Sme odhodlaní brániť každý centimeter územia NATO

Odvoláva sa na dva nemenované zdroje.

Zelenskyj v rozhovore s týmto portálom pripustil, že Trumpa požiadal o ďalší zbraňový systém, ktorý by mohol ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť k začatiu mierových rozhovorov. Zbraň vtedy nešpecifikoval.

"Povedal som mu, že potrebujeme jednu vec," reagoval Zelenskyj na otázku, čo by mohol Trump urobiť, aby pomohol Ukrajine vyhrať vojnu, ktorú proti nej už štvrtým rokom vedie Rusko.

"Mimochodom, potrebujeme ju, ale to neznamená, že ju použijeme. Pretože, ak ju budeme mať, tak si myslím, že to bude ďalší tlak na Putina, aby sa posadil a konal," dodal ukrajinský prezident.

Trump mu podľa jeho slov odpovedal: "Budeme na tom pracovať". Štátnici spolu rokovali v New Yorku na okraj Valného zhromaždenia OSN.

Podľa ukrajinského predstaviteľa a ďalšieho bližšie nespresneného zdroja Zelenskyj požiadal konkrétne o navádzané strely s plochou drahou letu Tomahawk. Tie majú oveľa dlhší dolet ako rakety, ktoré Ukrajine doteraz poskytlo NATO, uvádza Axios.

Pri strelách Tomahawk web spomína dolet zhruba 1600 kilometrov, pri systémoch ATACMS asi 300 kilometrov. Americké strely ATACMS povolil vlani Ukrajine používať proti cieľom na ruskom území vtedajší americký prezident Joe Biden.

Zelenskyj poznamenal, že Ukrajina už teraz môže udrieť hlboko na ruskom území svojimi dronmi, no mnoho vojenských cieľov má podľa neho sofistikovanú protivzdušnú obranu, ktorú je s bezpilotnými lietadlami ťažké prelomiť. Strely Tomahawk sú oveľa rýchlejšie ako drony a ich úder je ničivejší.

Ukrajina o ne v uplynulom roku podľa Axiosu vyjadrila záujem niekoľkokrát, ale vraj je to jediný systém, ktorý Trump zatiaľ nedovolil predať spojencom v NATO, ktorí teraz zbrane od Spojených štátov pre Ukrajinu nakupujú. (ČTK)

Vláda v Kyjeve by ho podľa bieloruského prezidenta mala ponuku akceptovať, pokiaľ nechce prísť o celú krajinu. S ruským lídrom Lukašenko rokoval viac ako päť hodín.

Alexander Lukašenko viac podrobností neposkytol a hovoriť o návrhu podľa neho bude sám Putin. Povedal iba, že tento návrh bol predstavený aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas rokovania na Aljaške.

Agentúra Reuters minulý mesiac s odvolaním na ruské zdroje informovala, že Putin vo svojom návrhu trvá na požiadavke, aby Ukrajina úplne ustúpila z častí východoukrajinského regiónu Donbas, ktoré má stále pod svojou kontrolou.

Výmenou za to by nariadil ruským silám zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti a bol by ochotný vrátiť Ukrajine malé časti jej Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré obsadili ruské jednotky.

Lukašenko tiež vyhlásil, že by sa rád stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Chcel by som sa s ním porozprávať. Mám mu čo povedať. Myslím, že nastal správny čas na začatie rokovaní,“ povedal. (TASR)

Alexander Stubb pritom vie, že sa Washington pripravuje zníženie počtu svojich vojakov na kontinente.

„Myslím si, že dôjde k určitému posunu smerom k Indo-Pacifiku, čo je pochopiteľné,“ povedal Stubb s odkazom na diskusie o možnom presune amerických vojakov a vybavenia z Európy do tohto regiónu.

„Pokiaľ ide o počet vojakov, pravdepodobne sa o tom bude diskutovať, ale v tejto fáze sa toho príliš neobávam. Je to v strategickom záujme Spojených štátov a je to veľmi nákladovo efektívne“, aby americké jednotky zostali v Európe.

„Som si istý, že dôjde k určitému zníženiu, ale v akom rozsahu, to zatiaľ nevieme,“ doplnil fínsky prezident. Zatiaľ čo niektorí americkí politici volajú po znížení počtu amerických vojakov v Európe, Pentagón zatiaľ svoje plány nezverejnil.

USA majú v Európe momentálne 70.000 až 90.000 vojakov, pričom ich počet sa zvýšil po začatí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Stubb zdôraznil, že pre európskych spojencov je dôležité zachovanie „zásadného vybavenia“ Washingtonu, ako sú napríklad radary.

Fínsky prezident ďalej ocenil spoluprácu so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom.

„Myslím si, že Európa a Spojené štáty pod Trumpovým vedením dobre spolupracujú – oveľa lepšie ako v roku 2016. Existuje hlboká spolupráca, najmä s veľkými hráčmi: Francúzskom, Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a Talianskom. A potom chcem zdôrazniť, že prezident Trump má blízke vzťahy s generálnym tajomníkom (NATO) Markom Ruttem a predsedníčkou (Európskej) komisie Ursulou von der Leyenovou,“ povedal.

Poznamenal, že dialóg s americkým prezidentom je otvorený a úprimný, pričom v „dobrom stave“ sú podľa neho aj vzťahy s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)

„Ich hlavnou úlohou je preniknúť čo najhlbšie na naše územie, stiahnuť sa, preskupiť a opäť postupovať – a potom útočiť na ciele v tyle s cieľom paralyzovať našu logistiku a rotácie jednotiek,“ povedal hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.

