Čína testuje expresnú obchodnú trasu do Európy cez topiacu sa Arktídu

Ako v noci na štvrtok informovala agentúra AFP, vo svojom vyhlásení zverejnenom po virtuálnom stretnutí predstavitelia siedmich najvyspelejších ekonomík sveta Británie, Francúzska, Japonska, Kanady, Nemecka, Talianska a USA uviedli, že nastal čas maximalizovať tlak na ruský ropný export. Cieľom je zasiahnuť príjmy, ktoré Moskva potrebuje na financovanie vojny.

Zameriame sa na tých, ktorí po invázii na Ukrajinu naďalej zvyšujú nákupy ruskej ropy, a na tých, ktorí napomáhajú obchádzaniu sankcií, píše sa v texte.

Ministri zároveň zdôraznili význam obchodných opatrení vrátane ciel a zákazu dovozu či vývozu s cieľom obmedziť ruské príjmy.

Krajiny G7 podľa vyhlásenia vážne zvažujú aj obchodné a ďalšie reštrikcie voči štátom a subjektom, ktoré pomáhajú financovať ruské vojnové úsilie. Týkať sa to bude aj produktov vyrobených rafináciou z ruskej ropy.

Vyhlásenie ministrov G7 prišlo po tom, ako Spojené štáty nedávno signalizovali pripravenosť rozšíriť clá voči odberateľom ruskej ropy, ak podobný krok prijme aj Európska únia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Fica pre ruský plyn tlačí Trump aj Únia. Môžu siahnuť aj po sankciách Čítajte 

Podľa predstaviteľa, ktorý hovoril o rokovaniach USA a EÚ, prezident Donald Trump navrhol clá vo výške 50 až 100 percent, ktoré by sa mohli dotknúť odberateľov ako Čína či India.

Európska komisia už v septembri uviedla, že pracuje na možnosti zavedenia ciel na dovoz ruskej ropy do EÚ aj pod tlakom zo strany Trumpa. Americký prezident zároveň požaduje, aby pred tým, než Washington pristúpi k ďalším sankciám voči Moskve, Európa ukončila dovoz energonosičov z Ruska.

Ministri financií G7 sa v októbri stretnú ešte raz - na okraj výročných zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone. (TASR)

Desiatky ďalších utrpeli zranenia, oznámili v stredu tamojší predstavitelia, uviedla agentúra DPA.

Podľa miestnych zdrojov v chráme v meste Arerti vo zväzovom štáte Amharsko na severe Etiópie sa v stredu konala pobožnosť na slávnosť Bohorodičky, na ktorú prišli stovky veriacich a pútnikov, aj keď objekt prechádza rekonštrukciou.

Štátna televízia EBC informovala, že približne 50 metrov vysoké múry kostola boli zvnútra obkolesené lešením, ktoré nespĺňalo stavebné normy. Podľa správ sa naň niektorí veriaci vyšplhali, aby mali lepší výhľad, čo spôsobilo zrútenie vratkej drevenej konštrukcie a zasypanie desiatok ľudí.

Záchranné tímy pracovali do neskorých večerných hodín, aby spod trosiek vyslobodili uviaznutých veriacich.

Zdravotné a bezpečnostné predpisy v Etiópii, druhej najľudnatejšej krajine Afriky, prakticky neexistujú a nehody na stavbách sú tam bežné. (TASR)

V stredu to napísal denník Wall Street Journal s odvolaním sa na predstaviteľov USA. Podľa nich Washington zvažuje aj dodanie zbraní, ktoré by rozšírili počet potenciálnych cieľov Kyjeva.

Agentúra Reuters uviedla, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine informácie svojich tajných služieb už dlho. Vďaka novému vývoju, ktorý v tomto prípade nastal, bude pre Ukrajinu podľa citovaného zdroja Ukrajine ľahšie zasiahnuť rafinérie, plynovody, elektrárne a inú infraštruktúru na území Ruska a pripraviť tak Kremeľ o príjmy z predaja ropy.

Podľa Wall Street Journal americkí predstavitelia žiadajú aj spojencov z NATO, aby Ukrajine tiež poskytli podobnú podporu.

Reuters poznamenala, že Biely dom v stredu na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

Podľa amerických predstaviteľov citovaných Wall Street Journal bolo schválenie poskytovania spravodajských informácií Ukrajine vydané krátko pred tým, než prezident Donald Trump minulý týždeň na sociálnej sieti naznačil, že Ukrajina by mohla získať späť všetky územia obsadené Ruskom - čo predstavovalo výraznú verbálnu zmenu v prospech Kyjeva.

