Dnepropetrovská oblasť hlási ruské dronové útoky

Útok bol podľa Kyjeva súčasťou prebiehajúceho úsilia o demontáž ruského vojenského dodávateľského reťazca.

„V noci naša raketa Neptun úspešne zasiahla ruský závod Electrodetal v Karačeve. O jeden článok menej v dodávateľskom reťazci nepriateľa. Všetko, čo slúži vojne proti Ukrajine, bude zničené," vyhlásilo ukrajinské námorníctvo.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Na platforme Telegram to v pondelok oznámil veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Robert Brovdi.

Zostrelenie vrtuľníka hlásila 59. samostatná útočná brigáda bezpilotných systémov Jakova Handziuka. Došlo k nemu neďaleko obce Kotľarivka ležiacej na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti.

Brigáda vo vyhlásení uviedla, že išlo o výsledok koordinovanej práce spravodajských služieb a vojenských síl s využitím bezpilotných systémov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

„Úrady nemôžu určiť, kto stojí za týmito hybridnými útokmi. Môžeme však povedať, že existuje jedna krajina, ktorá ohrozuje bezpečnosť Európy – a tou je Rusko. Putin nás chce rozdeliť. Urobím všetko pre to, aby nikdy neuspel,“ napísala Frederiksenová.

Ocenila „silné spojenectvo“ v EÚ a NATO a poďakovala sa viacerým krajinám, ktoré do Dánska posielajú vojakov, personál a ďalšie kapacity.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen ubezpečil, že vláda pokračuje v zavádzaní ďalších bezpečnostných opatrení a pripravuje nákup alebo prenájom vybavenia proti dronom, ktoré bude dodané ihneď alebo v blízkej budúcnosti.

Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard v pondelok na tlačovej konferencii povedal, že Dánsko sa musí vyrovnať s novou realitou hybridných útokov, rovnako ako sa muselo vyrovnať s teroristickou hrozbou po útokoch na USA z 11. septembra 2001.

„Toto je realita v Dánsku a niekoľkých ďalších krajinách. Útoky budú pokračovať – takto vyzerá hybridná vojna,“ konštatoval Hummelgaard.

Neidentifikované lietajúce objekty sa prvýkrát objavili 22. septembra nad letiskom v Kodani, ktoré bolo následne dočasne uzavreté. O dva dni neskôr boli takéto objekty pozorované nad štyrmi letiskami vrátane vojenskej základne a 26. septembra nad vojenským letiskom ležiacom pri meste Karup.

Podporu Dánsku pri ochrane jeho vzdušného priestoru vo forme expertnej misie už ponúkli krajiny ako Francúzsko, Švédsko, Nemecko a Ukrajina.

Dánska vláda rozhodla, že tento týždeň od 29. septembra do 3. októbra bude vzdušný priestor krajiny uzatvorený pre civilné drony. Urobila tak z dôvodu neformálneho summitu EÚ, ktorý sa uskutoční v stredu v Kodani. (TASR)

Hovorkyňa eurokomisie Anna-Kaisa Itkonenová uviedla, že podľa jej posledných informácií pokračujú testy a komisia je v neustálom kontakte s členskými štátmi Európskej únie. K roztržke medzi Maďarskom a Chorvátskom ohľadom ropovodu sa vyjadriť odmietla.

Agentúra Hina vysvetľuje, že maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó opakovane obvinil Chorvátsko, že sa na vojne na Ukrajine a súvisiacimi škrtmi v dodávkach energonosičov snaží neúmerne zarobiť. Dodal, že prevádzkovateľ ropovodu Adria - spoločnosť JANAF - nedokáže nepretržite zásobovať Maďarsko požadovaným množstvom ropy.

Firma tieto tvrdenia odmietla a zdôraznila, že ropovod je pripravený vyvážať do Maďarska väčší objem ropy. Nezávislý audit podľa nej potvrdil, že jej ceny sú v súlade s globálnymi štandardmi. Tvrdenia šéfa maďarskej diplomacie medzičasom odmietol aj premiér Andrej Plenkovič a minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman.

„Ak ste častejšie v Moskve ako v Bruseli alebo Záhrebe, strácate morálne právo obviňovať ostatných z toho, že chcú neúmerne zarábať. Všetci členovia EÚ odmietajú financovať ruskú vojnu - je čas, aby Maďarsko urobilo to isté,“ reagoval na sociálnej sieti X chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar.

