Fínske školy zakázali mobily. Žiaci sa viac rozprávajú a sú sústredenejší

Podľa ministerstva Moskva od začiatku roka obsadila asi 0,8 percenta celkovej rozlohy Ukrajiny.

Ruské sily postupne získavajú územia vo východnej Ukrajine, kde sa bojuje o každý meter a kde zostalo len málo obyvateľov a nepoškodených budov.

Ďalší útok poškodil železničnú trať v okolí Odesy.

Prelety dronov zaznamenali v uplynulých dňoch nad letiskami v Dánsku i Nórsku, čo zapríčinilo aj ich dočasné uzatvorenie. V piatok neskoro večer došlo k zaznamenaniu dronov aj nad najväčšou vojenskou základňou Karup v Dánsku.

Nemecko je jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii a v uplynulom období takisto hlásilo nárast podozrivých pozorovaní dronov.

Posledný z nich prišiel v piatok vo večerných hodinách v severnej spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko, hraničiacej s Dánskom. Podozrenie padlo na Rusko, aj keď žiadny definitívny dôkaz doposiaľ zverejnený nebol, píše AFP.

Berlín už začiatkom tohto týždňa oznámil plány na posilnenie svojich systémov obrany proti dronom s cieľom čeliť rastúcej ruskej hrozbe. Denník Bild uviedol, že medzi plánovanými opatreniami zvažuje tamojšia vláda povoliť ozbrojeným silám, aby za určitých podmienok mohli takéto drony zostreliť.

Armáda bude môcť zakročiť, ak bude takéto bezpilotné lietadlo predstavovať závažné ohrozenie ľudského života alebo kritickej infraštruktúry, pričom ostatné opatrenia budú neúčinné, napísal denník.

V takýchto prípadoch budú podľa Bildu rozhodovacie právomoci presunuté z polície na ministerstvo obrany.

Rezort obrany na otázku agentúry AFP takýto plán bezprostredne nepotvrdil. Minister vnútra Alexander Dobrindt však pre noviny Rheinische Post uviedol, že chce prepracovať zákony o leteckej bezpečnosti, aby armáda mohla pomáhať polícii „najmä v obrane proti dronom“.

„Nielenže zažívame zlom v oblasti vojenskej bezpečnosti, ale aj v civilnej obrane a civilnej ochrane ako celku,“ podotkol Dobrindt. (TASR)

Diskusie o protidronovej ochrane na východnom krídle EÚ sa zintenzívnili po nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Rumunska a Litvy ruskými dronmi, ako aj po zaznamenaní bezpilotných lietadiel nad Dánskom.

Na piatkovom rokovaní sa zúčastnili predstavitelia Bulharska, Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska, Ukrajiny a nakoniec aj Maďarska. Prítomná bola aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Ministri obrany EÚ prítomní na piatkovom rokovaní sa zhodli na naliehavej potrebe vytvorenia takzvaného „múru proti dronom“ na ochranu pred ruskými vniknutiami do svojho vzdušného priestoru.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na to uviedlo, že tieto opatrenia povedú k „zvýšeniu vojenského a politického napätia na našom kontinente“, uviedla tamojšia štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Ministerstvo podľa nej dodalo, že plány predstavujú „osobné ambície a politické hry vládnucich elít EÚ“. (TASR)