoril som s ním, ale mám pocit, že keby som s ním hovoril, mohol by prestať, a myslím si, že to urobím,“ povedal Trump pred bilaterálnym stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Trump sa v utorok už stretol s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorá povedala, že si želá, aby Európa prestala nakupovať ropu z Ruska do konca tohto roka. „Trump má absolútnu pravdu. Pracujeme na tom,“ citovala ju agentúra AP.

Trump predtým vo vystúpení na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že európski spojenci musia okamžite zastaviť všetky nákupy energetických surovín z Ruska.

Podľa neho sa vojna na Ukrajine neskončí, pokým tak neurobia tieto krajiny, ako aj Čína a India. Tieto dve krajiny obvinil, že sú prostredníctvom nakupovania ruských surovín hlavnými financovateľmi tejto vojny.

Zároveň znova pohrozil Rusku dôraznými opatreniami, ak prezident Vladimir Putin nebude ochotný pristúpiť k rokovaniam o ukončení vojny. Nové sankcie by "veľmi rýchlo zastavili krviprelievanie", tvrdí Trump. Zopakoval svoju požiadavku, aby rovnaké opatrenia voči Rusku, aké navrhuje Washington, prijali aj spojenci USA.

Šéf Bieleho dom pred možnosťou nových sankcií varoval už viackrát, no zatiaľ ich neuvalil, pripomenul Reuters s tým, že nedávno zavedenie sankcií podmienil tým, aby Európa úplne prestala nakupovať ruskú ropu.

Minister energetiky USA Chris Wright predtým vyzval Slovensko a Maďarsko, aby prestali namietať proti snahám EÚ o ukončenie energetickej závislosti od Ruska do roku 2027 a aby namiesto toho nakupovali energonosiče zo Spojených štátov. (TASR)

Jeho vyjadrenie prišlo krátko po tom, ako členské štáty aliancie odsúdili Moskvu za porušenie estónskeho vzdušného priestoru.

„Áno, súhlasím s tým,“ odpovedal Trump novinárom na otázku, či by takýto krok podporil.

Vyjadrenie šéfa Bieleho domu prišlo krátko pred stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na okraj Valného zhromaždenie Organizácie Spojených národov.

Ukrajinský líder oznámil, že počas ich stretnutia bude Trumpa informovať o vývoji na bojisku v súvislosti s vojnou s Ruskom. Diskutovať by mali aj o bezpečnostných zárukách pre Kyjev.

Zelenskyj dodal, že sa snaží o väčší tlak západných krajín na Rusko a jeho cieľom je tiež zabrániť Európanom v nákupe ruskej ropy a plynu. (TASR)

Stanica, ktorá sa nachádza pri dedine Najtopoviči približne 50 kilometrov od ukrajinských hraníc, je strategicky dôležitá pre zásobovanie ruskej armády palivom. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to ukrajinský generálny štáb.

Terčom ďalšieho útoku ukrajinských dronov bola dispečingová stanicu Samara v ruskej Samarskej oblasti, ktorá sa nachádza zhruba 800 kilometrov od frontu. Stanica Samara mieša ropu s vysokým a nízkym obsahom síry z rôznych ložísk na výrobu exportnej ropy Ural.

Kyjev v ostatnom období stupňuje útoky na ruskú ropnú infraštruktúru, keďže ropa je kľúčovým zdrojom príjmov Moskvy a pomáha jej financovať vojnu proti Ukrajine. (SITA)

Uviedla to v utorok talianska premiérka Giorgia Meloniová.

„Nie som proti uznaniu Palestíny, ale mali by sme si stanoviť správne priority,“ povedala Meloniová novinárom. Oznámila, že jej vláda predloží parlamentu návrh stanovujúci tieto dve podmienky, pričom dúfa aj v podporu opozície.

Predsedníčka talianskej vlády to oznámila v New Yorku, kde sa zúčastňuje na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Podľa nej by medzinárodný tlak mal byť vyvíjaný najmä na Hamas, nie na Izrael, pretože táto skupina začala vojnu a blokuje jej ukončenie odmietaním odovzdať rukojemníkov.

Meloniová vedie pravicovú vládu, ktorá patrí k najsilnejším spojencom Izraela v EÚ a ktorá na rozdiel od Británie, Francúzska či Kanady odmietla uznať tento mesiac palestínsku štátnosť. (TASR)