Itkonenová uviedla, že eurokomisia monitoruje skúšky kapacít ropovodu, pretože by mohol pomôcť Maďarsku i Slovensku diverzifikovať portfólio dodávok a prestať kupovať ruskú ropu. Hovorkyňa zdôraznila, že EK je pripravená sprostredkovať rokovania medzi členskými štátmi, ktoré by chceli zvýšiť prietok ropy cez chorvátsky ropovod, ale nebude sa vyjadrovať k sporom medzi nimi. (TASR)

Iracký súd v rozsudku uviedol, že odsúdený „vytváral skupiny ľudí a posielal ich bojovať do cudzích krajín výmenou za finančnú odmenu“. Podľa súdnych zdrojov, ktoré si neželali byť menované, súd uznal muža za vinného z náboru bojovníkov a ich vysielania na front, aby tam bojovali na strane Ruska.

AP pripomenula, že vojaci zo zahraničia bojujú na oboch stranách vojnového konfliktu, ktorý Rusko rozpútalo voči Ukrajine vo februári 2022. Presné počty zahraničných bojovníkov v ukrajinských radoch nie sú zverejnené.

Ukrajinské úrady začiatkom tohto roka uviedli, že v ruskej armáde na Ukrajine bojuje veľa čínskych občanov a že zhromaždili podrobné spravodajské informácie o viac ako 150 žoldnieroch z Číny, ktorých Moskva údajne naverbovala cez sociálne siete. Peking tieto obvinenia odmietol. (TASR)

Magazín Politico vysvetľuje, že po tom čo, Ukrajina v januári odmietla obnoviť dohodu o prevoze plynu cez svoje územie, ostáva Bulharsko posledným prístupovým bodom pre prísun ruského zemného plynu na územie EÚ cez plynovod TurkStream. Ostatné trasy z Ruska sú totiž buď poškodené, alebo podliehajú sankciám.

„Ako členský štát EÚ Bulharsko zosúlaďuje svoje opatrenia s európskou legislatívou a politikou vrátane postupného odstrihnutia sa (od ruských energetických surovín) do konca roka roka 2027,“ uviedol bulharský minister energetiky Žečo Stankov pre magazín Politico.

„Do 1. januára 2028 očakávame úplné ukončenie spotreby ruského plynu v celej Európe,“ pokračoval.

Bulharský premiér Rosen Željazkov minulý týždeň - po prejave amerického prezidenta Donalda Trumpa na pôde Valného zhromaždenia OSN - vyhlásil, že jeho vláda podporuje ukončenie dodávok ruských energetických surovín do EÚ. „Pridáme sa k rozhodnutiam EÚ ukončiť v krátkodobom horizonte zmluvy o využívaní alebo tranzite ruského zemného plynu,“ povedal Željazkov v New Yorku.

Európska komisia v máji predstavila návrh legislatívy na postupné ukončenie dovozu ropy, plynu a jadrového paliva z Ruska do krajín EÚ, a to do 1. januára 2028. Predseda vlády SR Robert Fico v reakcii oznámil, že návrh je v súčasnej podobe neakceptovateľný, pretože by výrazne poškodil konkurencieschopnosť EÚ aj Slovenska.

Politico uvádza, že rozhodnutie Bulharska zrejme vyvolá obavy na Slovensku a v Maďarsku, pretože obe krajiny stále dovážajú približne 70 percent svojho plynu z Ruska. „Neočakávame, že Maďarsko a Slovensko budú v dôsledku (tohto návrhu) musieť čeliť výzvam v oblasti energetickej bezpečnosti,“ vyhlásil Stankov.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó podľa Politica vo štvrtok vyhlásil, že ho Bulharsko „uistilo, že to nedostane Maďarsko do ťažkej situácie“.

„Je to len návrh, zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie,“ poznamenal maďarský minister.

„Na prechod z existujúcich dlhodobých zmlúv je dostatok času,“ vyhlásil Stankov a dodal, že Bulharsko v súčasnosti so susednými štátmi rokuje o organizovaní spoločných tendrov na dovoz amerického skvapalneného zemného plynu (LNG), a to už od budúceho roka. (TASR)

Oznámil to rumunský minister obrany Ionut Moșteanu. 

Nález vyhodnocuje na mieste tím zložený zo špecialistov z ministerstva obrany, rumunskej spravodajskej služby SRI a pohraničnej polície. Úlomky budú následne odoslané na expertízne skúmanie.

Úlomky sa našli v oblasti kanála Șontea Noua nachádzajúcom sa v delte Dunaja. Nález bol ohlásený prostredníctvom tiesňovej linky 112, uviedlo vo vyhlásení na sieti X rumunské ministerstvo obrany.

Rumunské stíhačky F-16 a nemecké stíhačky Eurofighter 13. septembra monitorovali ruský dron, ktorý nad Rumunskom strávil približne 50 minút.

Po tomto incidente si rumunské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva a oznámilo, že túto záležitosť prednesie Valnému zhromaždeniu OSN.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 ruské drony viackrát vleteli do rumunského vzdušného priestoru alebo havarovali na rumunskom území, najmä v delte Dunaja neďaleko ukrajinských hraníc. (TASR)