V Iráne popravili najviac ľudí za posledných 15 rokov

Vyjadril sa tak v čase, keď sa očakáva odpoveď Hamasu na plán amerického prezidenta na ukončenie vojny v Pásme Gazy. Egypt je spoločne s Katarom a Spojenými štátmi sprostredkovateľom medzi Hamasom a Izraelom.

„Hamas nemá žiadnu úlohu v budúcnosti,“ vyhlásil šéf egyptskej diplomacie na konferencii v Paríži. „Ide o úplnú dohodu medzi nami, Arabmi, moslimami a dokonca aj medzi samotnými členmi Hamasu. Veľmi dobre chápu, že v budúcnosti nemajú žiadnu úlohu, a to je fakt,“ dodal Abdalátí.

Egyptský minister tiež spomenul „šialené každodenné zabíjania civilistov“ v palestínskej enkláve. „Toto sú etnické čistky a genocída v priamom prenose. Takže dosť je dosť,“ povedal.

Vyjadril tiež znepokojenie nad budúcnosťou Izraela. V Gaze je podľa neho najmenej 130-tisíc palestínskych detí vo veku desať rokov a mladších, ktoré stratili svoje rodiny.

„Čo od nich očakávate o päť alebo desať rokov? Je to veľmi nebezpečné,“ konštatoval. Pre Izrael je podľa jeho slov dôležité žiť v mieri a byť plne integrovaný v regióne. „A my sme viac než pripravení,“ vyhlásil egyptský minister.

V súčasnosti sa očakáva odpoveď Hamasu na americký mierový plán, ktorý v pondelok predstavil prezident USA Donald Trump. Urobil tak po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorý s týmto plánom súhlasil.

Plán zahŕňa prímerie, prepustenie rukojemníkov do 72 hodín, odzbrojenie Hamasu a postupné stiahnutie izraelských síl z Pásma Gazy. Nasledovalo by vytvorenie takzvanej Rady mieru, ktorej by predsedal Trump a ktorej členom by bol aj bývalý britský premiér Tony Blair a ďalší lídri.

Tento medzinárodný orgán by dozeral na „apolitický palestínsky výbor“, ktorý by po vojne spravoval Pásmo Gazy. Rada stanoví rámec a bude spravovať financovanie obnovy Gazy, kým Palestínska samospráva nedokončí reformy a nebude môcť prevziať kontrolu nad enklávou. Hamas ani iné militantné skupiny sa na vláde nemajú podieľať. (TASR)

Spojené štáty tiež obvinila z provokácie, ktorá podľa nej ohrozuje národnú suverenitu.

Venezuelské ministerstvá zahraničných vecí a obrany tvrdia, že americké stíhačky zaznamenali „75 kilometrov od našich pobreží“, pričom neuviedli, či narušili vzdušný priestor krajiny.

Minister obrany Vladimir Padrino predtým uviedol, že päť amerických bojových stíhačiek sa „odvážilo priblížiť k venezuelskému pobrežiu“. Zaznamenali ich protivzdušná obrana a sledovacie systémy letiska Maiquetía.

Ministerstvo obrany v spoločnom vyhlásení s rezortom hospodárstva obvinilo USA z ignorovania medzinárodného práva a ohrozovania civilného letectva v Karibskom mori.

Americký prezident Donald Trump v septembri nasadili na ostrove Portoriko v Karibskom mori 10 stíhačiek F-35. Z ostrova majú pomáhať americkým lodiam v Karibiku v boji proti drogovým kartelom. Okrem toho vyslal aj osem vojnových lodí ako súčasť operácie proti pašovaniu drog do USA.

Prezident Venezuely Nicolás Maduro obvinil Trumpa zo snahy vyvolať v krajine pád jeho režimu.

