Moldavská polícia vykonala razie v rámci vyšetrovania ruského zasahovania do volieb

 Väčšina z týchto aktív – približne 170 miliárd eur – sa totiž nachádza v depozitári spoločnosti Euroclear v belgickom Bruseli.

„Nie sú to peniaze zadarmo. Vždy to má svoje dôsledky,“ povedal Belgický premiér Bart De Wever novinárom v Kodani.

„Včera som svojim kolegom vysvetlil, že chcem, aby podpísali vyhlásenie, že ak zoberieme peniaze od (ruského prezidenta Vladimira) Putina a použijeme ich, budeme všetci zodpovední, ak to dopadne zle,“ pokračoval.

„Riaditeľ Euroclearu už teraz žije pod prísnou ochranou, takže to, čo sa chystáme urobiť, je riskantné. Chcem, aby si to všetci uvedomili, a chcem podpis, že s vami na tej lodi ideme, nech to stojí čokoľvek, nech pláva kamkoľvek a nech sa stretne s čímkoľvek,“ dodal De Wever.

Na neformálnom summite Európskej rady v Kodani v stredu lídri vyjadrili podporu myšlienke použiť zrazené ruské aktíva na poskytnutie 140-miliardovej pôžičky Ukrajine. Uviedli však, že stále potrebujú vyriešiť právne a finančné aspekty takejto operácie.

Podľa medzinárodného práva totižto nemožno skonfiškovať aktíva suverénnej krajiny. Pri poskytovaní pôžičky by teda EÚ musela nájsť spôsob, ako vyhovieť nárokom Moskvy na aktíva jej centrálnej banky a zároveň chrániť Belgicko pred odvetnými opatreniami Ruska. (TASR)

Ruskí vojaci a civilisti sa momentálne nachádzajú v Bielorusku, kde im je poskytovaná potrebná psychologická a lekárska pomoc, uviedla agentúra TASS.

K poslednej výmene zajatcov medzi znepriatelenými krajinami došlo koncom augusta, keď si Kyjev a Moskva odovzdali 300 zajatých vojakov.

AFP pripomína, že výmeny vojnových zajatcov sú výsledkom troch kôl rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa konali v tureckom Istanbule v období od mája do júla.

„Trvám na tom, že by bolo strategickou chybou ich tentoraz zostreliť. Dôsledky by pre nás boli oveľa horšie ako diplomatický úspech, ktorý by sme dosiahli vyriešením incidentu. Mnohí z našich spojencov by takýto krok pravdepodobne nepochopili,“ vyhlásil Merilo v rozhovore v televízii v stredu večer.

Estónsky vzdušný priestor 19. septembra narušili tri ruské stíhacie lietadlá MiG-31 a bez povolenia v ňom ostali 12 minút. Tallinn v reakcii požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a konzultácie so spojencami v Severoatlantickej aliancii.

Incident vyvolal naprieč Európou diskusiu o prísnejších opatreniach proti narušeniam vzdušného priestoru Aliancie vrátane možnosti zostrelenia ruských lietadiel. Merilo uviedol, že riešenie prípadných budúcich incidentov bude závisieť od situácie, a zdôraznil, že NATO bude reagovať rozhodne a v prípade potreby použije silu.

Podľa veliteľa estónskej armády pred dvoma týždňami neexistovali dôvody na zostrelenie ruských stíhačiek. Merilo uviedol, že ich zbrane neboli určené na ničenie cieľov na zemi, a preto neboli pre Estónsko bezprostrednou hrozbou.

Napriek nedávnym incidentom Merilo verí, že sa celková hrozba pre Estónsko nezmenila vzhľadom na to, že ruské jednotky zostávajú „viazané“ na vojnu na Ukrajine a riziko konvenčného vojenského útoku sa nezvýšilo. (TASR)

„Myslím si, že hlavnou odpoveďou by mala byť väčšia nepredvídateľnosť a väčšia strategická nejednoznačnosť,“ uviedol.

„Myslím si, že je veľmi dôležité dať jasný odkaz. Drony, ktoré narúšajú naše územie, jednoducho riskujú. Môžu byť zničené, bodka,“ zdôraznil Macron, podľa ktorého štáty EÚ urobia to, čo budú musieť, na zachovanie integrity svojho vzdušného priestoru a územnej celistvosti.

V súvislosti s Ukrajinou francúzsky prezident uviedol, že je potrebné posilniť jej kapacity v oblasti protivzdušnej obrany, dronov a rakiet dlhého doletu.

Vyzval tiež na urýchlené prijatie 19. balíka protiruských sankcií a zintenzívnenie tlaku na ruskú tieňovú flotilu. Podľa Macrona by tým mohlo byť narušené financovanie vojny.

