Rusko opäť masívne útočilo na Kyjev

„Dnes v noci sa terčom útoku nepriateľa stala obytná budova v dedine Černeččyna, v okrese Krasnopilľa," spresnil veliteľ tamojšej vojenskej správy Oleh Hryhorov na platforme Telegram.

„Záchranári pod troskami (objavili) telá štyroch mŕtvych ľudí - rodičov a ich synov vo veku štyri a šesť rokov,“ uviedol Hryhorov.

„Žiaľ, nikomu z nich sa nepodarilo uniknúť,“ dodal.

"Naši bojovníci a velitelia idú do útoku a celá krajina, celé Rusko, vedie spravodlivú bitku a odvádza tvrdú prácu," povedal Putin vo videu, ktoré Kremeľ zverejnil na svojom webe.

"Spoločne bránime našu lásku k vlasti a jednotu nášho historického osudu, bojujeme a víťazíme," poznamenal.

Rusko teraz podľa dostupných a otvorených zdrojov kontroluje zhruba 114 500 štvorcových kilometrov, čo predstavuje 19 percent územia Ukrajiny, uviedla Reuters.

Americký prezident Donald Trump sa v posledných mesiacoch opakovane snažil vyjednať zastavenie bojov. Ukrajina s návrhom nepodmienečného prímeria opakovane súhlasila, Rusko naň ale nepristúpilo.

Ruská armáda vpadla na Ukrajinu na Putinov rozkaz 24. februára 2022, inváziu Moskva označuje za špeciálnu vojenskú operáciu na demilitarizáciu a denacifikáciu susednej krajiny. (ČTK)

Merz odpovedal na otázku, ako hodnotí riziko vojny pre Nemecko. "Chcem to povedať jednou vetou, ktorá je možno na prvý pohľad trochu šokujúca, ale myslím ju tak, ako ju hovorím: Nie sme vo vojne, ale nie sme ani v mieri," vyhlásil kancelár.

Svet podľa Merza prechádza zásadnými zmenami, keď svetový poriadok založený na pravidlách nahrádza čistá mocenská politika. "Sme v úplne inom svete," vysvetlil.

Merz tiež spomenul nedávne prelety dronov nad Dánskom či Nemeckom. "Zatiaľ presne nevieme, odkiaľ skutočne pochádzajú. Predpoklad smeruje k tomu, že pochádzajú z Ruska," povedal.

Poznamenal, že prístup k tejto hrozbe je zložitý aj vzhľadom na veľkosť dronov s až osemmetrovým rozpätím krídel a k hustému osídleniu Nemecka, takže ich nie je bezpečné zostreliť. Za najlepšie riešenie považuje to, že sa takéto drony vôbec nedostanú do európskeho vzdušného priestoru.

Nemecko rovnako ako mnohé ďalšie európske krajiny má značne napäté vzťahy s Ruskom, ktorého armáda vo februári 2022 vpadla na Ukrajinu. (ČTK)

„Naše sily oslobodili viac než 174 štvorcových kilometrov od začiatku operácie a vyše 194 štvorcových kilometrov bolo vyčistených od ruských sabotážnych skupín,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

Ako dodal, ruské jednotky v rámci tejto operácie ukrajinskej armády prišli podľa jeho slov o dovedna 3200 svojich vojakov.

Zelenskyj zároveň pripustil, že ukrajinské jednotky čelia ťažkým podmienkam pozdĺž niekoľkých úsekov frontu vrátane územia blízko mesta Kupiansk v pohraničnej Charkovskej oblasti, ako aj v okresoch medzi mestami Doneck a Dnepropetrovsk.

Začiatkom augusta ruské sily nečakane prelomili frontovú líniu východne od mesta Dobropilľa a postúpili takmer o 20 kilometrov, pripomína DPA. Po nasadení ukrajinských záloh boli čiastočne zatlačené späť.

Ukrajinskí vojenskí analytici však vykresľujú menej optimistický obraz než vláda v Kyjeve, konštatuje nemecká agentúra, ktorá zároveň pripomína, že Ukrajina sa bráni proti ruskej vojenskej invázii už viac ako tri a pol roka. (TASR)

Útok bol podľa Kyjeva súčasťou prebiehajúceho úsilia o demontáž ruského vojenského dodávateľského reťazca.

„V noci naša raketa Neptun úspešne zasiahla ruský závod Electrodetal v Karačeve. O jeden článok menej v dodávateľskom reťazci nepriateľa. Všetko, čo slúži vojne proti Ukrajine, bude zničené," vyhlásilo ukrajinské námorníctvo.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Na platforme Telegram to v pondelok oznámil veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Robert Brovdi.

