Ukrajinské sily zaútočili na ruské prístavné mesto Novorossijsk

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov uviedol, že protivzdušná obrana počas noci zostrelila štyri drony v oblasti Voskresensku a Kolomne, mestách ležiacich juhovýchodne od Moskvy.

Pri požiari v súkromnom dome zahynula 76-ročná žena a jej 6-ročný vnuk a poškodených bolo aj niekoľko ďalších budov, dodal.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že počas noci zachytilo a zničilo 84 ukrajinských dronov, z toho štyri nad Moskovskou oblasťou. Deň predtým pri rozsiahlej ruskej dronovej a raketovej ofenzíve proti Ukrajine zahynuli najmenej štyri osoby v Kyjeve.

Počas viac než tri a pol roka trvajúcej vojny vyslalo Rusko na Ukrajinu počas nočných útokov tisíce dronov. Kyjev podniká odvetné údery, ktoré sa podľa neho sústreďujú najmä na energetickú infraštruktúru. Obe strany odmietajú, že by útoky cielili na civilistov. (TASR)

Povedal ukrajinský prezident v reakcii na víťazstvo proeurópskej Strany akcie a solidarity (PAS) v moldavských parlamentných voľbách.

"Rusku sa nepodarilo destabilizovať Moldavsko napriek obrovským výdavkom, obrovským zdrojom, ktoré vydalo na to, aby ho podkopalo a skorumpovalo všetko, čo sa dá," povedal Zelenskyj prostredníctvom videospojenia na bezpečnostnej konferencii vo Varšave.

Moldavská prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje z zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny, dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zo zasahovania do volieb.

Prezidentka Maia Sanduová povedala, že v dňoch po terajších voľbách úrady očakávajú pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov.

Zelenskyj tiež zdôraznil, že je potrebné pokračovať v podpore Moldavska.

Ukrajina sa od roku 2022 bráni ruskej invázii. Avšak už v roku 2014 Rusko anektovalo ukrajinský Krym a podporovalo separatistov na východe Ukrajiny bojujúcich proti centrálnej vláde v Kyjeve.

Moldavsko aj Ukrajina sú kandidátmi na vstup do EÚ, oficiálne prístupové rozhovory s nimi dvadsaťsedmička začala vlani.

Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky.

Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu. (ČTK)

Predseda Európskej rady António Costa sa napriek odporu Maďarska usiluje o posun v procese vstupu Ukrajiny do EÚ, napísal portál Politico.

Costa sa snaží získať podporu členských krajín pre zjednodušenie postupu prijímania nových členov a prelomenie patovej situácie, ktorá blokuje členstvo Ukrajiny a Moldavska. Pre Politico to uviedlo päť diplomatov a predstaviteľov z EÚ.

Najnovšie snahy predsedu Európskej rady sú pokusom obísť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý využíva právo veta, aby zabránil Ukrajine v prístupe do Únie. Podľa platných pravidiel musí všetkých 27 členských krajín EÚ schváliť každú fázu prístupového procesu.

Moldavsko ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ je v procese pristúpenia spárované s Kyjevom a ak bude táto patová situácia pretrvávať, nepokročí ďalej.

Costa navrhuje, aby sa rokovacie „klastre“ (skupina tematicky rozdelených prístupových kapitol) mohli otvárať s podporou kvalifikovanej väčšiny štátov, hoci na ich uzavretie by naďalej bol potrebný jednomyseľný súhlas. Tento model by umožnil Ukrajine a Moldavsku začať reformy a preukazovať pokrok aj v prípade nesúhlasu jednej či dvoch krajín, uviedol zdroj.

Šéf Európskej rady o tomto zámere údajne rokoval priamo s viacerými lídrami počas svojej cesty po hlavných mestách štátov EÚ i na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Rozšírenie je pre predsedu Európskej rady dôležitou prioritou,“ uviedol jeden z predstaviteľov pod podmienkou anonymity.

