Ukrajinská delegácia bude v USA rokovať o sankciách a energetike

Trump to vyhlásil v Bielom dome pri návšteve fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorému sľúbil, že v prípade ruskej invázie budú Spojené štáty túto severskú krajinu brániť.

Trump naopak tvrdo kritizoval Španielsko pre neochotu navýšiť výdavky na zbrojenie. NATO by podľa neho malo zvážiť, či túto krajinu nevylúčiť zo svojich radov.

"Budem brániť, rozhodne. Fíni sú skvelý národ. Nemyslím si ale, že sa to stane," povedal Trump o prípadnej americkej pomoci a o riziku ruského útoku.

Trump ocenil Fínsko ako dobrého člena Severoatlantickej aliancie, naopak opakovane kritizoval Španielsko. Trump dlhodobo žiada zvýšenie zbrojných výdavkov krajín NATO z dvoch na päť percent HDP.

Aliančné krajiny plánujú navýšiť investície do armády na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta chcú vydávať na oblasti, ktoré armáda môže využiť, príkladom sú nemocnice, infraštruktúra či kybernetická bezpečnosť. Španielsko však väčšie odvody na zbrojenie odmieta. 

Trump počas Stubbovej návštevy oznámil, že Spojené štáty kúpia od Fínska 11 ľadoborcov. Stanica Fox News uviedla, že obchod bude mať hodnotu 6,1 miliardy dolárov. Trump v poslednom čase opakovane hovoril o tom, že Spojené štáty potrebujú rozšíriť flotilu ľadoborcov o štyridsať nových plavidiel, aby dokázali v Arktíde čeliť ruským a čínskym mocenským ambíciám. (ČTK)

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že impulz sa vyčerpal. „Žiaľ, treba konštatovať, že silný impulz z Anchorage v prospech dohôd sa vďaka úsiliu odporcov a zástancov ‚vojny do posledného Ukrajinca‘, predovšetkým medzi Európanmi, do značnej miery vyčerpal,“ povedal Riabkov.

Putinov poradca Jurij Ušakov však uviedol, že spolupráca medzi USA a Ruskom založená na dohodách zo summitu na Aljaške stále prebieha. „Akékoľvek vyhlásenia, že impulz z Anchorage slabne alebo sa vyčerpal, sú úplne nepravdivé,“ tvrdí Ušakov.

Kontakty medzi ruskými a americkými zástupcami podľa neho prebiehajú „na základe dohôd a porozumení sformulovaných bezprostredne pred a počas stretnutia na Aljaške“. (SITA)

Šéf ruskej diplomacie podotkol, že v súčasnosti v EÚ chcú zrušiť právo veta v kľúčových otázkach vojny a mieru. „Chcú zbaviť členské štáty EÚ ich práva veta, pričom primárne zasiahnu krajiny ako Maďarsko a Slovensko, ktoré chcú mier, nie vojnu,“ povedal Lavrov.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

„Plán na ukončenie vojny nebude jednoduchý, no je to rozhodne cesta vpred. Ak Trump dá svetu, a najmä ukrajinskému ľudu, šancu na také prímerie, potom áno, mal by byť nominovaný na Nobelovu cenu za mier,“ povedal Zelenskyj. „V mene Ukrajiny ho nominujeme,“ dodal.

Šéf Bieleho domu sa usiluje získať toto prestížne ocenenie a tvrdí, že už ukončil sedem konfliktov.

Zelenskyj pre novinárov povedal, že rakety Tomahawk by pomohli Rusku „vytriezvieť a priviesť ho k rokovaciemu stolu“. Rakety dokážu letieť až do vzdialenosti 1500 kilometrov a Ukrajine by umožnili zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území. Prezident pripomenul, že Kyjev o rakety požiadal už minulú vládu USA, ktorá však žiadosť odmietla.

„Počas nášho posledného stretnutia som nepočul ‚nie‘. Počul som ale, že budeme naďalej pracovať na technickej úrovni a že sa táto možnosť zváži,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve o stretnutí s Trumpom popri všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktorá sa konala koncom septembra.

