Thunbergová tvrdí, že ju i ďalších aktivistov z flotily Global Sumud mučili

Potvrdil to v rozhovore pre server mandiner.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Stretnutie bude, a to už čoskoro“ povedal Orbán, ktorý dátum stretnutia, o ktorom sa hovorí od januára, zatiaľ neprezradil, pretože sa podľa neho ešte musia dohodnúť na niekoľkých otázkach.

Podľa jeho slov ešte nie je jasné, či americký prezident príde do Maďarska, alebo pocestuje on do Spojených štátov. Orbán poznamenal, že témy stretnutia sú pripravené na 80 percent, a že budú diskutovať najmä o ekonomických otázkach s dôrazom na ekonomický balík amerických investícií prichádzajúcich do Maďarska.

Orbán sa s Trumpom stretli vlani v decembri v sídle znovuzvoleného amerického prezidenta Mar-a-Lago na Floride.

Obaja lídri sa stretli predtým aj v júli a rokovali o "možnostiach mieru", pričom Orbán presadzoval prímerie na Ukrajine. (TASR)

Uviedla to litovská premiérka Inga Ruginiené.

Informuje o tom agentúra AFP.

Táto suma bude zahrnutá do štátneho rozpočtu na rok 2026, povedala Ruginieneová pri prezentácii plánu výdavkov, ktorý bude predložený parlamentu.

Zvýšením výdavkov táto pobaltská krajina reaguje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na východnom krídle NATO po invázii ruských síl na Ukrajinu v roku 2022.

Na tento rok vyčlenila Litva na obranu 4,05 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 3,34 miliardy eur.

„Napredujeme rovnakým tempom ako naši susedia a strategickí partneri, pretože každý chápe, že náš región musí obrane venovať veľkú pozornosť,“ konštatovala premiérka.

Zdôraznila, že sa to netýka len vojenských výdavkov, ale aj investícií do infraštruktúry vrátane ciest do výcvikových priestorov armády.

Susedné Estónsko plánuje splniť päťpercentný výdavkový cieľ na budúci rok. Lotyšsko podľa návrhu rozpočtu vyčlenilo na rok 2026 na obranu 4,9 percenta HDP.

Poľsko, najväčšia krajina na východnom krídle NATO, na budúci rok tiež zvýši svoje výdavky na obranu na 4,8 percenta HDP.

V júni sa 32-členná aliancia pod tlakom Trumpa dohodla na masívnom zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP v priebehu nasledujúceho desaťročia. Dosiahol sa však kompromis, podľa ktorého sa tam môžu započítať aj výdavky súvisiace s bezpečnosťou, ako je budovanie kritickej infraštruktúry.

Z najnovších odhadov Aliancie vyplýva, že predchádzajúcu dvojpercentnú výdavkovú hranicu nesplnila v roku 2024 viac ako štvrtina členských krajín NATO. (TASR)