Zelenskyj: Rusko čakalo na zlé počasie, aby zaútočilo na energetické zariadenia

Nariadenie o domácom väzení zostane pre Šlosberga v platnosti do začiatku decembra v súlade so žiadosťou prokuratúry, uvádza sa vo vyhlásení súdu.

Šlosberga, ktorý je námestníkom predsedu liberálnej opozičnej strany Jabloko, pritom z domáceho väzenia prepustili len tento týždeň v utorok, a to po niekoľkých mesiacoch, pripomína DPA.

Politika zadržali v júni tohto roka v súvislosti s tvrdeniami o údajnej opakovanej „diksreditácii“ ruskej armády. V tom čase spojila strana Jabloko jeho zadržanie s videozáznamom debaty z januára, v ktorej Šlosberg vyzval na prímerie v bojoch na Ukrajine.

Politik vtedy poprel, že by tento videozáznam zverejnil na sociálnych médiách, a podal odvolanie.

Po jeho zadržaní bolo prehľadané sídlo spomenutej strany, ako aj Šlosbergova rezidencia, v ktorej býva s manželkou, i dom jeho otca.

Bol jedným z posledných prominentných odporcov vojny, ktorú Moskva vedie na Ukrajine, čo v Rusku zatiaľ nebol zadržaný, píše DPA. (TASR)

Neidentifikované drony predtým narušili vzdušný priestor škandinávskej krajiny.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Dosiahli sme politickú dohodu o získaní ďalších 16 stíhačiek F-35... aby sme v budúcnosti mali viac funkčných stíhačiek,“ povedal Troels Lund Poulsen na tlačovej konferencii.

Cena nových lietadiel bude 29 miliárd dánskych korún (asi 3.88 miliardy eur) a dánske letectvo tak bude mať 43 stíhačiek F-35. Oznámenie o nákupe amerických lietadiel prichádza v období, keď krajiny EÚ zvažujú, či lietadlá vyrobené v USA nenahradia európskymi alternatívami.

Kodaň tiež nakúpi protidronové obranné systémy v hodnote približne 2,1 miliardy dánskych korún (asi 280 miliónov eur) po nedávnych preletoch neznámych dronov v blízkosti letísk a nad vojenskými zariadeniami. Podľa miestnych politikov ide o súčasť ruských hybridných hrozieb.

Dánsko tiež uviedlo, že investuje ďalšie miliardy do bezpečnosti polárneho regiónu aj severného Atlantiku. Oznámenie o nákupe prichádza po opakovaných vyjadreniach prezidenta Trumpa, že má záujem získať Grónsko, autonómne dánske územie. (TASR)

Informujú o tom agentúry AFP a AP.

Podľa Kyjeva Moskva z ukrajinského územia nelegálne deportovala alebo násilne vysídlila viac ako 19.500 detí, a to do Ruska a Bieloruska.

Melania Trumpová v auguste napísala Putinovi list a svojho manžela požiadala, aby mu ho osobne odovzdal počas ich stretnutia na Aljaške.

„Odvtedy, čo Putin v auguste dostal môj list, sa udialo veľa vecí. Odpovedal písomne a vyjadril ochotu komunikovať so mnou priamo a načrtol podrobnosti týkajúce sa ukrajinských detí žijúcich v Rusku,“ povedala prvá dáma novinárom v Bielom dome.

Zároveň dodala, že nadviazali „otvorený komunikačný kanál“ týkajúci sa blaha týchto detí. „Dohodli sme sa, že budeme spolupracovať v prospech všetkých ľudí zapojených do tejto vojny,“ vyhlásila Trumpová.

Manželka amerického prezidenta tiež potvrdila, že obe strany mali aj „niekoľko neoficiálnych stretnutí a telefonátov, všetky v dobrej viere“. „Môj zástupca priamo spolupracuje s tímom prezidenta Putina, aby zaistil bezpečné zjednotenie detí s ich rodinami medzi Ruskom a Ukrajinou,“ dodala Trumpová.

Ukrajina tvrdí, že ukrajinské deti boli unesené bez vedomia svojich rodičov alebo opatrovníkov. Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva argumentuje, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny. (TASR)

Vrcholní predstavitelia Nemecka, Francúzska a Británie kritizujú ruské útoky na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a ruskú zdržovaciu taktiku v prístupe k mierovým rokovaniam.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer to uviedli v spoločnom vyhlásení.

"Odsudzujeme eskalujúce ruské útoky na Ukrajinu a systematické cielenie na kritickú štátnu infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre poskytovanie tepla a svetla ukrajinským civilistom v zimnom období," uviedli.

"Zvýšime tlak na Rusko, pretože Putin v odpovedi na mierové rozhovory pokračuje v zdržovacej taktike a odporných útokoch," dodali predstavitelia trojice európskych krajín.

Trojica ďalej uviedla, že je pripravená napredovať ku koordinovanému využitiu zmrazených ruských fondov na podporu ukrajinskej armády, aby tak prinútila Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu. "Naším cieľom je tak urobiť v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi," poznamenali lídri.

Merz, Macron a Starmer tiež spomenuli súhlas s prípravou "odvážnych a inovatívnych mechanizmov", aby Rusko pocítilo vyšší tlak a vyššiu cenu za svoju agresiu voči Ukrajine. Dodali, že to zahŕňa aj akcie proti ruskej tieňovej flotile, ktorú Moskva používa na obchádzanie západných sankcií. (ČTK)

Táto operácia sa uskutočnila v rámci humanitárneho programu Bring Kids Back UA (Vráťte deti na Ukrajinu), ktorý v roku 2023 inicioval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na platforme Telegram to oznámil šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, informuje TASR s odvolaním sa na piatkovú správu agentúry Reuters.

