Na východe Ukrajiny konkurenčné pravoslávne cirkvi bojujú o veriacich

Uviedla to Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Elektráreň je už týždeň odpojená od elektrickej siete.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok na sociálnych sieťach upozornil na kritickú situáciu v elektrárni. Podľa jeho slov je v dôsledku ostreľovania ruskou armádou odpojená od elektrickej siete.

Obslužný personál sa preto spolieha na núdzové naftové generátory. Podľa MAAE je ich aktuálne v prevádzke osem, deväť je v pohotovostnom režime a tri sú v údržbe.

„Z hľadiska jadrovej bezpečnosti je to zjavne neudržateľná situácia. Jadrová havária by nebola prospešná pre žiadnu zo strán,“ uviedla MAAE vo vyhlásení.

Ruskom dosadený manažment elektrárne uviedol, že disponuje personálom a náhradnými dielmi potrebnými na opravu poškodeného vedenia, ale doteraz v tom bránili pokračujúce vojenské aktivity v oblasti.

MAAE pripomína, že reaktory elektrárne sú už viac ako tri roky odstavené. Odvtedy sa v nich postupne ochladzuje jadrové palivo a znížilo sa množstvo rádioaktívnych materiálov. V prípade havárie by preto situácia nebola tak vážna ako za bežnej prevádzky. Napriek tomu by v prípade úplného výpadku elektrickej energie mohlo dôjsť k roztaveniu jadrového paliva, ak by sa dodávka elektriny včas neobnovila. (TASR)

Podrobne o svojom programe neinformoval. „Máme v nedeľu predovšetkým položenie vencov pri pamätníku padlých na Dukle. Potom budem pokračovať vo svojom pracovnom programe a keď ten pracovný program skončím, tak vás o ňom budeme podrobne informovať,“ uviedol šéf rezortu obrany.

Kaliňák však spomenul, že jeho cesta súvisí s plánovaným spoločným rokovaním vlád. (TASR)

Informovalo o tom ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Oblastný gubernátor Michail Jevrajev uviedol, že požiar v jednej z najväčších rafinérii v Rusku vypukol v stredu ráno.

Odmietol, že by vznikol dôsledkom útoku ukrajinských dronov, hoci Kyjev systematicky útočí na ruské rafinérie, aby narušil dodávky ropných produktov a pripravil Moskvu o príjmy z nich.

„Obyvatelia sa obávali, že by požiar mohlo byť dôsledkom útoku nepriateľského dronu,“ napísal Jevrajev na sociálnej sieti Telegram.

„Ale to, čo sa stalo, s tým nemá nič spoločné. Požiar bol technologického charakteru,“ vysvetlil bez uvedenia podrobností.

Ďalších šesť utrpelo zranenia. Uviedol to šéf miestnej vojenskej správy Oleh Synehubov.

V obci Velyka Šapkivka neďaleko frontového mesta Kupjansk zomrel 64-ročný muž. V samotnom Charkove bolo zranených päť ľudí, ďalší potom v dedine Piščanka, uviedol Synehubov.

Rusko podľa neho na útok použilo drony, letecké bomby KAB a tiež strely doteraz nespresneného typu.

V Charkove bolo poškodených osem bytových a 17 rodinných domov, objekt firmy, sklad, 15 garáží, vchod do metra a priľahlé predajné stánky, dodal oblastný šéf. (ČTK)

Päť zo zranených osôb hospitalizovali, informuje agentúra Reuters.

Ruské sily zhodili na Charkov letecké bomby, napísal primátor druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov na platforme Telegram s tým, že zaznamenané boli aj odpálenia balistických rakiet. O ich prípadnom zásahu sa však nezmienil.

Požiare podľa Terechova zachvátili jedno z charkovských trhovísk a niekoľko obytných budov. Škody vznikli aj na súkromných domoch.

Medzi šiestimi zranenými je aj 80-ročná žena a muži vo veku 25, 27 a 34 rokov. Na mieste bola poskytnutá pomoc aj 21-ročnému mladíkovi.

Moskva sa k najnovšiemu útoku bezprostredne nevyjadrila.

Charkovská oblasť, ktorá leží na východe Ukrajiny a hraničí s Ruskom, je terčom ruských náletov a bombardovania pravidelne od začiatku vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine.

Obidve strany konfliktu popierajú, že by útočili na civilistov, a tvrdia, že ich útoky sú zamerané na zničenie infraštruktúry druhej strany, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie, napísala agentúra Reuters. (TASR)

„Putin chce, aby sme diskutovali sami o sebe – nie o Ukrajine, nie o pomoci Ukrajine a nie o zatlačení Ruska na Ukrajine,“ uviedol Kristen Michal v Kodani, kde sa bude v stredu konať neformálne stretnutie lídrov členských štátov Európskej únie a vo štvrtok samit Európskeho politického spoločenstva.

Európski predstavitelia budú diskutovať o posilnení vlastnej obrany a podpore pre Kyjev. V Dánsku, ktoré hostí tieto samity, došlo minulý týždeň k niekoľkým incidentom, pri ktorých dosiaľ neznáme drony preleteli nad tamojšími letiskami či vojenskými objektmi.

Dánsko pritom nie je jediným európskym štátom, ktoré hlásilo takéto incidenty. V septembri počas ruského útoku na Ukrajinu došlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, krátko nato vnikol ruský dron aj do rumunského vzdušného priestoru. Následne ruské stíhačky narušili vzdušný priestor Estónska.

Michal podľa svojich slov verí, že samit v Kodani vyšle silný odkaz „jednoty a odhodlania podporiť Ukrajinu a nikdy nedovoliť, aby sme boli rozptýlení od hlavnej témy, ktorou je problém s Ruskom“.

Estónsky premiér Kristen Michal. (zdroj: SITA/AP)

Na svojich náprotivkov z EÚ naliehal, aby podporili nový návrh využiť zmrazené ruské aktíva na poskytnutie pôžičky pre Ukrajinu. Rusov označil za „agresorov“, ktorí „zabíjajú nevinných ľudí a civilistov“.

„Oni robia škodu, tak by za ňu mali zaplatiť,“ uviedol predseda estónskej vlády.

Putin sa podľa Michala svojou agresiou proti Ukrajine prepočítal, keďže tým podnietil Európu k zbrojeniu. Európa je teraz oveľa silnejšia, než bola pred šiestimi mesiacmi alebo pred rokom, tvrdí.

„Európa bola projektom mieru, ale bez zbraní. Teraz bude projektom mieru, ale so zbraňami,“ vyhlásil.

Napriek tomu však vyzval EÚ, aby zrýchlila svoje úsilie o posilnenie obrany. Predstavitelia eurobloku sa na piatkovom stretnutí zhodli na naliehavej potrebe vytvoriť tzv. „múr proti dronom“ na ochranu vzdušných priestorov svojich krajín pred ruskými prienikmi.

„Máme určité schopnosti, ktoré je potrebné ďalej rozvíjať – ale povedal by som, že Európa a členské štáty NATO sú viac než schopné brániť sa,“ dodal estónsky premiér. (TASR)