Dánsko pre bezpečnosť summitu EÚ zakáže prelety civilných dronov

Po skončení zasadnutia príslušnej komisie to oznámil podpredseda poľskej vlády a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Informuje o tom agentúra PAP.

Minister uviedol, že komisia schválila nákup radarom navádzaných rakiet jednomyseľne.

„Tieto stíhačky kupujeme spolu s najnovšou verziou rakiet AMRAAM,“ povedal Kosiniak-Kamysz s tým, že tento kontrakt schválil americký Kongres.

Kosiniak-Kamysz tiež uviedol, že Poľsko je jedinou krajinou, ktorej bol umožnený nákup týchto zbraní. Varšava podľa neho splní svoje záväzky do stanoveného termínu 10. decembra, dokedy by mali byť podpísané konkrétne záväzky a dohody.

Minister konštatoval, že rakety AIM-120D3 AMRAAM budú mať zatiaľ k dispozícii iba USA a Poľsko. S financovaním nákupu nie sú žiadne problémy, pretože bude hradený z Fondu na podporu ozbrojených síl.

Prvé stíhačky F-35 by mali do Poľska doraziť v roku 2026. Poľské vzdušné sily získajú celkovo 32 lietadiel F-35 - prvých viacúčelových lietadiel navrhnutých tak, aby ich nepriateľ ťažko odhalil. (TASR)

Pobaltská krajina zatvorila časť svojho vzdušného priestoru v auguste z dôvodu rusko-bieloruského vojenského cvičenia Zapad-2025 a obáv z možných prienikov dronov. Znovu ho otvoriť pôvodne plánovala v októbri.

Litovská ministerka obrany Dovilé Šakaliené uviedla, že predĺženie opatrenia je nevyhnutné vzhľadom na nedávne legislatívne zmeny, ktoré litovskej armády umožňujú efektívnejšie zneškodňovať drony.

Prijatie týchto zmien, ktoré litovský parlament schválil minulý týždeň, vyvolal vstup dvoch dronov ruského pôvodu z Bieloruska do litovského vzdušného priestoru. Takéto prieniky hlásili v uplynulých týždňoch viaceré krajiny; napríklad poľský vzdušný priestor podľa Varšavy narušilo takmer 20 ruských dronov, časť z nich zostrelili spojenecké sily.

Litovská ministerka dodala, že vzdušný priestor zostane zatvorený, kým nebudú zavedené určité postupy a algoritmy súvisiace s obranou proti dronom. Systém podľa jej slov musí byť pripravený na efektívne fungovanie. (TASR)

Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je odpojená od vonkajšieho napájania viac ako týždeň, elektrinu pre chladenie odstavených reaktorov vyrábajú dieselové generátory.

Šéf ukrajinského jadrového dozoru Oleh Korikov podľa médií varoval pred hrozbou jadrovej havárie.

"Ďalší krok Ruska bude ešte nebezpečnejší - reštartovanie okupovaného reaktora bez riadneho chladenia, bez akejkoľvek licencie a bez dohľadu," varoval Sybiha, podľa ktorého tento bezohľadný krok poslúži iba ako ukážka moci Putina.

"Nezodpovedné konanie Ruska zvyšuje riziko jadrových incidentov," zdôraznil Sybiha. "Každá akcia Ruska predstavuje nielen smrteľné riziko, ale tiež dláždi cestu ku katastrofe," napísal.

Aj nedávny výpadok dodávok prúdu v Černobyľskej jadrovej elektrárni, spôsobený ruským útokom na rozvodňu v meste Slavutyč, podľa ministra ukazuje, že Moskva zneužíva jadrovú bezpečnosť ako zbraň.

Naliehavo vyzval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, jej členské štáty a všetkých relevantných partnerov, aby prijali všetky opatrenia, ktoré by umožnili okamžite obnoviť záložné elektrické vedenie do Záporožskej elektrárne.

Ruskom dosadený riaditeľ elektrárne Jurij Černičuk podľa agentúry TASS uviedol, že prerušené vonkajšie napájanie zariadenia predstavuje "určitú hrozbu pre jadrovú bezpečnosť", ale situácia je podľa neho v súčasnosti pod kontrolou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kríza v Záporožskej elektrárni. Čo sa deje a čo sa môže stať, ak ju nik nevyrieši Čítajte 

"Odpojenie elektrárne od ukrajinskej siete pokladáme za havarijnú situáciu, ktorá ešte neprerástla v haváriu, ale môže sa tak stať," varoval šéf ukrajinského jadrového dozoru Korikov podľa agentúry Unian.

