V New Yorku sa konalo neformálne rokovanie európskych šéfov diplomacií

Podľa ministerstva Moskva od začiatku roka obsadila asi 0,8 percenta celkovej rozlohy Ukrajiny.

Ruské sily postupne získavajú územia vo východnej Ukrajine, kde sa bojuje o každý meter a kde zostalo len málo obyvateľov a nepoškodených budov.

Ďalší útok poškodil železničnú trať v okolí Odesy.

Prelety dronov zaznamenali v uplynulých dňoch nad letiskami v Dánsku i Nórsku, čo zapríčinilo aj ich dočasné uzatvorenie. V piatok neskoro večer došlo k zaznamenaniu dronov aj nad najväčšou vojenskou základňou Karup v Dánsku.

Nemecko je jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii a v uplynulom období takisto hlásilo nárast podozrivých pozorovaní dronov.

Posledný z nich prišiel v piatok vo večerných hodinách v severnej spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko, hraničiacej s Dánskom. Podozrenie padlo na Rusko, aj keď žiadny definitívny dôkaz doposiaľ zverejnený nebol, píše AFP.

Berlín už začiatkom tohto týždňa oznámil plány na posilnenie svojich systémov obrany proti dronom s cieľom čeliť rastúcej ruskej hrozbe. Denník Bild uviedol, že medzi plánovanými opatreniami zvažuje tamojšia vláda povoliť ozbrojeným silám, aby za určitých podmienok mohli takéto drony zostreliť.

Armáda bude môcť zakročiť, ak bude takéto bezpilotné lietadlo predstavovať závažné ohrozenie ľudského života alebo kritickej infraštruktúry, pričom ostatné opatrenia budú neúčinné, napísal denník.

V takýchto prípadoch budú podľa Bildu rozhodovacie právomoci presunuté z polície na ministerstvo obrany.

Rezort obrany na otázku agentúry AFP takýto plán bezprostredne nepotvrdil. Minister vnútra Alexander Dobrindt však pre noviny Rheinische Post uviedol, že chce prepracovať zákony o leteckej bezpečnosti, aby armáda mohla pomáhať polícii „najmä v obrane proti dronom“.

„Nielenže zažívame zlom v oblasti vojenskej bezpečnosti, ale aj v civilnej obrane a civilnej ochrane ako celku,“ podotkol Dobrindt. (TASR)

Diskusie o protidronovej ochrane na východnom krídle EÚ sa zintenzívnili po nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Rumunska a Litvy ruskými dronmi, ako aj po zaznamenaní bezpilotných lietadiel nad Dánskom.

Na piatkovom rokovaní sa zúčastnili predstavitelia Bulharska, Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska, Ukrajiny a nakoniec aj Maďarska. Prítomná bola aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Ministri obrany EÚ prítomní na piatkovom rokovaní sa zhodli na naliehavej potrebe vytvorenia takzvaného „múru proti dronom“ na ochranu pred ruskými vniknutiami do svojho vzdušného priestoru.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na to uviedlo, že tieto opatrenia povedú k „zvýšeniu vojenského a politického napätia na našom kontinente“, uviedla tamojšia štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Ministerstvo podľa nej dodalo, že plány predstavujú „osobné ambície a politické hry vládnucich elít EÚ“. (TASR)

Ide tak o ďalší incident, ktorý dánski predstavitelia označujú za hybridný útok.

„Môžem potvrdiť, že okolo 20.15 h došlo k incidentu, ktorý trval niekoľko hodín. Jeden až dva drony boli spozorované pred a nad leteckou základňou,“ uviedol pre agentúru AFP hovorca dánskej polície. Úrady neautorizované drony nezostrelili a odmietli sa vyjadriť k ich možnému pôvodu.

Polícia prípad vyšetruje spoločne s armádou. Letecká základňa Karup zdieľa pristávaciu dráhu s civilným letiskom, ktoré muselo byť nakrátko uzavreté. Neovplyvnilo to však žiadne lety, pretože v tom čase neboli žiadne naplánované.

Dánsko v priebehu týždňa hlásilo vo svojom vzdušnom priestore niekoľko neznámych dronov, v dôsledku čoho bolo uzavretých viacero letísk.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok vyhlásila, že „Dánsko sa v posledných dňoch stalo obeťou hybridných útokov“. (TASR)

Túto myšlienku podporilo 67 percent opýtaných Poliakov.

Proti zostreľovaniu ruských stíhačiek bolo 8,7 percent respondentov a 24,2 percenta bolo nerozhodnutých. Agentúra SW Research prieskum vykonala na vzorke 846 ľudí medzi 23. a 24. septembrom.

Prieskum bol realizovaný po tom, čo poľský premiér Donald Tusk minulý pondelok vyhlásil, že jeho vláda je pripravená umožniť armáde zostreliť akýkoľvek objekt, ktorý by mohol predstavovať hrozbu pre Poľsko. Podľa premiéra si však musia byť istí, že na to „nie sú sami“.

Americký prezident Donald Trump v utorok na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyhlásil, že členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali zostreliť ruské lietadlá, ak vstúpia do vzdušného priestoru NATO. (TASR)

Podľa vyjadrenia tamojšieho gubernátora Olega Nikolajeva je však rozsah škôd len obmedzený.

Práce v dotknutej oblasti boli síce pozastavené, podľa Nikolajeva však k zraneniam osôb nedošlo. Terčom útoku sa stala obec Konar, približne 60 kilometrov juhovýchodne od čuvašského hlavného mesta Čeboksary, prístavu na rieke Volga, spresnil gubernátor.

Čerpacia stanica je súčasťou ropovodu Družba, ktorou tečie ropa smerom na západ, pripomína agentúra DPA. (TASR)

Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemecké noviny Handelsblatt.

„Nie sme vo vojne, ale nežijeme ani v mieri,“ povedal nemecký kancelár pred podnikateľmi na samite Schwarz Ecosystem v Berlíne. Zodpovedných priamo nemenoval, ale vymenoval sériu nepriateľských akcií, ktorým krajina čelí.

„Lety dronov, špionáž, rozsiahle vyhrážky voči verejným činiteľom nielen v Nemecku, ale aj v mnohých ďalších európskych krajinách. Každodenné sabotáže. Pokusy ochromiť dátové centrá. Kybernetické útoky,“ konštatoval nemecký kancelár.

Merz zdôraznil, že problém sa netýka len štátnych inštitúcií, ale aj podnikov. „Predpokladám, že takmer každý druhý človek v tejto miestnosti sa už niekedy stretol s útokmi na svoje dátové siete a infraštruktúru,“ povedal Merz.

Nad spolkovou krajinou Šlezvicko-Holštajnsko, ktorá leží na severe Nemecka, v piatok zaznamenali niekoľko dronov. Miestna vláda začala vyšetrovanie incidentu. (SITA, Ukrajinská pravda)