Zostrelenie vrtuľníka hlásila 59. samostatná útočná brigáda bezpilotných systémov Jakova Handziuka. Došlo k nemu neďaleko obce Kotľarivka ležiacej na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti.

Brigáda vo vyhlásení uviedla, že išlo o výsledok koordinovanej práce spravodajských služieb a vojenských síl s využitím bezpilotných systémov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

„Úrady nemôžu určiť, kto stojí za týmito hybridnými útokmi. Môžeme však povedať, že existuje jedna krajina, ktorá ohrozuje bezpečnosť Európy – a tou je Rusko. Putin nás chce rozdeliť. Urobím všetko pre to, aby nikdy neuspel,“ napísala Frederiksenová.

Ocenila „silné spojenectvo“ v EÚ a NATO a poďakovala sa viacerým krajinám, ktoré do Dánska posielajú vojakov, personál a ďalšie kapacity.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen ubezpečil, že vláda pokračuje v zavádzaní ďalších bezpečnostných opatrení a pripravuje nákup alebo prenájom vybavenia proti dronom, ktoré bude dodané ihneď alebo v blízkej budúcnosti.

Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard v pondelok na tlačovej konferencii povedal, že Dánsko sa musí vyrovnať s novou realitou hybridných útokov, rovnako ako sa muselo vyrovnať s teroristickou hrozbou po útokoch na USA z 11. septembra 2001.

„Toto je realita v Dánsku a niekoľkých ďalších krajinách. Útoky budú pokračovať – takto vyzerá hybridná vojna,“ konštatoval Hummelgaard.

Neidentifikované lietajúce objekty sa prvýkrát objavili 22. septembra nad letiskom v Kodani, ktoré bolo následne dočasne uzavreté. O dva dni neskôr boli takéto objekty pozorované nad štyrmi letiskami vrátane vojenskej základne a 26. septembra nad vojenským letiskom ležiacom pri meste Karup.

Podporu Dánsku pri ochrane jeho vzdušného priestoru vo forme expertnej misie už ponúkli krajiny ako Francúzsko, Švédsko, Nemecko a Ukrajina.

Dánska vláda rozhodla, že tento týždeň od 29. septembra do 3. októbra bude vzdušný priestor krajiny uzatvorený pre civilné drony. Urobila tak z dôvodu neformálneho summitu EÚ, ktorý sa uskutoční v stredu v Kodani. (TASR)

Hovorkyňa eurokomisie Anna-Kaisa Itkonenová uviedla, že podľa jej posledných informácií pokračujú testy a komisia je v neustálom kontakte s členskými štátmi Európskej únie. K roztržke medzi Maďarskom a Chorvátskom ohľadom ropovodu sa vyjadriť odmietla.

Agentúra Hina vysvetľuje, že maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó opakovane obvinil Chorvátsko, že sa na vojne na Ukrajine a súvisiacimi škrtmi v dodávkach energonosičov snaží neúmerne zarobiť. Dodal, že prevádzkovateľ ropovodu Adria - spoločnosť JANAF - nedokáže nepretržite zásobovať Maďarsko požadovaným množstvom ropy.

Firma tieto tvrdenia odmietla a zdôraznila, že ropovod je pripravený vyvážať do Maďarska väčší objem ropy. Nezávislý audit podľa nej potvrdil, že jej ceny sú v súlade s globálnymi štandardmi. Tvrdenia šéfa maďarskej diplomacie medzičasom odmietol aj premiér Andrej Plenkovič a minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman.

„Ak ste častejšie v Moskve ako v Bruseli alebo Záhrebe, strácate morálne právo obviňovať ostatných z toho, že chcú neúmerne zarábať. Všetci členovia EÚ odmietajú financovať ruskú vojnu - je čas, aby Maďarsko urobilo to isté,“ reagoval na sociálnej sieti X chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar.

Itkonenová uviedla, že eurokomisia monitoruje skúšky kapacít ropovodu, pretože by mohol pomôcť Maďarsku i Slovensku diverzifikovať portfólio dodávok a prestať kupovať ruskú ropu. Hovorkyňa zdôraznila, že EK je pripravená sprostredkovať rokovania medzi členskými štátmi, ktoré by chceli zvýšiť prietok ropy cez chorvátsky ropovod, ale nebude sa vyjadrovať k sporom medzi nimi. (TASR)