Americké sily vykonali niekoľko úderov na lodiach, ktoré údajne pašovali drogy v Karibiku. Pri týchto útokoch v medzinárodných vodách zhynulo dokopy 14 ľudí. (TASR)

Nemecká polícia tvrdí, že niekoľko ľudí spozorovalo v blízkosti letiska dron, pričom neskôr ho spozorovali aj nad areálom letiska. DPA uviedla, že spočiatku nebolo jasné, či išlo o jeden dron alebo viacero.

Preventívne uzavreli dráhy na letisku a polícia prehľadala oblasť, nič však nenašla. Do akcie sa zapojil aj policajný vrtuľník.

Letisko vo vyhlásení uviedlo, že po 22.00 h miestneho času bolo zrušených celkovo 17 letov, čo zasiahlo takmer 3000 cestujúcich. Okrem toho presmerovali 15 príletov na letiská v mestách Stuttgart, Norimberg a Frankfurt, ako aj do Viedne v susednom Rakúsku.

CNN konštatuje, že ide o najnovší prípad uzatvorenia letiska v Európe z dôvodu preletu dronov. Minulý týždeň pre prelety dronov opakovane uzavreli letiská v Dánsku.

Demonštranti tiež vyzvali vlády európskych krajín na prísnejšie sankcie voči Izraelu.

Flotila s aktivistami sa v stredu priblížila k obliehanému Pásmu Gazy, kam niesla humanitárnu pomoc. Izraelské námorné sily však flotilu zastavili a podľa izraelského predstaviteľa zadržali viac ako 400 aktivistov zo 41 plavidiel.

Tento zásah už v stredu vyvolal protesty vo viacerých štátoch. Demonštrácie sa konali aj vo štvrtok, pričom v španielskom meste Barcelona pochodovalo zhruba 15-tisíc ľudí.

Demonštranti kričali heslá ako: „Gaza, nie si sama,“ „Bojkot Izraelu,“ a „Slobodu Palestíne“. Zábery v španielskej televízii zobrazovali, ako polícia pomocou obuškov odohnala časť protestujúcich, ktorí sa snažili preliezť zábrany. Na palube jednej z lodí zadržanej flotily bola aj bývalá starostka Barcelony Ada Colauová.

Stovky ľudí pochodovali pred írskym parlamentom v Dubline. V Paríži sa zhromaždilo približne tisíc ľudí zatiaľ čo v prístavnom meste Marseille polícia zadržala zhruba sto propalestínskych aktivistov, ktorí sa údajne pokúsili zablokovať prístup do kancelárií výrobcu zbraní Eurolinks, ktorého obviňujú z predaja vojenských súčiastok Izraelu.

Protesty sa konali aj v Berlíne, Haagu, Ženeve, Aténach, Tunise, Brazílii či Buenos Aires.

V Taliansku, kde odbory na piatok zvolali generálny štrajk ako prejav solidarity s flotilou, sa zišli tisíce ľudí a naliehali na premiérku Giorgiu Meloniovú, aby sa postavila na obranu aktivistov. Okrem Ríma, kde sa podľa polície zapojilo do pochodu 10-tisíc ľudí, sa protesty uskutočnili aj v Miláne, Turíne, Florencii i Bologni.

Približne 3000 demonštrantov sa zhromaždilo pred budovou europarlamentu v Bruseli.

Protestujúci v Turecku, ktorého vláda je jedným z najväčších kritikov vojny Izraela v Pásme Gazy, pochodovali k izraelskému veľvyslanectvu v Istanbule s transparentmi s nápismi ako: „Úplné embargo na okupáciu“.

„Žiadame prepustenie všetkých členov flotily Global Sumud a všetkých uväznených ľudí a ako študenti univerzít žiadame, aby naše univerzity prerušili všetky akademické a ekonomické väzby s genocídnym Izraelským štátom,“ uviedol jedna z protestujúcich študentiek.

Desiatky ľudí sa zhromaždili aj pred veľvyslanectvom Spojených štátov - spojenca Izrael - v Kuala Lumpur. (TASR)

Vyhlásil to na zasadnutí Valdajského diskusného klubu ruský prezident Vladimir Putin. V USA sú totiž podľa neho ľudia, ktorí hovoria, že dohodu z roku 2010 nie je potrebné predĺžiť.

