Poľsko onedlho rozhodne o nákupe nových ponoriek pre Baltské more

Výbuch v utorok ráno podľa zdroja nastal na úseku trate Stroganovo–Mšinskaja a spôsobil vykoľajenie rušňa a niekoľkých vozňov.

Miestni partizáni údajne uskutočnili operáciu, ktorá dočasne paralyzovala železničnú dopravu medzi Petrohradom a Pskovom.

V stanovisku ruské železnice uviedli, že premávka na úseku bola prerušená z „technických dôvodov“ a nákladné aj osobné vlaky boli presmerované, pričom vznikali niekoľkohodinové meškania.

„Tieto špeciálne operácie obmedzujú logistické a vojenské kapacity Ruska, keďže ruské železnice tvoria chrbtovú kosť logistiky armády a sú významným finančným prispievateľom do ‚vojnového rozpočtu‘,“uviedol zdroj. (SITA)

Ukrajinský prezident to uviedol na sociálnych sieťach s tým, že o tejto záležitosti diskutoval so šéfom ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby Olehom Ivaščenkom.

„Našim partnerom poskytujeme všetky potrebné informácie a očakávame, že úsilie v boji proti ruskému zasahovaniu bude značne posilnené. Rusi v súčasnosti používajú tankery nielen na generovanie príjmov na vojnu, ale aj na zhromažďovanie spravodajských informácií a dokonca aj na sabotážne aktivity,“ napísal Zeleneskyj. Konštatoval, že je možné to zastaviť.

So šéfom zahraničnej spravodajskej služby hovoril o konkrétnych úlohách týkajúcich sa sankcií voči Rusku, najmä o tom, ktoré praktiky obchádzania sankcií je potrebné ako prvé zablokovať.

Ivaščenko zároveň ukrajinského prezidenta informoval o pripravovaných zmenách v ruských dezinformačných taktikách.

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo starých lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín a Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií a predaj ropy. Na mnoho týchto plavidiel uvalili Európska únia a Británia sankcie.

„V podstate som sa už takmer rozhodol. Myslím, že chcem najprv zistiť, na čo ich plánujú použiť a kam ich vlastne pošlú. Musím sa na to opýtať,“ povedal americký prezident o možnosti dodania rakiet Tomahawk ukrajinským silám. Dodal, že „nechce, aby došlo k eskalácii“.

Podľa ukrajinského prezidenta Zelenského by dodatočné zbraňové systémy mohli prinútiť ruského vodcu Vladimira Putina sadnúť si s ním za rokovací stôl.

Poľský premiér Donald Tusk to uviedol to po stretnutí s premiérkou Litvy Ingou Ruginienė vo Varšave, informuje varšavský spravodajca TASR.

Tusk zdôraznil, že stanovisko Poľska v tejto veci je známe už niekoľko mesiacov. Podľa neho je Nord Stream 2 projektom, ktorý bol postavený proti záujmom celej Európy. „V záujme Poľska a základného pocitu spravodlivosti určite nie je obviniť a vydať tohto občana inému štátu,“ povedal.

Dodal že konečné rozhodnutie urobí súd.

Podozrivý 49-ročný Volodymyr Ž. Ukrajinec je vo väzbe, kde bol umiestnený po zatknutí políciou neďaleko Varšavy. Hľadaný bol na základe európskeho zatykača vydaného nemeckým Spolkovým súdnym dvorom v Karlsruhe. (TASR)

Práve z tohto dôvodu je podľa Volkera „dosť možné, že USA pošlú na Ukrajinu rakety Tomahawk“.

„Trump je frustrovaný. Putin mu sľúbil, že bude rokovať a stretne sa so Zelenským. Urobil to, keď bol Trump s európskymi lídrami v Bielom dome. Zavolal Putinovi, ktorý v tej chvíli s návrhom súhlasil. Putin ho však oklamal a teraz je Trump podráždený,“ povedal Volker.

Niekoľko krajín ponúklo, že by mohli hostiť stretnutie Zelenského a Putina, pričom prisľúbili, že šéfa Kremľa nezatknú napriek zatykaču, ktorý naňho v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd za únosy ukrajinských detí. Odvtedy Moskva opakovane odmieta možnosť osobného stretnutia s ukrajinským prezidentom – či už za účasti, alebo bez účasti amerického lídra.