„Považuje ho za najdôležitejšiu geopolitickú investíciu, ktorú môže EÚ urobiť. Preto sa domnieva, že je dôležité pokračovať v diskusii o spôsoboch, ako zabezpečiť, aby sa reformné úsilie Ukrajiny premenilo na konkrétne kroky,“ doplnil.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová navštívi v pondelok Ukrajinu. Pred cestou vyhlásila, že Kyjev ani EÚ si nemôžu dovoliť spomaliť reformné úsilie a teraz je čas na jeho urýchlenie.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny o takmer štyri mesiace neskôr.

Prístupové rokovania s Ukrajinou sa formálne začali v júni 2024. Následne sa začal takzvaný skríning, teda posudzovanie súladu ukrajinskej legislatívy s normami EÚ, po ktorom majú začať samotné rokovania o jednotlivých kapitolách.

„Všetky klastre boli skontrolované v rekordnom čase. Ukrajina splnila svoje záväzky. Ukrajina je pripravená na ďalší krok,“ dodala Kosová. (TASR)

Vance v relácii Fox News Sunday vyhlásil, že „konečné rozhodnutie“ o umožnení alebo neumožnení dodania rakiet Tomahawk prijme americký prezident Donald Trump. „Určite sa zaoberáme viacerými žiadosťami od Európanov,“ pokračoval Vance.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal na utorňajšom stretnutí s Trumpom o dodávku rakiet Tomahawk, ktoré by Kyjevu umožnili zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území.

Rakety Tomahawk vyrábané spoločnosťou RTX môžu zasiahnuť ciele vzdialené viac ako 1500 kilometrov. Rakety ATACMS, ktorými Kyjev v súčasnosti disponuje, majú dostrel okolo 300 kilometrov.

Ukrajina o tieto strely požiadala USA v minulosti už niekoľkokrát, no Trump ich dosiaľ nepovolil dodať priamo Ukrajine, ani krajinám NATO s účelom ich ďalších dodávok na Ukrajinu.

Podľa agentúry Reuters by Moskva takýto krok takmer naisto vnímala ako eskaláciu vojny na Ukrajine.

Osobitný vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg neskôr naznačil, že podľa Trumpa by Ukrajina mala byť schopná útočiť na ciele hlboko na území Ruska.

„Myslím si, že podľa toho, čo (Trump) povedal, a čo povedal viceprezident Vance, odpoveď je áno. Využiť schopnosť zasiahnuť (Rusko) hlboko,“ povedal Kellogg neskôr v rozhovore v televízii Fox News. (TASR)

Stredajší neformálny summit lídrov dvadsaťsedmičky v dánskej Kodani ponúkne doteraz najjasnejší dôkaz, že Únia už nefunguje tak, ako kedysi.

Tesne pred zasadnutím došlo v Európe k viacerým incidentom. Ruské stíhačky a drony počas uplynulých dní narušili vzdušný priestor niekoľkých európskych krajín NATO. Minulý týždeň kodanské letisko, kam priletia desiatky lídrov a predstaviteľov Únie, hlásilo problémy pre neidentifikované drony. Dánsko označilo incidenty za „hybridný útok“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pritom navrhla bezprecedentnú diskusiu na summite o vojenských spôsobilostiach EÚ, čím Brusel mení tradičné zameranie bloku. To sa od jeho vzniku sústreďovalo najmä na obchod, protimonopolnú politiku a ekonomiku.

Medzi diskutovanými témami bude vytvorenie „múru proti dronom“, ktorý by dokázal sledovať a ničiť bezpilotné lietadlá, alebo ďalšie projekty zamerané na rýchlu reakciu na lietadlá narúšajúce európsky vzdušný priestor.

„Nasadzovať stíhačky je úlohou NATO,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ EÚ. Podľa neho je úlohou Únie byť pripravená a posilniť spoločné nástroje a schopnosti na hrozby.

Stretnutie v Kodani je prvé od júnového summitu v Bruseli. Krátke obdobie nádeje po stretnutí Trumpa a Putina na Aljaške sa rýchlo skončilo a napätie v súvislosti s aktivitami Ruska opäť vzrástlo. Lídri chcú preto prijať skutočné rozhodnutia o posilnení európskej obrany a finančnej podpore Ukrajiny, píše Politico.

