NATO bude rokovať v súvislosti s narušením vzdušného priestoru Estónska

Hovorkyňa rezortu Katarzyna Galecká vo štvrtok na tlačovej konferencii uviedla, že na situáciu reagovala pohraničná stráž a lodi nariadila z oblasti odplávať.

Podľa jej slov sa plavidlo 20 minút nachádzalo v bezprostrednej blízkosti podmorskej energetickej infraštruktúry, čo okamžite vyvolalo zásah pohraničnej služby. Tá nadviazala rádiové spojenie s posádkou a nariadila jej opustiť oblasť. Loď sa podľa hovorkyne inštrukciám podriadila a odplávala.

Galecká zároveň zdôraznila, že všetky zložky podriadené ministerstvu reagujú v takýchto prípadoch promptne a efektívne, pričom spolupracujú na zabezpečení ochrany strategických objektov.

Na spoločnej tlačovej konferencii vystúpil aj hovorca ministra-koordinátora tajných služieb Jacek Dobrzyňski. Ten doplnil, že incident je predmetom preverovania príslušných orgánov a poľské bezpečnostné zložky ostávajú v stave zvýšenej pohotovosti. (TASR)

Podľa denníka The Guardian sa Orbán zastavil pred skupinou maďarských novinárov, aby odpovedal na otázky. O pár metrov ďalej sa zástupcovia poľských médií pýtali jeho poľského kolegu Donalda Tuska. Nečakane však jeden z poľských novinárov zakričal na maďarského premiéra po anglicky a spýtal sa, koho považuje za najväčšiu hrozbu pre Európu. Poľský premiér Orbána upozornil, že je to provokácia.

„Aké je skutočné nebezpečenstvo? Veď predsa hospodárska stagnácia a strata našej konkurencieschopnosti,“ reagoval Orbán. „Nie Rusko?“ znela ďalšia otázka poľského novinára.

„Spolu sme silnejší ako Rusko. Urobme nejaké porovnania a na základe faktov si vytvorme názor. V Európe nás žije vyše 400 miliónov a Rusov je 130 miliónov,“ pokračoval maďarský premiér, ktorý ešte poukázal na výrazne vyšší HDP Európskej únie a dodal, že spolu 27 členských štátov EÚ míňa na armádu viac ako Rusko.

„Tak čoho by sme sa mali báť? Sme silnejší ako oni,“ zdôraznil Orbán, podľa ktorého otázkou skôr je, či má EÚ súdržné vedenie, ktoré je schopné chrániť jej záujmy. (TASR)

 Väčšina z týchto aktív – približne 170 miliárd eur – sa totiž nachádza v depozitári spoločnosti Euroclear v belgickom Bruseli.

„Nie sú to peniaze zadarmo. Vždy to má svoje dôsledky,“ povedal Belgický premiér Bart De Wever novinárom v Kodani.

„Včera som svojim kolegom vysvetlil, že chcem, aby podpísali vyhlásenie, že ak zoberieme peniaze od (ruského prezidenta Vladimira) Putina a použijeme ich, budeme všetci zodpovední, ak to dopadne zle,“ pokračoval.

„Riaditeľ Euroclearu už teraz žije pod prísnou ochranou, takže to, čo sa chystáme urobiť, je riskantné. Chcem, aby si to všetci uvedomili, a chcem podpis, že s vami na tej lodi ideme, nech to stojí čokoľvek, nech pláva kamkoľvek a nech sa stretne s čímkoľvek,“ dodal De Wever.

Na neformálnom summite Európskej rady v Kodani v stredu lídri vyjadrili podporu myšlienke použiť zrazené ruské aktíva na poskytnutie 140-miliardovej pôžičky Ukrajine. Uviedli však, že stále potrebujú vyriešiť právne a finančné aspekty takejto operácie.

Podľa medzinárodného práva totižto nemožno skonfiškovať aktíva suverénnej krajiny. Pri poskytovaní pôžičky by teda EÚ musela nájsť spôsob, ako vyhovieť nárokom Moskvy na aktíva jej centrálnej banky a zároveň chrániť Belgicko pred odvetnými opatreniami Ruska. (TASR)

Ruskí vojaci a civilisti sa momentálne nachádzajú v Bielorusku, kde im je poskytovaná potrebná psychologická a lekárska pomoc, uviedla agentúra TASS.

K poslednej výmene zajatcov medzi znepriatelenými krajinami došlo koncom augusta, keď si Kyjev a Moskva odovzdali 300 zajatých vojakov.

AFP pripomína, že výmeny vojnových zajatcov sú výsledkom troch kôl rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa konali v tureckom Istanbule v období od mája do júla.

„Trvám na tom, že by bolo strategickou chybou ich tentoraz zostreliť. Dôsledky by pre nás boli oveľa horšie ako diplomatický úspech, ktorý by sme dosiahli vyriešením incidentu. Mnohí z našich spojencov by takýto krok pravdepodobne nepochopili,“ vyhlásil Merilo v rozhovore v televízii v stredu večer.

Estónsky vzdušný priestor 19. septembra narušili tri ruské stíhacie lietadlá MiG-31 a bez povolenia v ňom ostali 12 minút. Tallinn v reakcii požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a konzultácie so spojencami v Severoatlantickej aliancii.

Incident vyvolal naprieč Európou diskusiu o prísnejších opatreniach proti narušeniam vzdušného priestoru Aliancie vrátane možnosti zostrelenia ruských lietadiel. Merilo uviedol, že riešenie prípadných budúcich incidentov bude závisieť od situácie, a zdôraznil, že NATO bude reagovať rozhodne a v prípade potreby použije silu.

Podľa veliteľa estónskej armády pred dvoma týždňami neexistovali dôvody na zostrelenie ruských stíhačiek. Merilo uviedol, že ich zbrane neboli určené na ničenie cieľov na zemi, a preto neboli pre Estónsko bezprostrednou hrozbou.

Napriek nedávnym incidentom Merilo verí, že sa celková hrozba pre Estónsko nezmenila vzhľadom na to, že ruské jednotky zostávajú „viazané“ na vojnu na Ukrajine a riziko konvenčného vojenského útoku sa nezvýšilo. (TASR)

„Myslím si, že hlavnou odpoveďou by mala byť väčšia nepredvídateľnosť a väčšia strategická nejednoznačnosť,“ uviedol.

„Myslím si, že je veľmi dôležité dať jasný odkaz. Drony, ktoré narúšajú naše územie, jednoducho riskujú. Môžu byť zničené, bodka,“ zdôraznil Macron, podľa ktorého štáty EÚ urobia to, čo budú musieť, na zachovanie integrity svojho vzdušného priestoru a územnej celistvosti.

V súvislosti s Ukrajinou francúzsky prezident uviedol, že je potrebné posilniť jej kapacity v oblasti protivzdušnej obrany, dronov a rakiet dlhého doletu.

Vyzval tiež na urýchlené prijatie 19. balíka protiruských sankcií a zintenzívnenie tlaku na ruskú tieňovú flotilu. Podľa Macrona by tým mohlo byť narušené financovanie vojny.

Európske krajiny vyzval, aby „zlikvidovali tento obchodný model” tým, že „zadržia ruské plavidlá, aj keby to malo trvať dni alebo týždne, a donútia ich, aby sa zorganizovali inak”. (TASR)