Rusko v noci podniklo vzdušný útok

Osud Ukrajincov je podľa neho „žiť vedľa Ruska a byť neustále vo vojne s Rusmi“. 

„Nemôžeme to zmeniť a nepomôže, ak na seba vezmeme bremeno ich utrpenia,“ zdôraznil maďarský premiér. Podľa vlastných slov chce Maďarsko ušetriť od vojny s Rusmi po boku Ukrajincov v potencionálnom federálnom systéme. „Ak budeme vo federálnom systéme, skôr či neskôr budeme musieť poslať vojakov a my nechceme zomrieť za Ukrajinu,“ zdôraznil.

Namiesto členstva Ukrajiny v EÚ Orbán navrhuje strategickú dohodu s Kyjevom podobnú zmluvám s Tureckom alebo Britániou.

Orbánov postoj po štvrtkovom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Kodani kritizovala dánska premiérka Mette Frederiksenová. Vyhlásila, že „nedovolí, aby jedna krajina, a už vôbec nie Viktor Orbán, rozhodovala o budúcnosti celej Európy“. Maďarský premiér podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského blokuje európsku integráciu Ukrajiny, pretože v jeho krajine prebieha volebná kampaň.

Orbán v piatkovom rozhovore kritizoval aj európsku stratégiu súvisiacu s vojnou na Ukrajine. Podľa neho je založená na chybnom úsudku, že Rusku dôjdu peniaze skôr ako Európe a Moskva nebude mať dostatok prostriedkov na výrobu zbraní. Na základe tejto stratégie by Európa medzitým poskytla Ukrajine veľké množstvo peňazí a vojenských systémov. Ruská ekonomika by sa následne zrútila a v krajine by došlo k povstaniam. V tomto scenári by bolo Rusko nútené vzdať sa svojich vojnových cieľov, čo by Ukrajine umožnilo získať späť svoje územia, tvrdí Orbán.

Podľa šéfa maďarskej vlády ide o „fatamorgánu“ a celá stratégia skolabuje, čo bude mať vážne dôsledky. (TASR)

Nemecká polícia tvrdí, že niekoľko ľudí spozorovalo v blízkosti letiska dron, pričom neskôr ho spozorovali aj nad areálom letiska. DPA uviedla, že spočiatku nebolo jasné, či išlo o jeden dron alebo viacero.

Preventívne uzavreli dráhy na letisku a polícia prehľadala oblasť, nič však nenašla. Do akcie sa zapojil aj policajný vrtuľník.

Letisko vo vyhlásení uviedlo, že po 22.00 h miestneho času bolo zrušených celkovo 17 letov, čo zasiahlo takmer 3000 cestujúcich. Okrem toho presmerovali 15 príletov na letiská v mestách Stuttgart, Norimberg a Frankfurt, ako aj do Viedne v susednom Rakúsku.

CNN konštatuje, že ide o najnovší prípad uzatvorenia letiska v Európe z dôvodu preletu dronov. Minulý týždeň pre prelety dronov opakovane uzavreli letiská v Dánsku.

Putin podľa agentúry Interfax vyhlásil, že ukrajinské sily sa pokúšajú zaútočiť na oblasť okolo elektrárne, a súčasne odmietol ako nezmysel tvrdenia, že je ostreľovaná z Ruska.

„Je to nebezpečná hra a títo ľudia si musia uvedomiť, že aj oni majú na svojej strane funkčné jadrové elektrárne. Čo nám bráni reagovať rovnako? Tak nech sa nad tým zamyslia,“ varoval Putin v prejave na zasadnutí Valdajského diskusného klubu v Soči, podľa ktorého je situácia v okolí elektrárne celkovo pod kontrolou.

Ropný tanker Boracay zadržali v sobotu pri atlantickom pobreží Francúzska. Obvinený je z toho, že posádka počas kontroly neuposlúchla pokyny francúzskeho vojenského personálu, oznámila prokuratúra v Breste.

Druhé obvinenie voči kapitánovi, že nevedel predložiť doklady o štátnej príslušnosti lode, bolo stiahnuté.

Prokuratúra sa nezaoberala otázkou, či loď mohla slúžiť ako štartovacia platforma pre neznáme drony spozorované nedávno nad Dánskom.