Portál varuje, že dosiahnuť všeobecnú zhodu na základných otázkach obrany medzi krajinami Únie nebude jednoduché. Ešte problematickejšia môže byť otázka financovania ďalších krokov.

Témou summitu bude aj pokračujúca podpora Ukrajine. Von der Leyenová navrhla poskytnutie novej „reparačnej pôžičky“ 140 miliárd eur pre Kyjev. Na to by sa mohli využiť zmrazené ruské aktíva.

EÚ by podľa plánov mohla tieto peniaze Kyjevu poskytnúť bez zasahovania do vlastníckych práv Moskvy. Financie by boli vrátené až po tom, čo Rusko zaplatí Ukrajine za škody, ktoré jej spôsobilo počas vojny.

Politico poznamenalo, že tomuto plánu bráni maďarský premiér Viktor Orbán.

Komisia si však myslí, že našla legálne riešenie, ako obísť Budapešť z rozhodovacieho procesu. Lídri budú o pláne diskutovať v stredu a dúfajú, že na summite koncom októbra v Bruseli dospejú k formálnemu rozhodnutiu. Podľa portálu je kodanský summit ďalším krokom v novej kapitole EÚ. (TASR)

Na zasiahnutých miestach horelo, oheň zasiahol administratívnu budovu, hotel a tri súkromné domy.

V okolí obce Mežova neďaleko administratívnych hraníc s Doneckou oblasťou utrpel v dôsledku dronového útoku zranenia jeden muž.

V okolí Nikopolu ruská armáda útočila s nasadením delostrelectva a FPV dronov, poškodené sú dva obytné domy.

Ukrajinský prezident sa odvoláva na zistenia spravodajských služieb.

Zdôraznil, že v súčasnosti sa čaká na rozhodnutie Európy o 19. balíku sankcií voči Rusku a „je obzvlášť dôležité, aby sankcie tvrdo zasiahli ruský obchod s energiami a celú infraštruktúru ruskej flotily tankerov“.

„Obzvlášť teraz existujú spravodajské informácie, že Rusi používajú tankery na odpaľovanie a ovládanie dronov, ktoré vypúšťajú smerom na európske krajiny. To je ďalší dôkaz, že Baltské more a ďalšie moria by mali byť pre ruské tankery uzavreté, minimálne pre ruskú tieňovú flotilu,“ upozornil ukrajinský prezident.

Volodymyr Zelenskyj tiež vyjadril očakávanie, že Ukrajina dostane „rázne kroky“ zo strany Spojených štátov.

„S prezidentom Trumpom sme sa rozprávali o tom, čo by mohlo Rusko skutočne prinútiť zmeniť jeho postoj a zastaviť vojnu. Svet má nástroje, ktoré budú fungovať skutočne mierotvorným spôsobom,“ skonštatoval Zelenskyj.

Informovali o tom rôzne ukrajinské telegramové kanály, ruská strana to zatiaľ nepotvrdila ani nevyvrátila.

Taktiež ruskojazyčný kanál Astra s odvolaním sa na miestnych obyvateľov píše, že v Karačeve na východe Brianskej oblasti sa terčom útoku stala firma Elektrodetal. Okolo 02: 00 miestneho času (01: 00 SELČ) bol v meste vyhlásený raketový poplach. Akou raketou alebo raketami Ukrajinci na podnik zaútočili, nie je jasné.

Karačev leží 114 kilometrov od hraníc Ukrajiny s Ruskom. Podľa informácií z otvorených zdrojov Elektrodetal vyrába elektronické a elektrické zariadenia.

Ukrajinské telegramové kanály tvrdia, že medzi jeho výrobky patria tiež prostriedky rádioelektronického boja, uvádza BBC.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok ráno informovalo, že jeho protivzdušná obrana za uplynulú noc zneškodnila 84 ukrajinských dronov, z toho 21 nad územím Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, ďalšiu potom nad Voronežskou, Smolenskou, Kalužskou alebo Moskovskou oblasťou.

Viaceré ruské letiská, vrátane toho v meste Žukovskij na juhovýchod od Moskvy, v noci na pondelok dočasne prerušili prevádzku.