Európske krajiny vyzval, aby „zlikvidovali tento obchodný model” tým, že „zadržia ruské plavidlá, aj keby to malo trvať dni alebo týždne, a donútia ich, aby sa zorganizovali inak”. (TASR)

„V tejto fáze hovoríme o návrhu akčného plánu. Najskôr budeme mať akčný plán a až potom, pravdepodobne, predstaviteľov, ktorí budú úsilie koordinovať. V diskusiách existujú určité nuansy, ale je jasné, že už nejde len o otázku blízkosti k Rusku. Videli ste incidenty na letiskách (v Škandinávii, pozn. TASR) a na tieto miesta nelietali žiadne drony z Ruska ani Bieloruska. Ide o hrozbu, ktorej momentálne čelíme, a hoci v tejto otázke existujú rozdiely v názoroch, na všeobecnom smere sa zhodujeme,“ vyhlásil Dan.

Rumunský prezident uviedol, že o otázke protidronovej obrany a jej financovania rokovali európski lídri aj počas neformálneho summitu Európskej rady v stredu v dánskej Kodani.

Pri novinárskej otázke, kedy by mohol byť múr proti dronom funkčný, odpovedal Dan, že „o niekoľko mesiacov“. (TASR)

Reagoval okrem iného na nedávne narušenia európskeho vzdušného priestoru, ktoré sú pripisované Rusku.

Európa podľa Zelenského musí robiť pravý opak, ako Moskva očakáva, teda konať spoločne a rozhodne. Rusko nie je hrozbou len pre Ukrajinu, ale pre nás všetkých, zdôraznila dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá stretnutie organizuje.

"Rusko pokračuje vo svojich brutálnych útokoch na Ukrajinu a všetkým musí byť jasné, že neprestane, kým k tomu nebude donútené," povedala v úvodnom vyhlásení pred európskymi lídrami Frederiksenová. Európa podľa nej musí byť silná, aby ukázala, že "vojna proti nám je nemysliteľná".

Dánska premiérka zdôraznila, že Ukrajina bojuje aj za európsku bezpečnosť a bráni všetkých Európanov, preto si zaslúži vytrvalú podporu. "Pre niektorých je ruská hrozba veľmi jasná, veľmi prítomná, pre niektorých je stále ďaleko, ale nikto nesmie byť naivný. Táto vojna nie je o Ukrajine, je o Európe, o našich hodnotách a slobodách," vyhlásila Frederiksenová, ktorá pri rokovacom stole v Kodani sedí vedľa Zelenského.

"To, čo robíme na Ukrajine, nie je charita, je to priama obrana nášho kontinentu," dodala s tým, že treba posilniť Ukrajinu a zároveň vyvinúť väčší tlak na Rusko.

Čoraz intenzívnejšie sú podľa Frederiksenovej aj ruské hybridné hrozby. "Raz sú to vojenské drony, inokedy migranti na hraniciach, útoky na kritickú infraštruktúru, rozsievanie dezinformácií či snahy ovplyvniť demokratické voľby," vymenovala šéfka dánskej vlády.

Politici by podľa nej však mali svojim občanom pomôcť zabezpečiť aj ekonomickú bezpečnosť, napríklad pracovné miesta či dostupné bývanie, a pomôcť im v každodenných ťažkostiach. "Musíme budovať aj ekonomicky silnejšiu Európu," dodala. Za ďalšiu dôležitú tému označila boj s nelegálnou migráciou. (ČTK)

S odvolaním sa na podpredsedu ukrajinskej vlády Oleksija Kulebu to napísal server Ukrajinska pravda. Pri útoku na depo v Odese podľa neho Rusi zranili rušňovodiča, na severe krajiny sa oneskorili niektoré spoje.

Okrem Odesy útočili Rusi aj na železničnú infraštruktúru v prihraničných regiónoch na severe Ukrajiny, vrátane mesta Konotop, uviedol Kuleb. Niektoré spoje v Černihivskej a Sumskej oblasti majú podľa neho kvôli ruským útokom meškanie.

Ukrajinské letectvo medzitým informovalo o likvidácii 53 ruských dronov z celkovo 86, ktoré podľa neho armáda v noci na na krajinu vyslala. Vzdušné sily dodali, že evidujú zásahy 31 dronov na šiestich bližšie nespresnených miestach, a že niekoľko bezpilotných lietadiel bolo v čase hlásenia ešte vo vzduchu.

Ruské ministerstvo obrany ráno oznámilo, že jeho protivzdušná obrana v noci zničila 85 ukrajinských dronov nad šiestimi ruskými regiónmi a anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Najviac, celkovo 38, zostrelených strojov hlásilo z Voronežskej oblasti. "Nie sú žiadne obete," uviedol podľa ruskej služby BBC voronežský gubernátor Alexander Gusev a dodal, že poškodené boli dva domy.

Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského útoku, ale iba o zostrelených dronoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody, o tých informujú regionálni činitelia. BBC skoro ráno s odvolaním sa na telegramové kanály uviedla, že ukrajinské drony v noci zaútočili na ciele v ruskom Saratove a Engelse, kde proti nim zasahovala protivzdušná obrana, ale o následkoch nie sú informácie. (ČTK)