Nie je podľa neho jasné, v akom stave sú dieselové generátory, ani na ako dlho stačí nafta. Ukrajina získa informácie od MAAE, ktorá dostáva správy od ruského personálu, ale nedá sa vylúčiť, že Rusi správy skresľujú, varoval. (ČTK)

Hovorkyňa rezortu Katarzyna Galecká vo štvrtok na tlačovej konferencii uviedla, že na situáciu reagovala pohraničná stráž a lodi nariadila z oblasti odplávať.

Podľa jej slov sa plavidlo 20 minút nachádzalo v bezprostrednej blízkosti podmorskej energetickej infraštruktúry, čo okamžite vyvolalo zásah pohraničnej služby. Tá nadviazala rádiové spojenie s posádkou a nariadila jej opustiť oblasť. Loď sa podľa hovorkyne inštrukciám podriadila a odplávala.

Galecká zároveň zdôraznila, že všetky zložky podriadené ministerstvu reagujú v takýchto prípadoch promptne a efektívne, pričom spolupracujú na zabezpečení ochrany strategických objektov.

Na spoločnej tlačovej konferencii vystúpil aj hovorca ministra-koordinátora tajných služieb Jacek Dobrzyňski. Ten doplnil, že incident je predmetom preverovania príslušných orgánov a poľské bezpečnostné zložky ostávajú v stave zvýšenej pohotovosti. (TASR)

Podľa denníka The Guardian sa Orbán zastavil pred skupinou maďarských novinárov, aby odpovedal na otázky. O pár metrov ďalej sa zástupcovia poľských médií pýtali jeho poľského kolegu Donalda Tuska. Nečakane však jeden z poľských novinárov zakričal na maďarského premiéra po anglicky a spýtal sa, koho považuje za najväčšiu hrozbu pre Európu. Poľský premiér Orbána upozornil, že je to provokácia.

„Aké je skutočné nebezpečenstvo? Veď predsa hospodárska stagnácia a strata našej konkurencieschopnosti,“ reagoval Orbán. „Nie Rusko?“ znela ďalšia otázka poľského novinára.

„Spolu sme silnejší ako Rusko. Urobme nejaké porovnania a na základe faktov si vytvorme názor. V Európe nás žije vyše 400 miliónov a Rusov je 130 miliónov,“ pokračoval maďarský premiér, ktorý ešte poukázal na výrazne vyšší HDP Európskej únie a dodal, že spolu 27 členských štátov EÚ míňa na armádu viac ako Rusko.

„Tak čoho by sme sa mali báť? Sme silnejší ako oni,“ zdôraznil Orbán, podľa ktorého otázkou skôr je, či má EÚ súdržné vedenie, ktoré je schopné chrániť jej záujmy. (TASR)

 Väčšina z týchto aktív – približne 170 miliárd eur – sa totiž nachádza v depozitári spoločnosti Euroclear v belgickom Bruseli.

„Nie sú to peniaze zadarmo. Vždy to má svoje dôsledky,“ povedal Belgický premiér Bart De Wever novinárom v Kodani.

„Včera som svojim kolegom vysvetlil, že chcem, aby podpísali vyhlásenie, že ak zoberieme peniaze od (ruského prezidenta Vladimira) Putina a použijeme ich, budeme všetci zodpovední, ak to dopadne zle,“ pokračoval.

„Riaditeľ Euroclearu už teraz žije pod prísnou ochranou, takže to, čo sa chystáme urobiť, je riskantné. Chcem, aby si to všetci uvedomili, a chcem podpis, že s vami na tej lodi ideme, nech to stojí čokoľvek, nech pláva kamkoľvek a nech sa stretne s čímkoľvek,“ dodal De Wever.

Na neformálnom summite Európskej rady v Kodani v stredu lídri vyjadrili podporu myšlienke použiť zrazené ruské aktíva na poskytnutie 140-miliardovej pôžičky Ukrajine. Uviedli však, že stále potrebujú vyriešiť právne a finančné aspekty takejto operácie.

Podľa medzinárodného práva totižto nemožno skonfiškovať aktíva suverénnej krajiny. Pri poskytovaní pôžičky by teda EÚ musela nájsť spôsob, ako vyhovieť nárokom Moskvy na aktíva jej centrálnej banky a zároveň chrániť Belgicko pred odvetnými opatreniami Ruska. (TASR)

Ruskí vojaci a civilisti sa momentálne nachádzajú v Bielorusku, kde im je poskytovaná potrebná psychologická a lekárska pomoc.

K poslednej výmene zajatcov medzi znepriatelenými krajinami došlo koncom augusta, keď si Kyjev a Moskva odovzdali 300 zajatých vojakov.

AFP pripomína, že výmeny vojnových zajatcov sú výsledkom troch kôl rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, ktoré sa konali v tureckom Istanbule v období od mája do júla.