Britská polícia označila útok pred synagógou v Manchestri za teroristický čin

Reagoval tak na Zelenského vyhlásenie na platforme X, podľa ktorého sa jeho krajina stane členom Európskej únie s maďarským premiérom alebo bez neho. 

„Maďarský premiér je jediný, kto tento proces spomaľuje, ale tento proces je nezvratný,“ napísal Zelenskyj.

„Vážený pán prezident! Pri všetkej úcte, Maďarsko nemá morálnu povinnosť podporovať vstup Ukrajiny do EÚ,“ reagoval Orbán. Dodal, že žiadna krajina si vydieraním nevynútila vstup do EÚ, a že sa tak nestane ani teraz.

Maďarský premiér podčiarkol, že v zmysle Zmluvy o EÚ o členstve rozhodujú členské štáty a pripomenul, že maďarský ľud rozhodol drvivou väčšinou proti členstvu Ukrajiny v EÚ na jar vo vládnom prieskume verejnej mienky Voks2025. S

erver 24.hu pripomenul, že na prieskume v desaťmiliónovom Maďarsku sa zúčastnilo 2,2 milióna ľudí a 95 percent respondentov odmietlo vstup Ukrajiny do EÚ.

„Ak to chcete zmeniť, mediálna kampaň proti Maďarsku pravdepodobne nebude najlepší spôsob, ako si zaobstarať priateľov,“ odkázal Orbán ukrajinskému prezidentovi. (TASR)

Ako referuje web Ukrajinská pravda Merkelová to povedala v rozhovore pre maďarský projekt Partizan.

Exkancelárka uviedla, že pandémia zabránila priamym rokovaniam s Putinom, čo sťažilo dosiahnutie kompromisu o Ukrajine. Pripomenula, že sa s Putinom nemohla stretnúť osobne, pretože sa bál koronavírusu. Videokonferencie podľa nej nestačili.

„Ak sa nemôžete stretnúť, ak nemôžete prediskutovať svoje nezhody tvárou v tvár, nenájdete nové kompromisy," vyhlásila. Koronavírus podľa nej bol hlavným dôvodom, pre ktorý sa Rusko politicky radikalizovalo a nakoniec zaútočilo na Ukrajinu.

Merkelová v minulosti vyjadrila frustráciu z toho, že sa pri hľadaní vinníka vojny na Ukrajine dostala do role „obetného baránka“. (SITA)

Uviedol to po stretnutí s fínskou ministerkou zahraničných vecí Elinou Valtonen jej poľský rezortný partner Radoslaw Sikorski.

Sikorski uviedol, že Poľsko a Fínsko spolupracujú pri potláčaní ruských hybridných operácií na svojich východných hraniciach i v Baltskom mori.

„Osobitnou oblasťou záujmu je boj proti tieňovej flotile, prostredníctvom ktorej sa Rusko pokúša obchádzať sankcie, pričom vytvára vážne riziko pre environmentálnu a námornú bezpečnosť,“ povedal šéf poľskej diplomacie.

Podľa neho by doterajšie spoločné kroky mali byť pre Moskvu jasným varovaním. „Nebudeme tolerovať obchádzanie sankcií, sabotáže namierené proti našej kritickej infraštruktúre ani vytváranie obrovského rizika ekologickej katastrofy v Baltskom mori,“ zdôraznil Sikorski. Dodal, že podporuje využitie zmrazených ruských štátnych aktív na úverovú pomoc Ukrajine. (TASR)

Okolo mesta Skagen na severe Dánska každoročne prepláva viac ako 60-tisíc lodí. Predpokladá sa, že desiatky z nich sú súčasťou flotily starých tankerov a nákladných lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín. Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií týkajúcich sa prepravy ropy a iných komodít, ktoré naň uvalil Západ za inváziu na Ukrajinu.

„Posilňujeme teraz kontroly základných ekologických pravidiel, aby sme mohli konať premyslenejšie a efektívnejšie voči ropným tankerom ruskej tieňovej flotily,“ uviedol vo vyhlásení dánsky minister životného prostredia Magnus Heunicke.

Podľa očakávaní sa to má týkať približne tisíc lodí, ktoré majú nepriehľadnú vlastnícku štruktúru, často menia vlajky krajín, pod ktorými sa plavia a majú pochybné poistenie, prípadne im úplne chýba.

Kodaň k rozhodnutiu pristúpila po tom, čo naznačila potenciálne spojenie lode Borocay, ktorá pravdepodobne bola súčasťou tieňovej flotily, s minulomesačným výskytom dronov nad krajinou. Plavidlo neskôr zadržali vo Francúzsku na päť dní.

„Musíme zastaviť Putinov vojnový stroj... používame všetky dostupné prostriedky,“ uviedol v pondelok dánsky minister priemyslu Morten Bödskov. (TASR)