„Po tom, čo vidím ekonomické ťažkosti, ktoré to (vojna) spôsobuje Rusku, myslím, že Ukrajina s podporou Európskej únie je v pozícii bojovať a VYHRAŤ a získať späť celú Ukrajinu v jej pôvodnej podobe,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social minulý utorok krátko po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(zdroj: Truth Social - Donald J. Trump)

Aj viceprezident USA J. D. Vance v nedeľu povedal, že Washington zvažuje žiadosť Ukrajiny o získanie striel Tomahawk, ktoré majú dolet približne 2500 kilometrov pri odpálení z územia Ukrajiny by to ukrajinskej armáde umožnilo zasiahnuť Moskvu a väčšinu európskej časti Ruska.

Ukrajina podľa správy Reuters vyvinula aj vlastnú strelu dlhého dosahu s názvom Flamingo (Flaminho). Počet vyrobených kusov nateraz nie je známy. (TASR)

S odvolaním sa na ukrajinskú ministerku energetiky Svitlanu Hrynčukovú o tom v noci na štvrtok informovala britská stanica BBC.

Hrynčuková uviedla, že úroveň radiácie v zariadení nepresahuje obvyklé hodnoty a obyvatelia nie sú ohrození. Ministerka sa poďakovala energetikom za ich rýchlu a efektívnu prácu a zdôraznila, že takto „zaistili bezpečnosť pre celú Ukrajinu a Európu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príspevku na platforme Telegram spresnil, že výpadok elektriny v zariadeniach černobyľskej elektrárne v dôsledku ruského útoku na jednu z rozvodní v Slavutyči trval viac ako tri hodiny.

Podľa Zelenského bol útok na Slavutyč cielený a Rusi si museli byť vedomí následkov, ktoré ich útok spôsobí.

Dodal, že podľa predbežných zistení bolo do útoku nasadených viac ako 20 dronov – zrejme rusko-iránskych strojov typu Šáhid. Niektoré z dronov boli zostrelené, do útoku boli však vyslané vo vlnách, aby sa sťažila obrana zariadenia.

Ukrajinský prezident upozornil, že „Rusko zámerne vytvára hrozbu radiačných incidentov“, pričom využíva „slabé postavenie“ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a jej riaditeľa Rafaela Grossiho, ako aj fakt, že pozornosť medzinárodného spoločenstva nie je sústredená len na Ukrajinu.

Agentúra AFP v stredu informovala, že v dôsledku útoku zostal bez elektriny ochranný sarkofág, ktorý izoluje zničený štvrtý blok bývalej elektrárne a zabraňuje úniku rádioaktivity do okolia. Útok ruského dronu poškodil sarkofág aj vo februári, podľa ukrajinských úradov však nedošlo k zvýšeniu rádioaktivity v okolí.

Černobyľská elektráreň bola 26. apríla 1986 dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v dejinách. Definitívne bola odstavená v decembri 2000.

Po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 ju okupovali ruskí vojaci, ktorí ju opustili v apríli 2022. Odvtedy je elektráreň pod osobitnou kontrolou ukrajinskej armády. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Lev v utorok počas stretnutia s novinármi v pápežskom letnom sídle Castel Gandolfo Lev XIV. povedal, že človek, ktorý odmieta interrupcie, no súhlasí s nehumánnym zaobchádzaním s migrantmi v USA, sa nedá považovať za skutočne prolife. Dodal, že rovnako nie je prolife ani ten, kto je proti interrupciám, ale podporuje trest smrti, ktorý je stále legálny v mnohých amerických štátoch.

Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová, ktorá je katolíčka, túto pápežovu kritiku odmietla.

„Odmietam tvrdenie, že za tejto administratívy dochádza k nehumánnemu zaobchádzaniu s nelegálnymi migrantmi v Spojených štátoch,“ povedala novinárom. Dodala, že k „významne nehumánnemu zaobchádzaniu“ dochádzalo počas pôsobenia predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena, keď hranicu USA s Mexikom prekročil rekordný počet ľudí.

„Táto administratíva sa snaží presadzovať zákony našej krajiny čo najhumánnejším spôsobom a zároveň ich dodržiavať,“ dodala Leavittová.