Táto taktika umožňuje ruským silám postupovať s relatívne malým počtom vojakov, avšak bez toho, aby získali úplnú kontrolu nad dobytým územím.

Ruským jednotkám sa v auguste podarilo prelomiť ukrajinskú obranu pri meste Dobropilľa v Doneckej oblasti, ale Kyjev ich následne vytlačil späť.

Syrskyj uviedol, že celková situácia na fronte dlhom 1 250 kilometrov je náročná, pričom Rusko postupuje na kľúčových úsekoch.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády tiež uviedol, že Kyjev mení niektoré svoje techniky protivzdušnej obrany, aby čelil rastúcim ruským leteckým útokom.

Napríklad častejšie nasadzuje vrtuľníky a ľahké lietadlá a vyvíja nové prostriedky na ničenie dronov. (SITA)

V utorok túto myšlienku vyslovil aj americký prezident Donald Trump.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu označil takéto vyhlásenia za „nezodpovedné, bezohľadné“ s tým, že so sebou prinášajú „nebezpečné dôsledky“.

Ruské stíhačky a drony v uplynulých týždňoch narušili vzdušný priestor viacerých členov NATO vrátane Estónska alebo Poľska. Členské štáty upozorňujú, že Rusko týmto spôsobom testuje Alianciu.

Trump v utorok v tejto súvislosti vyhlásil, že členské štáty NATO by mali zostreliť ruské lietadlá, ak vstúpia do vzdušného priestoru Aliancie. V podobnom duchu sa vyjadril aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. „V tomto úplne súhlasím s prezidentom Trumpom,“ povedal.

Aliancia podľa neho „v prípade potreby urobí všetko pre ochranu svojich ľudí, miest a infraštruktúry“. (TASR)

Péter Szijjártó tak reagoval na oznámenie Kyjeva, že niekoľko prieskumných dronov narušilo vzdušný priestor Ukrajiny pozdĺž hranice s Maďarskom.

Podľa Zelenského išlo pravdepodobne o maďarské bezpilotné lietadlá.

„Pán prezident Zelenskyj začína pod vplyvom protimaďarskej atmosféry strácať rozum. A teraz má už aj halucinácie,“ napísal Szijjártó.

„Ukrajinské sily zaznamenali narušenie vzdušného priestoru prieskumnými dronmi, ktoré pravdepodobne patrili Maďarsku,“ uviedol Zelenskyj na platforme X.

Predbežný posudok situácie naznačuje, že drony mohli viesť prieskum priemyselného potenciálu Ukrajiny v jej západných pohraničných oblastiach, ozrejmil prezident.

„Nariadil som overenie všetkých dostupných informácií a urýchlené vypracovanie správ o každom zaznamenanom incidente,“ povedal ukrajinský líder po stretnutí s najvyšším vojenským velením Ukrajiny.

„Tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že sa na ukrajinskom území nachádzal maďarský vojenský dron, nie je pravdivé,“ reagovalo podvečer pre server telex.hu maďarské ministerstvo obrany.

Maďarské ozbrojené sily let dronu, ktorý sa údajne odohral na maďarsko-ukrajinskej hranici, nevykonali a nedostali na to ani žiadne pokyny, dodal maďarský rezort.

Podľa neho z ukrajinskej strany nedostal žiadne informácie týkajúce sa takéhoto incidentu, hoci sú s ňou v neustálom kontakte. Maďarská vláda pred niekoľkými mesiacmi posilnila ochranu vzdušného priestoru nad východnou časťou krajiny, uzavrelo maďarské ministerstvo obrany.

V uplynulom čase došlo k viacerým narušeniam vzdušného priestoru európskych krajín. Vniknutia zaznamenali napríklad v Poľsku, Rumunsku, Estónsku, Fínsku či Dánsku.

Ukrajina predtým v piatok oznámila, že zakazuje vstup trom maďarským vojenským predstaviteľom na svoje územie ako odvetu za to, že Budapešť zakázala vstup trom jej predstaviteľom na územie Kyjeva. Maďarsko obvinilo Ukrajinu z presadzovania „protimaďarskej politiky“. (TASR)

Kyjev tak reagoval na rovnaké opatrenie Budapešti, ktoré pravdepodobne ešte viac vyostrí napäté vzťahy medzi oboma krajinami.

„Každý prejav neúcty zo strany Maďarska bude mať adekvátnu reakciu, najmä ak pôjde o neúctu voči našim ozbrojeným silám,“ napísal na mikroblogovacej sieti X šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Maďarsko, ktoré je najbližším partnerom Moskvy v Európskej únii, na toto rozhodnutie bezprostredne nereagovalo.

Budapešť ešte v júli zakázala vstup trom ukrajinským vojenským predstaviteľom. Obvinila ich, že sa podieľali na nútenom odvedení maďarsko-ukrajinského občana, ktorého podľa tvrdenia Maďarska ukrajinskí verbovači ubili na smrť. Ukrajina tieto obvinenia rázne odmietla.

Neskôr Budapešť zakázala vstup ukrajinskému vojenskému veliteľovi, o ktorom tvrdí, že je zodpovedný za útoky na ruský ropovod, ktorý zásobuje Maďarsko. Kyjev v reakcii obvinil Budapešť z „morálneho úpadku“.

Obe krajiny si v máji vyhostili po dvoch diplomatoch pre vzájomné obvinenia zo špionáže. (SITA)