Medzitým bol z policajného zadržania prepustený prvý dôstojník lode, tiež čínsky občan. Zatiaľ nie je známe, či bude prepustený aj kapitán a či bude loď, ktorá sa v rozpore s medzinárodným právom neplavila pod žiadnou vlajkou, pokračovať v ceste do Indie.

Ropný tanker, nesúci predtým meno Pushpa, ktorý vyplával z Ruska, zastavila minulú sobotu fregata francúzskeho námorníctva neďaleko ostrova Ouessant a nariadila mu zmeniť kurz smerom k pobrežiu. Plavidlo teraz kotví asi 30 kilometrov od prístavného mesta Saint-Nazaire. Francúzski vojaci boli na palube aj vo štvrtok.

Loď bola podľa Macrona registrovaná pod falošnou vlajkou a už v marci ju z rovnakého dôvodu kontrolovali estónske úrady. Odmietol sa však vyjadriť k špekuláciám, že z jej paluby mohli štartovať drony spozorované nad Dánskom.

Podľa webovej stránky Vesselfinder sa tanker Boracay plavil medzi 22. a 25. septembrom v blízkosti dánskeho pobrežia. Plavidlo s dĺžkou 244 metrov často menilo vlajky a názvy a od februára je na sankčnom zozname EÚ. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters. Úsilie Západu uštedriť Rusku strategickú porážku podľa jeho názoru definitívne skrachovalo.

"Máme dosť vojakov. Naši chlapci sami prichádzajú, aby vstúpili do armády. Sú v podstate dobrovoľníci," povedal Putin a zdôrazňoval, že ukrajinské sily zápasia so stratami a dezerciami, ktoré nedokáže nahradiť ani násilná mobilizácia.

Zdôrazňoval tiež ruské úspechy vo vojne, ktorá ale pokračuje už štvrtým rokom.

Putin pred svojimi poslucháčmi reagoval na výrok Trumpa, ktorý Rusko prirovnal k "papierovému tigrovi". Putin pritom tvrdil, že Rusko na ukrajinskom bojisku úspešne čelí celej Severoatlantickej aliancii.

"Ale ak bojujeme proti celému paktu NATO a posúvame sa vpred, postupujeme, cítime sa sebaisto - je to papierový tiger? Čo je potom samotné NATO? Čo potom predstavuje?", vyhlásil Putin v diskusii s moderátorom. (ČTK)

V nasledujúcich dňoch sa podľa Macrona budú touto témou zaoberať aj náčelníci generálnych štábov krajín združených v takzvanej koalícii ochotných, aby vypracovali spoločný postup proti týmto tankerom.

Jeden z nich bol v stredu zadržaný pri pobreží Bretónska.

"Je nesmierne dôležité zvýšiť tlak na tieňovú flotilu, pretože tak znížime schopnosť Ruska financovať ich vojnové úsilie na Ukrajine," vyhlásil Macron v Kodani po skončení samitu Európskeho politického spoločenstva.

"V najbližších dňoch sa stretnú náčelníci generálnych štábov, v koordinácii s NATO, v rámci koalície ochotných, aby prerokovali spoločné kroky," dodal.

(zdroj: TASR/AP)

Po skončení zasadnutia príslušnej komisie to oznámil podpredseda poľskej vlády a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Informuje o tom agentúra PAP.

Minister uviedol, že komisia schválila nákup radarom navádzaných rakiet jednomyseľne.

„Tieto stíhačky kupujeme spolu s najnovšou verziou rakiet AMRAAM,“ povedal Kosiniak-Kamysz s tým, že tento kontrakt schválil americký Kongres.

Kosiniak-Kamysz tiež uviedol, že Poľsko je jedinou krajinou, ktorej bol umožnený nákup týchto zbraní. Varšava podľa neho splní svoje záväzky do stanoveného termínu 10. decembra, dokedy by mali byť podpísané konkrétne záväzky a dohody.

Minister konštatoval, že rakety AIM-120D3 AMRAAM budú mať zatiaľ k dispozícii iba USA a Poľsko. S financovaním nákupu nie sú žiadne problémy, pretože bude hradený z Fondu na podporu ozbrojených síl.

Prvé stíhačky F-35 by mali do Poľska doraziť v roku 2026. Poľské vzdušné sily získajú celkovo 32 lietadiel F-35 - prvých viacúčelových lietadiel navrhnutých tak, aby ich nepriateľ ťažko odhalil. (TASR)