Jermak uviedol, že medzi navrátivšími sú dve sestry, ktoré odmietli vyhovieť žiadosti okupačných úradov navštevovať ruskú školu a preto im pohrozili, že budú odobraté matke.

Ruskú školu odmietol navštevovať aj ďalší dospievajúci chlapec. Na Ukrajinu sa vrátili i matka s dieťaťom, ktorým nedovolili opustiť okupované územia, pretože jeden z ich príbuzných slúžil v ukrajinských ozbrojených silách.

Program Vráťte deti na Ukrajinu sa sústreďuje na deti, ktoré boli unesené do Ruska po invázii ruských síl vo februári 2022 alebo sú držané proti svojej vôli na územiach okupovaných Ruskom.

V rámci programu sa vypracuje individuálny plán návratu každého dieťaťa. Deti sa najprv identifikujú a potom sa pre ne pripraví záchranný plán, do ktorého realizácie je zapojených mnoho aktérov. Nasleduje samotná repatriácia prostredníctvom tajných a zabezpečených trás. Ak ruské úrady nejakú trasu odhalia, musí sa nájsť nová.

Ukrajina tvrdí, že v rozpore so Ženevskými dohovormi bolo do Ruska a Bieloruska nelegálne deportovaných alebo nedobrovoľne vysídlených viac ako 19.500 detí. (TASR)

Moskva podľa neho tiež vyvíja nové zbrane jadrového odstrašenia a je pripravená na variant, že by Washington odmietol predĺžiť platnosť zmluvy o jadrovom odzbrojení, napísala agentúra Reuters.

O navádzané strely s plochou dráhou letu Tomahawk požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Trump dal v posledných týždňoch niekoľkokrát najavo sklamanie z Putinovej neochoty uzavrieť prímerie s Ukrajinou, ktorú na Putinov rozkaz ruské vojská napadli vo februári 2022.

Šéf Bieleho domu hovoril o možnostiach zvýšenia tlaku na Rusko, nových sankciách a pokračovaní dodávok zbraní Ukrajine, konkrétne rozhodnutie týkajúce sa striel schopných zasiahnuť z ukrajinského územia aj Moskvu však nepadlo.

Putin dnes uviedol, že ak sa Washington rozhodne tomahawky Ukrajine dodať Rusko posilní svoju protivzdušnú obranu. Ruský líder minulý týždeň vyhlásil, že takýto krok USA by zničil vzťahy medzi oboma krajinami.

Reuters začiatkom októbra s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že dodanie týchto striel na Ukrajinu sa zdá byť nepravdepodobné. Dôvodom je podľa agentúry to, že existujúce zásoby týchto striel sú určené predovšetkým pre americké námorníctvo. (ČTK)

Ukrajinský prezident vo vyjadrení na internete zdôraznil, že rokovanie nasledovalo po ďalšej ťažkej noci s náletmi viac ako 450 ruských dronov a explóziami desiatok rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré na čas pripravili státisíce Ukrajincov o elektrinu, zranili desiatky ľudí a zabili sedemročné dieťa.

„Je dôležité, aby Rusko nieslo skutočnú zodpovednosť za to, že túto vojnu predlžuje a snaží sa ničiť životy,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Bez bližších podrobností poznamenal, že existuje riešenie, ako spravodlivo využiť zmrazený ruský majetok na ochranu pred ruskou vojnou a na obnovenie života na Ukrajine.

„V Európe musí byť dostatočná politická vôľa, pretože práve tam je sústredená najväčšia časť tohto majetku. Väčšina partnerov nás v tom podporuje,“ dodal ukrajinský prezident.

Európska únia v posledných týždňoch rieši, ako s pomocou zmrazených ruských aktív podporiť krajinu, ktorá sa už štvrtým rokom bráni ruskej agresii.

Na neformálnom summite únie minulý týždeň v Kodani predstavila Európska komisia plán, ktorý podľa nej umožní využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených aktív bez toho, aby boli skonfiškované. Ich priame zhabanie by totiž mohlo mať negatívne právne dopady.

EK namiesto toho navrhla, aby centrálny depozitár cenných papierov Euroclear investoval zmrazené ruské fondy do dlhopisov vydaných Európskou komisiou, so zárukami najprv od členských vlád a neskôr z rozpočtu bloku.

EÚ by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie pôžičky Ukrajine, označovanej ako „reparačná“. Ukrajina by ju splatila až po prijatí reparácií zo strany Ruska, dojednaných v budúcej mierovej dohode.

Nemecký koncern Rheinmetall dodá Ukrajine ešte niekoľko systémov protivzdušnej obrany Skyranger 35 v hodnote stoviek miliónov eur, ktoré sa majú zaplatiť z výnosov zo zmrazených ruských aktív, informoval server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na dnešné komuniké zbrojovky.

Skyranger 35 kombinuje podvozok už nevyrábaného tanku Leopard 1 s revolverovým kanónom kalibru 35 mm, ktorý je schopný strieľať kadenciou 1-tisíc rán za minútu, s účinným doletom až 4-tisíc metrov.

V budúcnosti ho bude možné vybaviť aj modernými riadenými strelami. (ČTK)