Ruské útoky si vyžiadali ďalšiu civilnú obeť

Dronový útok mal poškodiť radar typu P-14F „Lena“ a rádiolokačný komplex „Sopka-2" prti vojenskej leteckej základni Buturlinivka vo Voronežskej oblasti.

Uviedol to ukrajinský rezort obrany.

Stredisko „posilní výmenu bojových skúseností medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a NATO,“ povedal námestník ukrajinského ministra obrany Jevhen Mojsjuk. „Tu budeme mať možnosť zdieľať s partnermi informácie, vrátane poznatkov o využívaní dronov a protiopatreniach voči nim,“ konštatoval Mojsjuk.

Dodal, že Camp Jomsborg vznikol s podporou európskych partnerov, predovšetkým Nórska, a je súčasťou širšej pomoci NATO pri obrane Ukrajiny.

Momentálne vo výcvikovom stredisku pôsobí 250 nórskych inštruktorov, pričom čoskoro by sa mali pridať vojaci z Estónska a ďalších členských štátov NATO.

Otvorenie strediska prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako Kyjev a Varšava oznámili, že poľských vojakov na boj s dronmi budú cvičiť Ukrajinci.

V správe sa uvádza, že spomedzi identifikovaných mŕtvych nebolo 54 percent z nich na začiatku vojny spojených s armádou.

Ide o dobrovoľníkov, mobilizovaných ľudí a odsúdených z trestaneckých kolónií.

Novinári nedokázali určiť, do ktorej kategórie patrilo 29 percent mŕtvych, keďže oficiálnych údajov po začatí mobilizácie výrazne ubudlo.

V súčasnosti je podiel profesionálnych vojenských príslušníkov vrátane dôstojníkov, ktorí zomreli počas rusko-ukrajinskej vojny, na úrovni 17 percent.

Zhromaždené údaje ukázali, že k 3. októbru 2025 ruská armáda stratila vo vojne 22 964 zmluvných vojakov, z ktorých 11 632 boli motostrelci, 3 795 slúžilo vo výsadkových silách a 1 933 v námornej pechote a námorníctve.

Zostávajúce obete tvorili tankisti (1 351), delostrelci (949), príslušníci špeciálnych jednotiek (941) a príslušníci Ruskej gardy (597). Ďalších 1 766 zomrelo v iných zložkách armády. (Ukrinform)

Cieľ je vzdialený viac ako 1 500 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Potvrdil to miestny gubernátor Dmitrij Machonin. „Azot mal krátke prerušenie výrobného procesu a už funguje normálne. Neexistujú žiadne environmentálne hrozby a bezpečnosť obyvateľov nie je ohrozená,“ napísal Machonin na Telegrame.

Azot patrí do holdingovej spoločnosti Uralchem ​​miliardára Dmitrija Mazepina a je jediným ruským výrobcom vyšších alifatických amínov, dusičnanu sodného a kryštalického dusitanu sodného. Produkuje aj dusičnan amónny, ktorý sa používa ako hnojivo aj ako zložka výbušnín.

Miestni obyvatelia nahlásili vo štvrtok večer dve silné explózie v blízkosti závodu, pričom očití svedkovia videli priletieť tri drony.

Záchranné zložky zriadili krízové ​​centrum, hoci neboli hlásené žiadne obete.Ukrajina zatiaľ nepotvrdila zodpovednosť za útok.

Informovala o tom ruská nezávislá mediálna agentúra Astra.

Zariadenie sa nachádza približne 1 400 kilometrov od územia kontrolovaného Ukrajinou.

Spoločnosť Orsknefteorgsintez, založená v roku 1935, je jednou z najstarších a najväčších rafinérií v oblasti južného Uralu s ročnou spracovateľskou kapacitou 6,6 milióna ton ropy.

Gubernátor regiónu Jevgenij Solncev útok potvrdil, ale tvrdil, že prevádzka rafinérie nebola narušená. Povedal, že na mieste pracujú záchranné zložky.

Rafinéria vyrába motorový benzín, naftu Euro 5, letecké palivo aj mazivá. Slúži ako jediná rafinéria v Orenburskej oblasti a patrí k dôležitej súčasti ruskej energetickej siete.

Incident sa stal v noci na štvrtok.Podľa rezortu obrany nie je jasné, odkiaľ drony prileteli, ani kto ich ovládal. Po prelete ponad základňu však podľa svedkov odleteli za nemecké hranice.

Incidenty, pri ktorých sa Rusko aktívne snaží narušiť fungovanie britských vojenských zariadení vo vesmíre evidujú na týždennej báze. Povedal to generálmajor Paul Tedman v rozhovore pre televíziu BBC.

Spojené kráľovstvo prevádzkuje približne šesť špecializovaných vojenských satelitov určených na komunikáciu a monitorovanie. Všetky sú vybavené technológiou na potláčanie rušenia.

„Evidujeme, že Rusi sa neustále pokúšajú o rušenie našich satelitov,“ uviedol Tedman, podľa ktorého sa Moskva snaží z britských družíc získať informácie.

V reakcii na rastúce medzinárodné napätie Británia a Spojené štáty v septembri uskutočnili svoju prvú koordinovanú satelitnú operáciu vo vesmíre. Podľa predstaviteľov oboch armád ide o významný krok vpred v oblasti vzájomnej spolupráce.

„Spolu s našimi spojencami vykonávame operácie na obežnej dráhe Zeme slúžiace na ochranu našich spoločných národných a vojenských záujmov vo vesmíre,“ zdôraznil Tedman.

Agentúra DPA pripomína, že podobným hrozbám nečelí iba Británia. V septembri nemecký minister obrany Boris Pistorius oznámil, že Rusko sledovalo dva satelity Intelsat používané nemeckou armádou. (TASR)

Ukrajinský prezident ponúkol ukrajinské skúsenosti z vojny na pomoc európskym krajinám pri obrane voči tejto hrozbe.

Zelenskyj vystúpil na samite lídrov takmer 50 krajín, ktorý sa konal v Kodani za prísnych bezpečnostných opatrení po sérii záhadných letov dronov nad Dánskom a narušeniach vzdušného priestoru v Estónsku a Poľsku.

„Nebol to len konflikt o Ukrajinu, Rusko vždy chcelo oslabiť Západ a Európu,“ zdôraznil.

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol tieto tvrdenia a obvinil Európu z vyvolávania „hystérie“ na ospravedlnenie rastúcich vojenských výdavkov. „Len sa upokojte,“ povedal.

Európski lídri diskutujú o posilnení obrany, vrátane vytvorenia „protivzdušnej steny“ na ochranu pred ruskými dronmi.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na tvrdší postoj k narušeniam vzdušného priestoru s cieľom zasiať hlbšiu neistotu v Kremli.

Rumunský premiér Nicosur Dan varoval, že jeho krajina zostreľuje každý dron, ktorý naruší jej vzdušný priestor. Macron tiež zdôraznil potrebu zvýšiť tlak na tzv. „tieňovú flotilu“ starých ruských ropných tankrov, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať sankcie a financovať vojnu.

Európska únia zvažuje použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky Ukrajine vo výške 140 miliárd eur, čo by pomohlo preklenúť rozpočtové deficity Kyjeva. Belgický premiér Bart De Wever však vyjadril obavy z rizík a požaduje jasné záväzky od ostatných lídrov EÚ na zdieľanie potenciálnych dôsledkov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že rokovania o tejto iniciatíve budú intenzívnejšie, aby riziko nebolo len na „pleciach“ Belgicka. (SITA)