Putin súčasne tvrdil, že niektoré štáty pripravujú testy jadrových zbraní a ak ich podniknú, Rusko urobí to isté.

Zmluva New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami – Ruskom a USA. Zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe bývalí prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev a do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

Putin v septembri navrhol americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Rusko bude dobrovoľne dodržiavať obmedzenia vyplývajúce zo zmluvy New START ešte rok po uplynutí jej platnosti, ak to isté urobia aj USA. Biely dom reagoval, že tento návrh „znie celkom dobre“.

Dokument obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc na oboch stranách na 1550 kusov, čo predstavuje zníženie o takmer 30 percent oproti predchádzajúcemu limitu z roku 2002.

Rusko má podľa Putina najmodernejšie jadrové zbrane na svete. „V tomto smere sa nám darí. Jednoducho sme na tom intenzívne a dlho pracovali,“ uviedol počasie diskusie v Soči. Podľa svojich slov je ochotný dať si v tomto smere „pauzu“ a spolupracovať na otázke predĺženia zmluvy New START, ak to USA považujú za vhodné. „Nie? Nie je potrebné. Ale to je vôbec posledná vec, ktorá vo svete existuje z hľadiska obmedzenia strategických útočných zbraní,“ povedal.

Ruský prezident tiež podľa agentúry TASS poznamenal, že Moskva sleduje zámery iných krajín v oblasti jadrových skúšok a ak k nim dôjde, ruská strana urobí to isté. (TASR)

Premiér Benjamin Netanjahu vyzdvihol námorné sily za zastavenie tejto flotily.

„Počas operácie, ktorá trvala približne 12 hodín, príslušníci izraelského námorníctva zmarili rozsiahly pokus o prienik stoviek jednotlivcov na palube 41 plavidiel, ktoré oznámili svoj zámer narušiť zákonnú námornú bezpečnostnú blokádu Pásma Gazy,“ uviedol predstaviteľ.

„Na konci operácie bolo viac ako 400 účastníkov bezpečne prevezených do prístavu Ašdod na ďalšie konanie zo strany izraelskej polície,“ dodal.

Flotila Global Sumud naložená liekmi a potravinami vyplávala začiatkom septembra z Barcelony a tvorilo ju 45 lodí s približne 500 osobami. Jej cieľom bolo prelomiť izraelskú blokádu pobrežnej enklávy trvajúcu od roku 2007 a doručiť na toto vojnou zničené územie humanitárnu pomoc.

Izraelské námorné sily od stredajšieho večera zasahovali proti týmto lodiam, pričom viacerí zahraniční politici vyzvali, aby s aktivistami zaobchádzali bezpečne. Na palube jednej zo zastavených lodí sa nachádzal aj Slovák Peter Švestka.

Grécky minister zahraničných vecí George Gerapetritis uviedol, že všetci pasažieri flotily sú v dobrom zdravotnom stave a nebolo voči nim použité žiadne násilie.

Predseda izraelskej vlády Netanjahu vo štvrtok vyzdvihol izraelské námorné sily za zadržanie flotily. „Ich významný zásah zabránil desiatkam plavidiel vo vstupe do vojnového pásma a odrazil kampaň delegitimizácie namierenú proti Izraelu,“ vyhlásil.

Zastavenie flotily a zadržanie aktivistov vyvolalo protesty, pričom podľa stanice BBC sa ľudia zhromaždili vo viacerých štátoch, ako napríklad v Taliansku, Grécku, Tunisku či Turecku. Kroky Izraela kritizoval aj Pakistan, Bolívia či Malajzia. Kolumbijský prezident Gustavo Petro v reakcii na zásah voči flotile oznámil vyhostenie všetkých izraelských diplomatov z Kolumbie. (TASR)