Izraelská polícia zadržala muža, ktorý chcel spáchať atentát na Netanjahua

Odvoláva sa na dva nemenované zdroje.

Zelenskyj v rozhovore s týmto portálom pripustil, že Trumpa požiadal o ďalší zbraňový systém, ktorý by mohol ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť k začatiu mierových rozhovorov. Zbraň vtedy nešpecifikoval.

"Povedal som mu, že potrebujeme jednu vec," reagoval Zelenskyj na otázku, čo by mohol Trump urobiť, aby pomohol Ukrajine vyhrať vojnu, ktorú proti nej už štvrtým rokom vedie Rusko.

"Mimochodom, potrebujeme ju, ale to neznamená, že ju použijeme. Pretože, ak ju budeme mať, tak si myslím, že to bude ďalší tlak na Putina, aby sa posadil a konal," dodal ukrajinský prezident.

Trump mu podľa jeho slov odpovedal: "Budeme na tom pracovať". Štátnici spolu rokovali v New Yorku na okraj Valného zhromaždenia OSN.

Podľa ukrajinského predstaviteľa a ďalšieho bližšie nespresneného zdroja Zelenskyj požiadal konkrétne o navádzané strely s plochou drahou letu Tomahawk. Tie majú oveľa dlhší dolet ako rakety, ktoré Ukrajine doteraz poskytlo NATO, uvádza Axios.

Pri strelách Tomahawk web spomína dolet zhruba 1600 kilometrov, pri systémoch ATACMS asi 300 kilometrov. Americké strely ATACMS povolil vlani Ukrajine používať proti cieľom na ruskom území vtedajší americký prezident Joe Biden.

Zelenskyj poznamenal, že Ukrajina už teraz môže udrieť hlboko na ruskom území svojimi dronmi, no mnoho vojenských cieľov má podľa neho sofistikovanú protivzdušnú obranu, ktorú je s bezpilotnými lietadlami ťažké prelomiť. Strely Tomahawk sú oveľa rýchlejšie ako drony a ich úder je ničivejší.

Ukrajina o ne v uplynulom roku podľa Axiosu vyjadrila záujem niekoľkokrát, ale vraj je to jediný systém, ktorý Trump zatiaľ nedovolil predať spojencom v NATO, ktorí teraz zbrane od Spojených štátov pre Ukrajinu nakupujú. (ČTK)

Vláda v Kyjeve by ho podľa bieloruského prezidenta mala ponuku akceptovať, pokiaľ nechce prísť o celú krajinu. S ruským lídrom Lukašenko rokoval viac ako päť hodín.

Alexander Lukašenko viac podrobností neposkytol a hovoriť o návrhu podľa neho bude sám Putin. Povedal iba, že tento návrh bol predstavený aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas rokovania na Aljaške.

Agentúra Reuters minulý mesiac s odvolaním na ruské zdroje informovala, že Putin vo svojom návrhu trvá na požiadavke, aby Ukrajina úplne ustúpila z častí východoukrajinského regiónu Donbas, ktoré má stále pod svojou kontrolou.

Výmenou za to by nariadil ruským silám zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti a bol by ochotný vrátiť Ukrajine malé časti jej Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré obsadili ruské jednotky.

Lukašenko tiež vyhlásil, že by sa rád stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Chcel by som sa s ním porozprávať. Mám mu čo povedať. Myslím, že nastal správny čas na začatie rokovaní,“ povedal. (TASR)

Alexander Stubb pritom vie, že sa Washington pripravuje zníženie počtu svojich vojakov na kontinente.

„Myslím si, že dôjde k určitému posunu smerom k Indo-Pacifiku, čo je pochopiteľné,“ povedal Stubb s odkazom na diskusie o možnom presune amerických vojakov a vybavenia z Európy do tohto regiónu.

„Pokiaľ ide o počet vojakov, pravdepodobne sa o tom bude diskutovať, ale v tejto fáze sa toho príliš neobávam. Je to v strategickom záujme Spojených štátov a je to veľmi nákladovo efektívne“, aby americké jednotky zostali v Európe.

„Som si istý, že dôjde k určitému zníženiu, ale v akom rozsahu, to zatiaľ nevieme,“ doplnil fínsky prezident. Zatiaľ čo niektorí americkí politici volajú po znížení počtu amerických vojakov v Európe, Pentagón zatiaľ svoje plány nezverejnil.

USA majú v Európe momentálne 70.000 až 90.000 vojakov, pričom ich počet sa zvýšil po začatí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Stubb zdôraznil, že pre európskych spojencov je dôležité zachovanie „zásadného vybavenia“ Washingtonu, ako sú napríklad radary.

Fínsky prezident ďalej ocenil spoluprácu so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom.

„Myslím si, že Európa a Spojené štáty pod Trumpovým vedením dobre spolupracujú – oveľa lepšie ako v roku 2016. Existuje hlboká spolupráca, najmä s veľkými hráčmi: Francúzskom, Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a Talianskom. A potom chcem zdôrazniť, že prezident Trump má blízke vzťahy s generálnym tajomníkom (NATO) Markom Ruttem a predsedníčkou (Európskej) komisie Ursulou von der Leyenovou,“ povedal.

Poznamenal, že dialóg s americkým prezidentom je otvorený a úprimný, pričom v „dobrom stave“ sú podľa neho aj vzťahy s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)