Trump v pondelok vyhlásil, že už sa „do istej miery“ rozhodol, či Ukrajine pošle rakety Tomahawk, no žiadal objasnenie ich využitia. Ak by k tomu došlo, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí v stredu varovala pred eskaláciou vojny a poškodením vzťahov USA a Ruska, píše Politico. (TASR)

Jeho vyjadrenie, ktoré priniesla štátna tlačová agentúra TASS, sú v zjavnom rozpore s vyhlásením popredného ruského diplomata zo stredy, informovala agentúra Reuters.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu povedal, že silný impulz, ktorý v auguste vygenerovali prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Donald Trump na svojom samite v meste Anchorage na Aljaške, sa do značnej miery vyčerpal.

Obvinil zároveň európskych spojencov Kyjeva, že maria mierové úsilie.

„Tvrdenia, že impulz z Anchorage sa stráca alebo že bol tento impulz vyčerpaný, sú úplne nesprávne. Naďalej pracujeme s Američanmi na základe toho, na čom sa dohodli prezidenti v Anchorage," povedal vo štvrtok Ušakov.

Samit Trumpa s Putinom nepriniesol prelom pri snahách ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorá trvá viac ako tri a pol roka, a šéf Bieleho domu sa v posledných týždňoch vyjadruje čoraz kritickejšie o ruskom prezidentovi.

Moskva zdôrazňuje, že je naďalej otvorená diplomatickému riešeniu, no opakuje, že bude pokračovať v plnení svojich cieľov vojenskými prostriedkami, ak nedôjde k mierovej dohode, napísal Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane povedal, že Putin podľa neho nemá skutočný záujem o mier a šéfa Kremľa obviňuje zo zdržiavania rokovaní. (TASR)

Experti tvrdia, že tieto zbrane, ak ich Ukrajina dostane, jej umožnia zasiahnuť vojenské ciele hlboko na ruskom území a zvýšia tlak na ruského vodcu Vladimira Putina. Tým by Kyjev získal silnejšiu pozíciu v budúcich mierových rokovaniach. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Americký prezident Donald Trump v utorok povedal, že je blízko k rozhodnutiu, či poskytne Kyjevu tieto strely.

„V podstate som sa už takmer rozhodol. Myslím, že chcem najskôr zistiť, na čo ich plánujú použiť a kam ich vlastne pošlú. Musím sa na to opýtať,“ povedal Trump.

Zatiaľ Ukrajina útočí na ciele hlboko v Rusku najmä dronmi vlastnej výroby s dlhým doletom. Tie však unesú len desiatky, nie stovky kilogramov výbušnín.

„Ak Ukrajina získa veľké množstvo týchto rakiet, pre Rusko to bude ťažká situácia. Tomahawky by zasiahli rozsiahle územie s viacerými dôležitými cieľmi, čo by Ukrajine umožnilo spôsobiť väčšie škody,“ povedal pre Kyiv Independent analytik fínskej skupiny Black Bird Group Emil Kastehelmi.

Už samotná debata o možných dodávkach vyvolala v Rusku ostré reakcie. Putin v nedeľu povedal, že dodávky rakiet Ukrajine by „zničili vznikajúce pozitívne trendy“ vo vzťahoch medzi USA a Ruskom.

Otázkou zostáva, či ich Washington skutočne pošle. Aj keď už samotná možnosť ich dodania mala istý vplyv, nasadenie týchto zbraní by priebeh vojny zo dňa na deň nezmenilo. „Žiadny zbraňový systém sám o sebe nebýva zvyčajne prelomový. Ide skôr o väčšiu dynamiku,“ povedal Kastehelmi.

Jednou z kľúčových otázok podľa neho zostáva, koľko rakiet by Ukrajina dostala a či by ich dokázala dopĺňať, keby sa zásoby minuli.

Justin Bronk z Britského Kráľovského inštitútu ozbrojených síl súhlasí, že Tomahawky môžu na Rusko vyvinúť tlak, ale nie sú to „zázračné strely“.

„Tomahawky možno zneškodniť rovnako ako iné riadené strely, a preto je nepravdepodobné, že by samy o sebe priniesli strategický zvrat vo vojne, ktorá trvá už štvrtý rok,“ povedal Bronk.

Ich dopad sa však nemusí prejaviť len na bojisku. „Je možné, že USA chcú ukázať Rusku, že mu vedia spôsobiť reálnu škodu, ak sa nebudú správať primerane.

Tomahawk je jeden z najlepších politických vyjadrení na presadenie tejto myšlienky. Mohol by slúžiť ako vyjednávací nástroj, keď sa Spojené štáty pokúsia presvedčiť Rusko, aby uzavrelo dohodu o prímerí – a neskôr možno aj mierovú dohodu,“ povedal Kastehelmi. (SITA)