Ešte pred svojím zvolením pápež Lev – vtedy kardinál Robert Francis Prevost – na sociálnych sieťach zdieľal články kritické voči Trumpovi a viceprezidentovi J.D. Vanceovi, ktorý je takisto katolík. (TASR)

Súdu to vo štvrtok oznámil právnik odsúdenej Erin Pattersonovej, informovala agentúra AFP.

Táto 50-ročná žena bola odsúdená na doživotie s možnosťou podmienečného prepustenia za to, že v roku 2023 počas obeda vo svojom dome naservírovala svojim svokrovcom Gail a Donaldovi Pattersonovcom a Gailinej sestre Heather Wilkinsonovej otrávený pokrm. Podľa súdu sa chcela pokúsiť zabiť aj manžela Heather, Iana.

Pattersonová z Leongathu neďaleko Melbourne na juhovýchode Austrálie hosťom servírovala hovädzí Wellington. Ide o anglický pokrm zo sviečkovej, ktorá je zapečená v lístkovom ceste s hubovou plnkou.

Hostia do 12 hodín po požití jedla dostali hnačku, vracali a nakoniec skončili v nemocnici. Po takmer dvoch mesiacoch v zdravotníckom zariadení prežil iba Pattersonov strýko Ian.

4 20 pel (TASR)

O počte zadržaných informovalo v stredu ministerstvo vnútra.

Ako v noci na štvrtok spresnila agentúra AP, úradmi nepovolené protesty pokračovali v stredu večer už piaty deň a konali sa vo veľkých mestách po celom Maroku.

Doteraz najnásilnejšia bola štvrtá noc, keď zranenia utrpelo 263 príslušníkov bezpečnostných síl a 23 civilistov. Demonštranti podpaľovali autá a rabovali obchody, došlo aj k poškodeniu administratívnych budov, bánk a obchodov.

Protesty organizuje mládežnícke hnutie GenZ 212 prostredníctvom platforiem TikTok, Instagram a aplikácie Discord. Účastníci protestov poukazujú na miliardové investície do príprav futbalových majstrovstiev sveta 2030, zatiaľ čo školy a nemocnice v Maroku zostávajú podfinancované.

Hnutie GenZ 212 vo vyhlásení deklarovalo, že odmieta násilie a že jeho cieľom sú pokojné protesty proti vláde, nie proti polícii.

Ministerstvo vnútra opakovane uviedlo, že bude rešpektovať právo občanov na protesty v rámci zákona a že zasahovať bude „zdržanlivo a s pokojom, vyhýbajúc sa provokáciám“.

Maroko sa pripravuje na usporiadanie Afrického pohára národov vo futbale, ktorý sa bude konať koncom tohto roka. V roku 2026 čakajú túto krajinu parlamentné voľby. AP konštatovala, že voľby sa budú konať v situácii, keď mnohí obyvatelia Maroka napriek hospodárskemu rastu pociťujú nespokojnosť pre veľké regionálne rozdiely, nízku úroveň verejných služieb a nedostatok pracovných príležitostí, najmä pre mladých.

AFP doplnila, že podľa pozorovateľov Maroko zažíva najnásilnejšie demonštrácie od rokov 2016–17, keď sa nepokoje odohrávali v horskom regióne Ríf na severe krajiny.

2 pel (TASR)

Ako dôvod uviedol incident, keď izraelské námorníctvo obkľúčilo niekoľko lodí flotily s humanitárnou pomocou pre palestínske Pásmo Gazy, ktorá sa priblížila k obliehanému palestínskemu územiu.

Ako v noci na štvrtok informovala agentúra AFP, Petro okrem toho uviedol, že Izrael pri tejto blokáde v „medzinárodných vodách“ zadržal aj dve Kolumbijčanky. Vyzval na ich „okamžité prepustenie“.

AFP pripomenula, že po tom, ako Petro vlani prerušil vzťahy s Izraelom, v Kolumbii zostali len štyria izraelskí diplomati, spresnil nemenovaný kolumbijský zdroj.

Taliansko, ktoré sa minulý týždeň rozhodlo k flotile na ochranu aktivistov vyslať svoje dve vojnové lode - podobne ako Španielsko, ktoré vyslalo jednu loď - v stredu spolu s Gréckom vyzvalo Izrael, aby zaručil bezpečnosť flotily.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí v stredu obvinilo Izrael, že zadržaním flotily s humanitárnou pomocou sa dopustil „teroristického činu“, ktorý „predstavuje najzávažnejšie porušenie medzinárodného práva a ohrozuje životy nevinných civilistov.“ (TASR)