„Urobil z Trumpa človeka, ktorý vyzeral slabý — a Trump nerád vyzerá slabý — takže je to teraz pre neho osobná záležitosť,“ konštatoval. Volker tiež verí, že otvorenie diskusie o raketách dlhého doletu opätovne „zapojí“ Putina a „donúti ho uzavrieť dohodu, čo Putin momentálne nerobí.“

Dodal, že Trump tým, že spája biznis s politikou, je zároveň motivovaný aj snahou predať rakety dlhého doletu. „Trump je obchodník, ide mu len o peniaze – a ak niekto zaplatí, prečo by ho to malo trápiť.. Ak sa ruská invázia na Ukrajinu skončí, Trumpovou prioritou bude zrušiť sankcie voči Rusku a zarobiť na tom,“ povedal Volker. (SITA)

"Sme verní tomu, čo stále hovoríme. Povedali sme jasne, že my už darovať zbrane a podobné veci na Ukrajinu nebudeme. Budeme pokračovať v humanitárnej pomoci jednotlivým krajinám, to aj dodržiavame," povedal Kaliňák novinárom.

Ukrajina podľa Kaliňáka ponúka krajinám na východnom krídle NATO prostriedky na identifikáciu dronov, pričom tento systém z hľadiska ceny a výkonu označil za veľmi dobrý.

Okrem toho tiež diskutovala o boji proti ruskej agresii a vyjadrila Ukrajine podporu na jej ceste do Európskej únie. Uvádza sa to v tlačovej správe ukrajinského parlamentu.

Súčasťou delegácie je okrem Ferenčáka aj podpredseda eurovýboru Michal Stuška (Smer), podpredsedníčka Beáta Jurík (PS) a Ján Hargaš (PS), vyplýva z webovej stránky NR SR, podľa ktorej zahraničná cesta poslancov trvá od 5. do 8. októbra.

Na úvod návštevy si slovenskí poslanci spolu s ukrajinskými kolegami položením žltých ruží pri Pamätnej stene Chrámu sv. Michala v Kyjeve pripomenuli vojakov, ktorí padli vo vojne Ruska proti Ukrajine.

Následne sa stretli s prvým podpredsedom ukrajinského parlamentu - Najvyššej rady - Olexandrom Kornienkom, členmi výborov ukrajinského parlamentu, ako aj zástupcami ukrajinsko-slovenskej medziparlamentnej skupiny priateľstva.

„Hovorili sme veľa o vojne, o spoločných hrozbách, o tom, ako sú výzvy, ktorým čelí Ukrajina, výzvami pre celý európsky kontinent. Spoliehame sa na Slovensko, že pochopí tieto výzvy a aktívnejšie sa zapojí do podpory Ukrajiny,“ vyhlásila predsedníčka výboru Najvyššej rady pre integráciu Ukrajiny do EÚ Ivanna Klympušová-Cincadzeová, ktorá delegáciu NR SR na Ukrajinu pozvala.

Poslanci podľa tlačovej správy uistili, že Slovensko má vzhľadom na svoje skúsenosti záujem o spoluprácu na úrovni EÚ, ako aj o pomoc Ukrajine v procese jej európskej integrácie. Jednou z diskutovaných tém boli aj spoločné projekty, na ktorých by sa mohlo Slovensko podieľať.

„Tento skutočný medziparlamentný dialóg je veľmi dôležitý pre nadviazanie našich vzťahov,“ uviedla Klympušová-Cincadzeová, ktorá cestu koaličných i opozičných poslancov označila za dôležitý krok k oživeniu vzťahov so SR.

Delegácia spolu s ukrajinskými kolegami navštívila aj miesta, kde došlo k útokom ruských rakiet a dronov v Kyjeve, a podporila odhodlanie Ukrajiny brániť svoju územnú celistvosť a obnoviť ju v medzinárodne uznávaných hraniciach.

„Boli veľmi dojatí tým, čo všetko videli, že je tu v troskách, a ľudskými príbehmi, ktoré počuli. Veríme, že tí, ktorí sem prišli po prvýkrát, budú nachádzať ďalšie argumenty pre spoločnosť u seba doma, že tu ide o spoločnú vojnu a prečo musíme Rusko prinútiť k mieru, namiesto toho, aby sme ho presviedčali, aby sa zapojilo do nejakého dialógu,“ dodala Klympušová-Cincadzeová. (TASR)